UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE

(tretia komora)

z 22. apríla 2015

ED

proti

Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA)

„Verejná služba — Dočasný zamestnanec — Výberové konanie — Rozhodnutie o zamietnutí kandidatúry vo fáze predbežného výberu po preskúmaní výberovou komisiou — Nepodanie sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí kandidatúry v lehote stanovenej služobným poriadkom — Žiadosť o informácie — Odpoveď orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy bez preskúmania rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry — Sťažnosť podaná proti tejto odpovedi — Nedodržanie konania pred podaním žaloby — Zjavná neprípustnosť — Článok 81 rokovacieho poriadku“

Predmet

:

Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou ED navrhuje zrušenie údajného rozhodnutia Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA alebo ďalej len „Agentúra“) z 27. marca 2014, ktorým mala Agentúra rozhodnúť o neprijatí jej kandidatúry do druhej fázy výberového konania na obsadenie pracovného miesta právnika funkčnej skupiny administrátorov (AD) a platovej triedy AD 8

Rozhodnutie

:

Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. ED znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť.

Abstrakt

1. Súdne konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Podmienky – Zjavne neprípustná žaloba alebo žaloba zjavne bez právneho základu – Dosah

   (Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 81)

2. Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry a o vymenovaní iného uchádzača na dané pracovné miesto – Návrh na zrušenie iba rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry – Prípustnosť

   (Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3. Žaloby úradníkov – Lehoty – Kogentný charakter – Preskúmanie súdom bez návrhu

   (Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4. Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie o zamietnutí kandidatúry – Zahrnutie – Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia – Neexistencia vplyvu

   (Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

5. Žaloby úradníkov – Lehoty – Začiatok plynutia – Oznámenie – Nedostatok odôvodnenia alebo nedostatočné odôvodnenie riadne oznámeného rozhodnutia – Neexistencia vplyvu

   (Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.  Podľa článku 81 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak je žaloba úplne alebo čiastočne zjavne neprípustná, alebo ak jej zjavne chýba akýkoľvek právny základ, môže tento súd rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.

   Predovšetkým platí, že zamietnutie žaloby odôvodneným uznesením prijatým na základe článku 81 rokovacieho poriadku nielen prispieva k hospodárnosti konania, ale tiež šetrí účastníkom konania výdavky, ktoré by so sebou prinášalo konanie pojednávania v prípade, keď sa Súd pre verejnú službu po preštudovaní spisu vo veci považuje za dostatočne oboznámený s vecou prostredníctvom písomností nachádzajúcich sa v uvedenom spise a je úplne presvedčený o zjavnej neprípustnosti žaloby alebo o tom, že žaloba zjavne nemá akýkoľvek právny základ a navyše sa domnieva, že konanie pojednávania by nemohlo priniesť žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť jeho názor.

   (pozri body 15 a 16)

   Odkaz:

   Súd pre verejnú službu: uznesenie Mészáros/Komisia, F‑22/13, EU:F:2014:189, bod 39, a tam citovaná judikatúra

2.  Pokiaľ ide o žaloby, ktorými sa napádajú prijímacie konania, vyradený uchádzač, či už ide o úradníka, zamestnanca, alebo uchádzača, ktorý nepracuje ani v inštitúcii ani agentúre, nie je povinný navrhovať zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry na pracovné miesto a zároveň zrušenie rozhodnutia o zápise iného uchádzača na rezervnú listinu alebo rozhodnutia o vymenovaní tohto iného uchádzača na pracovné miesto, o ktoré sa uchádzal. Voči vyradenému uchádzačovi, ktorý v snahe zachovať práva tretích osôb na súdne konanie, chce v súlade so zásadou proporcionality požadovať výlučne zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry, sa totiž nemožno dovolávať žiadnej povinnosti navrhovať súčasne zrušenie oboch týchto rozhodnutí.

   Navyše prístup, podľa ktorého by bol návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry v prípade, keď je dané pracovné miesto v momente podania žaloby už obsadené, prípustný len vtedy, ak vyradený úradník zároveň navrhuje zrušenie rozhodnutia o vymenovaní iného úradníka na dané pracovné miesto, by viedol k zavedeniu podmienky prípustnosti žalôb týkajúcich sa zákonnosti aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorú tento služobný poriadok nestanovuje. Ani článok 91 služobného poriadku, ktorý sa týka žalôb podaných úradníkmi na súdy Únie proti aktom, ktoré im spôsobujú ujmu, a napokon ani žiadne iné ustanovenie, totiž od uchádzača vyradeného z výberového konania nevyžaduje, aby svoju žalobu pod sankciou neprípustnosti nevyhnutne smeroval proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho kandidatúry a zároveň proti súvisiacemu rozhodnutiu o vymenovaní iného uchádzača.

   (pozri body 22 a 23)

   Odkaz:

   Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Komisia/Moschonaki, T‑476/11 P, EU:T:2013:557, body 35, 44 a 47

3.  Lehoty na podanie sťažnosti a žaloby stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku majú kogentný charakter a nie sú dispozitívne ani pre účastníkov konania, ani pre súd, ktorému prislúcha overiť aj bez návrhu, či boli dodržané. Tieto lehoty zodpovedajú požiadavke právnej istoty a nevyhnutnosti zabrániť každej diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.

   Okolnosť, že vo svojom rozhodnutí o administratívnej sťažnosti sa inštitúcia alebo agentúra vyjadrila k tvrdeniam uvedeným vo veci samej bez toho, aby sa zaoberala možnosťou, že táto sťažnosť bola podaná oneskorene a je teda neprípustná, a ani skutočnosť, že inštitúcia alebo agentúra výslovne uviedla dotknutej osobe, že môže napadnúť rozhodnutie na súde, tak nemajú vplyv na posúdenie prípustnosti žaloby následne podanej proti tomuto rozhodnutiu Súdom pre verejnú službu. Takéto okolnosti totiž nemôžu mať za následok odchýlenie sa od systému záväzných lehôt zavedeného článkami 90 a 91 služobného poriadku a už vôbec nemôžu zbaviť Súd pre verejnú službu jeho povinnosti overiť dodržanie lehôt stanovených v služobnom poriadku.

   (pozri body 28 a 29)

   Odkaz:

   Súdny dvor: rozsudky Müllers/EHS, 79/70, EU:C:1971:79, bod 18, a Moussis/Komisia, 227/83, EU:C:1984:276, bod 13

   Súd prvého stupňa: rozsudky Offermann/Parlament, T‑129/89, EU:T:1991:55, bod 34; Rasmussen/Komisia, T‑35/96, EU:T:1997:36, bod 30, a uznesenie Braun‑Neumann/Parlament, T‑306/08 P, EU:T:2009:6, bod 37

   Súd pre verejnú službu: uznesenia Schmit/Komisia, F‑3/05, EU:F:2006:31, bod 24; Lebedef/Komisia, F‑60/13, EU:F:2014:6, bod 36, a Michel/Komisia, F‑44/13, EU:F:2014:40, bod 68

4.  Rozhodnutie o zamietnutí kandidatúry osoby je nepochybne aktom, ktorý jej spôsobuje ujmu, pretože tým, že ju zbavuje možnosti zúčastniť sa na ďalšej fáze prijímacieho konania, a v dôsledku toho akejkoľvek možnosti byť vymenovaná v kontexte oznámenia o voľnom pracovnom mieste, vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré môžu priamo a okamžite ovplyvniť záujmy dotknutej osoby kvalifikovanou zmenou jej právneho postavenia.

   Aj za predpokladu, že toto rozhodnutie by bolo postihnuté nedostatkom odôvodnenia a hoci je pravda, že odôvodnenie musí byť v zásade oznámené dotknutej osobe zároveň s rozhodnutím, ktoré jej spôsobuje ujmu, zároveň platí, že takýto nedostatok odôvodnenia nezbavuje rozhodnutie povahy aktu spôsobujúceho ujmu.

   (pozri body 31 a 39)

   Odkaz:

   Súdny dvor: rozsudky Michel/Parlament, 195/80, EU:C:1981:284, bod 22, a Komisia/Fernández Gómez, C‑417/05 P, EU:C:2006:582, bod 42

   Súd prvého stupňa: rozsudok Hendrickx/Cedefop, T‑87/99, EU:T:2000:191, bod 37

   Súd pre verejnú službu: rozsudok Tzirani/Komisia, F‑46/11, EU:F:2013:115, bod 140

5.  Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktorý administratíva môže napraviť až do svojho rozhodnutia o sťažnosti, nemá vplyv na počítanie lehoty na podanie sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu, pokiaľ je toto rozhodnutie riadne oznámené dotknutej osobe alebo sa o ňom táto osoba skutočne dozvie inak.

   Nemožno pripustiť, aby každé rozhodnutie administratívy, či už výslovné alebo implicitné, ktoré je nedostatočne odôvodnené alebo nie je odôvodnené vôbec, čo je posúdenie vyžadujúce vecné preskúmanie, mohlo byť kedykoľvek predmetom návrhu na doplnenie odôvodnenia umožňujúceho úradníkom alebo zamestnancom zabezpečiť si novú lehotu na podanie sťažnosti v trvaní troch mesiacov od prevzatia doplnenia odôvodnenia, hoci nedostatok odôvodnenia alebo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku môže, ba dokonca musí byť namietaný práve v sťažnosti a byť tak prípadne riadne napravený administratívou v rozhodnutí o tejto sťažnosti.

   (pozri body 41 a 42)

   Odkaz:

   Súd prvého stupňa: rozsudky H/Komisia, T‑196/95, EU:T:1997:79, bod 35, a Casini/Komisia, T‑132/03, EU:T:2005:324, bod 32

   Všeobecný súd Európskej únie: rozsudky Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P, EU:T:2011:338, bod 72, a Mocová/Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, body 35 a 41

   Súd pre verejnú službu: rozsudok Sapara/Eurojust, F‑61/06, EU:F:2008:98, bod 67