1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) v spojení s článkom 47, článkom 34 ods. 3 a článkom 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane pán Sánchez Morcillo a pani Abril García a na druhej strane Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA (ďalej len „Banco Bilbao“), týkajúceho sa ich námietky voči výkonu záložného práva na ich nehnuteľnosť.

3

Článok 1 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS stanovuje:

„Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa [týkajú] nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.“

4

Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„1.   Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2.   Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

…

3.   Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.“

5

Podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

6

Kapitola III zákona č. 1/2013 o opatreniach na posilnenie ochrany hypotekárnych dlžníkov, o reštrukturalizácii dlhu a sociálnom nájme (Ley 1/2013, de medidas para reforzar la protección a los deudores hipotecarios, reestructuración de deuda y alquiler social) zo 14. mája 2013 (BOE č. 116, z 15. mája 2013, s. 36373) v dôsledku rozsudku Aziz (C‑415/11, EU:C:2013:164) zmenila a doplnila zákon o občianskom súdnom konaní (Ley de enjuiciamiento civil) zo 7. januára 2000 (BOE č. 7, z 8. januára 2000, s. 575, ďalej len „LEC“).

7

Tretie záverečné ustanovenie zákonného dekrétu č. 11/2014 o naliehavých opatreniach v oblasti konkurzov (decreto‑ley 11/2014 de medidas urgentes en materia concursal) z 5. septembra 2014 (BOE č. 217 zo 6. septembra 2014, s. 69767) neskôr zmenilo a doplnilo LEC (ďalej len „zmenený a doplnený LEC“) na účely jeho „zosúladenia s nedávnym rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla 2014“.

8

Článok 695 zmeneného a doplneného LEC, týkajúci sa námietkového konania voči výkonu záložného práva, znie takto:

„1.   V konaniach, na ktoré odkazuje táto kapitola, sú námietky povinného prípustné len vtedy, keď sú založené na týchto dôvodoch:

2.   Po podaní námietok, na ktoré odkazuje predchádzajúci odsek, súdny tajomník preruší exekúciu a predvolá účastníkov konania na pojednávanie na súde, ktorý vydal všeobecný exekučný príkaz. Od predvolania do pojednávania musí uplynúť aspoň pätnásť dní. Na pojednávaní súd vypočuje účastníkov konania, preskúma predložené listiny a do druhého dňa primerane rozhodne vo forme uznesenia.

3.   Uznesením, ktorým sa vyhovie námietke založenej na bodoch 1 a 3 odseku 1 tohto článku, sa nariadi zastavenie exekúcie; uznesením, ktorým sa vyhovie námietke založenej na bode 2, sa stanoví suma, na ktorú má exekúcia pokračovať.

Ak sa vyhovie námietke založenej na štvrtom dôvode, exekúcia sa zastaví, ak zmluvná podmienka tvorí základ exekúcie. V opačnom prípade sa pokračuje v exekúcii bez uplatnenia nekalej podmienky.

4.   Proti uzneseniu, ktorým sa nariadi zastavenie exekúcie alebo neuplatnenie nekalej podmienky alebo ktorým sa zamietne námietka z dôvodu uvedeného vyššie v odseku 1 bode 4 tohto článku, možno podať odvolanie.

Okrem týchto prípadov proti uzneseniam, ktorými sa rozhodne o námietkach uvedených v tomto článku, nie je prípustný nijaký opravný prostriedok a ich účinky sú obmedzené výlučne na exekučné konanie, v ktorom boli vydané.“

9

Článok 698 zmeneného a doplneného LEC stanovuje:

„1.   O každej námietke dlžníka, tretej osoby, ktorá je držiteľom, alebo inej zúčastnenej osoby, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia predchádzajúcich článkov, vrátane námietok, ktoré sa týkajú neplatnosti exekučného titulu, ako aj splatnosti, určitosti, zániku alebo výšky pohľadávky, sa rozhodne v príslušnom rozsudku bez toho, aby to viedlo k prerušeniu alebo zastaveniu súdneho konania o výkone rozhodnutia uvedeného v tejto kapitole.

…“

10

Článok 552 zmeneného a doplneného LEC, ktorý sa týka odvolaní voči rozhodnutiam, ktorým sa zamieta nariadenie exekúcie, stanovuje:

„1.   Ak sa súd domnieva, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady a požiadavky na nariadenie exekúcie, vydá uznesenie, ktorým zamietne nariadenie exekúcie.

Ak súd konštatuje, že niektorú z podmienok obsiahnutých v exekučných tituloch, ktoré patria medzi exekučné tituly uvedené v článku 557 ods. 1, možno považovať za nekalú, do 15 dní vypočuje účastníkov konania. Po ich vypočutí prijme príslušné rozhodnutie do piatich pracovných dní v súlade s článkom 561 ods. 1 bodom 3.

2.   Proti uzneseniu, ktorým sa zamieta nariadenie exekúcie, možno podať odvolanie, pričom tak môže urobiť iba veriteľ. Takisto môže požiadať o opätovné preskúmanie svojho návrhu rovnakým súdom pred podaním odvolania.

3.   Ak uznesenie, ktorým sa zamietlo nariadenie exekúcie, nadobudne právoplatnosť, veriteľ môže uplatniť svoje práva iba v zodpovedajúcom štandardnom konaní, ak tomu nebráni právna sila rozhodnutej veci právoplatného rozsudku alebo rozhodnutia, na ktorom bol založený návrh na začatie exekúcie.“

11

Podľa článku 557 zmeneného a doplneného LEC týkajúceho sa konania o námietke proti exekúcii založenej na iných ako súdnych alebo rozhodcovských exekučných tituloch:

„1.   Ak sa nariadi exekúcia na základe titulov uvedených v článku 517 ods. 2 bodoch 4, 5, 6 a 7, ako aj iných dokumentov, ktoré majú povahu exekučného titulu podľa článku 517 ods. 2 bodu 9, povinný môže podať námietky proti exekúcii v lehote a forme stanovenej podľa predchádzajúceho článku, len ak sú tieto námietky založené na niektorom z nasledujúcich dôvodov:

…

2.   Ak je podaná námietka podľa predchádzajúceho odseku, súdny tajomník opatrením na zabezpečenie priebehu konania preruší výkon rozhodnutia.“

12

Článok 561 zmeneného a doplneného LEC sa týka uznesenia, ktorým sa rozhoduje o námietke z meritórnych dôvodov, a znie takto:

„1.   Po vypočutí účastníkov konania o námietke voči exekúcii, ktorá nie je založená na procesných vadách, a po tom, čo sa v prípade potreby uskutoční pojednávanie, súd prijme uznesením v exekučnom konaní jedno z nasledujúcich rozhodnutí:

2.   Ak sa vyhovie námietke proti exekúcii, účinky exekúcie zanikajú a zádržné práva a opatrenia na zaistenie veci, ktoré boli prijaté, sa rušia, pričom povinný je opätovne v situácii, v akej sa nachádzal pred začatím exekúcie, v zmysle ustanovení článkov 533 a 534. Oprávnenému je takisto uložená povinnosť nahradiť trovy konania o námietke.

3.   Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o námietke, možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok, ak sa rozhodnutím, proti ktorému sa podáva, námietka zamietla.

…“

13

Súdny dvor už podal výklad článku 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 47 Charty vo svojom rozsudku Sánchez Morcillo a Abril García (C‑169/14, EU:C:2014:2099) v rámci toho istého sporu, aký je predmetom veci samej. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej boli v bodoch 13 až 18 daného rozsudku uvedené takto:

14

Audiencia Provincial de Castellón preto rozhodol položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa práve tejto problematiky.

15

Súdny dvor v rozsudku Sánchez Morcillo a Abril Gargía (C‑169/14, EU:C:2014:2099) odpovedal, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni systému výkonu rozhodnutí, o aký ide vo veci samej, stanovujúcemu, že konanie o výkone hypotekárneho záložného práva nemôže byť prerušené súdom rozhodujúcim v merite veci, ktorý vo svojom konečnom rozhodnutí môže priznať nanajvýš peňažné odškodnenie ujmy spôsobenej spotrebiteľovi v rozsahu, v akom spotrebiteľ v postavení povinného dlžníka nemôže podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta jeho námietka proti tejto exekúcii, zatiaľ čo predajca alebo dodávateľ v postavení oprávneného veriteľa môže podať tento opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa zastavuje konanie alebo sa nekalá podmienka vyhlasuje za neuplatniteľnú.

16

Po vyhlásení tohto rozsudku španielsky normotvorca zákonným dekrétom č. 11/2014 zmenil odsek 4 článku 695 LEC.

17

Vnútroštátny súd, pred ktorým sa pokračovalo v odvolacom konaní, však uvádza, že tieto zmeny umožňujú spotrebiteľom podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa zamietla námietka proti výkonu rozhodnutia len v prípade, keď súd prvého stupňa nevyhovel dôvodu námietky založenému na nekalej povahe zmluvnej podmienky predstavujúcej základ exekučného titulu, zatiaľ čo predajcovi alebo dodávateľovi umožňuje podať opravný prostriedok proti každému rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje zastavenie konania, bez ohľadu na dôvod námietky, na ktorom sa zakladá.

18

Na základe toho má tento vnútroštátny súd naďalej pochybnosti o zlučiteľnosti uvedeného vnútroštátneho ustanovenia – ktoré by ho malo viesť k zamietnutiu odvolania podaného žalobcami vo veci samej – s cieľom ochrany spotrebiteľov sledovaným smernicou 93/13, v spojení so zásadou rovnosti zbraní zaručenou článkom 47 Charty, ako aj s právom na bývanie a na súkromný a rodinný život, ktoré sú zakotvené v článku 34 ods. 3 a článku 7 Charty.

19

Za týchto podmienok Audiencia Provincial de Castellón rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 7 [smernice 93/13] v spojení s článkom 47, článkom 34 ods. 3 a článkom 7 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni procesnému ustanoveniu, akým je článok 695 ods. 4 [zmeneného a doplneného LEC], ktorý upravuje odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach proti exekúcii týkajúcej sa majetku zaťaženého hypotékou alebo záložným právom, pričom umožňuje podanie odvolania iba proti uzneseniu o zastavení exekúcie, o neuplatnení nekalej zmluvnej podmienky alebo o zamietnutí námietok založených na nekalej povahe niektorej zmluvnej podmienky, čo bezprostredne vedie k tomu, že oprávnený predajca alebo dodávateľ má viac možností podať odvolanie ako povinný spotrebiteľ?“

20

Audiencia Provincial de Castellón požiadal 27. novembra 2014 o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podľa článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Podľa názoru tohto súdu výnimočná naliehavosť vyplýva zo skutočnosti, že predmetom konania o výkone hypotekárneho záložného práva vo veci samej je nehnuteľnosť, ktorá slúži na stále bývanie spotrebiteľov v postavení povinných dlžníkov, čo prináša riziko straty tohto bývania a stavia uvedených spotrebiteľov, ako aj ich rodiny do obzvlášť neistej situácie.

21

Podľa článku 99 rokovacieho poriadku, ak je položená prejudiciálna otázka zhodná s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol, ak možno odpoveď na takúto otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

22

V tejto veci treba uplatniť uvedený článok.

23

Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 7 smernice 93/13 v spojení s článkom 7, článkom 34 ods. 3 a článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je ustanovenie vo veci samej, podľa ktorého spotrebiteľ v postavení povinného dlžníka v konaní o výkone hypotekárneho záložného práva môže podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa zamietla námietka proti exekúcii iba v prípade, keď prvostupňový súd nevyhovel dôvodu námietky založenému na nekalej povahe zmluvnej podmienky predstavujúcej základ exekučného titulu, zatiaľ čo predajca alebo dodávateľ môže podať odvolanie proti každému rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje zastavenie konania, bez ohľadu na dôvod námietky, na ktorom sa zakladá.

24

V tomto smere treba najskôr pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 je založený na myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (rozsudky Aziz, C‑415/11, EU:C:2013:164, bod 44, ako aj Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 22).

25

Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 23 a citovaná judikatúra).

26

Na tieto účely článok 7 ods. 1 smernice 93/13 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok Baczó a Vizsnyiczai, C‑567/13, EU:C:2015:88, bod 39).

27

V tomto kontexte Súdny dvor už viackrát rozhodol, že vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti uvedenej smernice, a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 24).

28

Vnútroštátne exekučné konania, akými sú konania o výkone hypotekárneho záložného práva, podliehajú požiadavkám, ktoré vyplývajú z tejto judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa účinnej ochrany spotrebiteľov (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 25).

29

Súdny dvor už najmä rozhodol o výklade smernice 93/13 v tom zmysle, že táto smernica bráni právnej úprave členského štátu, ktorá tým, že v konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou nestanovuje dôvody námietky vyplývajúce z nekalej povahy zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, znemožňuje súdu rozhodujúcemu v určovacom konaní, ktorý je príslušný na posúdenie nekalej povahy tejto podmienky, prijať predbežné opatrenia, najmä tie, ktoré vedú k prerušeniu uvedeného konania o výkone rozhodnutia, hoci prijatie týchto opatrení je potrebné na zabezpečenie plnej účinnosti jeho konečného rozhodnutia (rozsudok Aziz, C‑415/11, EU:C:2013:164, bod 64).

30

Súdny dvor tiež podal výklad smernice 93/13 v tom zmysle, že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone rozhodnutia v rámci konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienky, ktorá je obsiahnutá v zmluve, z ktorej vyplýva tento vymáhaný dlh a ktorá je podkladom pre exekučný titul, ani prijať predbežné opatrenia, predovšetkým prerušiť výkon rozhodnutia, ak je prijatie takýchto opatrení nevyhnutné na zaručenie plnej účinnosti konečného rozhodnutia súdu rozhodujúceho v príslušnom určovacom konaní, ktorý je príslušný overiť nekalú povahu tejto podmienky (uznesenie Banco Popular Español a Banco de Valencia, C‑537/12 a C‑116/13, EU:C:2013:759, bod 60).

31

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 47 Charty bráni systému výkonu rozhodnutí stanovujúcemu, že konanie o výkone hypotekárneho záložného práva nemôže byť prerušené súdom rozhodujúcim v merite veci, ktorý vo svojom konečnom rozhodnutí môže priznať nanajvýš peňažné odškodnenie ujmy spôsobenej spotrebiteľovi, keďže tento spotrebiteľ v postavení povinného dlžníka nemôže podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta jeho námietka proti tejto exekúcii, zatiaľ čo predajca alebo dodávateľ v postavení oprávneného veriteľa môže podať tento opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa zastavuje konanie alebo sa nekalá podmienka vyhlasuje za neuplatniteľnú (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 51).

32

Odpoveď, ktorú treba dať na otázku položenú v predmetnej veci, teda možno jasne vyvodiť z informácií poskytnutých z týchto jednotlivých hľadísk judikatúrou Súdneho dvora, keďže sa v podstate týka toho, či legislatívna úprava článku 695 ods. 4 LEC, ku ktorej došlo po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora Sánchez Morcillo a Abril García (C‑169/14, EU:C:2014:2099), nie je v rozpore s výkladom smernice 93/13 vyplývajúcim z tohto rozsudku.

33

Na tento účel treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou v prípade neexistencie harmonizácie vnútroštátnych mechanizmov núteného výkonu patria spôsoby podávania odvolaní proti rozhodnutiu o súlade zmluvnej podmienky s právom, ktoré sú prípustné v rámci konania o výkone hypotekárneho záložného práva, do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie, avšak pod podmienkou, že tieto spôsoby nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve (zásada ekvivalencie) a nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých spotrebiteľom právom Únie (zásada efektivity) (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 31).

34

Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, treba uviesť, že Súdny dvor nemá žiaden dôvod pochybovať o súlade vnútroštátnej právnej úpravy vo veci samej s danou zásadou.

35

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, Súdny dvor už rozhodol, že každý prípad, v ktorom vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na priebeh konania a jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov. Z tohto hľadiska treba v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obhajobu, zásada právnej istoty a riadny priebeh konania (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 34).

36

Povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú zo smernice 93/13 proti používaniu nekalých podmienok, je teda súčasťou požiadavky súdnej ochrany zakotvenej aj v článku 47 Charty, ktorú je vnútroštátny súd povinný rešpektovať. Táto ochrana musí platiť tak pri zriadení súdov príslušných na rozhodovanie o žalobách založených na práve Únie, ako aj pokiaľ ide o vymedzenie procesných podmienok upravujúcich také žaloby (rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 35).

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že po vyhlásení rozsudku Aziz (C‑415/11, EU:C:2013:164) zákon č. 1/2013 zmenil články LEC týkajúce sa exekúcie majetku zaťaženého hypotékou alebo záložným právom tak, že v jeho článku 695 ods. 1 stanovil možnosť pre žalovaného vzniesť proti konaniam o výkone hypotekárneho záložného práva námietku založenú na nekalej povahe zmluvnej podmienky, na základe ktorej má dôjsť k výkonu rozhodnutia.

38

V tomto kontexte na účely dosiahnutia súladu s rozsudkom Sánchez Morcillo a Abril García (C‑169/14, EU:C:2014:2099) zákonný dekrét č. 11/2014 zmenil aj odsek 4 článku 695 LEC.

39

Je nesporné, že takto zmenené ustanovenie skutočne priznáva spotrebiteľom právo odvolať sa proti rozhodnutiu súdu rozhodujúceho o výkone rozhodnutia, ktoré zamieta ich námietku proti výkonu záložného práva, pokiaľ je námietka založená v zmysle článku 3 smernice 93/13 na nekalej povahe podmienky obsiahnutej v zmluve, z ktorej vyplýva vymáhaný dlh a na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

40

Z tohto dôvodu procesný systém zavedený takto zmeneným ustanovením umožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone rozhodnutia posúdiť pred skončením konania o výkone rozhodnutia a v rámci dvojstupňového súdnictva nekalú povahu zmluvnej podmienky, ktorá môže byť dôvodom vymáhanej sumy alebo predstavovať základ exekučného titulu, a v tomto druhom prípade umožňuje danému súdu vyhlásiť neplatnosť samotného prebiehajúceho konania o výkone hypotekárneho záložného práva.

41

Z toho vyplýva, že na rozdiel od procesného systému vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García (C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 43), takéto vnútroštátne ustanovenie už nevystavuje uvedeného spotrebiteľa a ani jeho rodinu riziku, že prídu o svoju nehnuteľnosť v dôsledku núteného predaja, v prípade, keď súd rozhodujúci v merite veci nemôže prerušiť konanie o výkone hypotekárneho záložného práva a keď súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia pristúpi nanajvýš k rýchlemu preskúmaniu platnosti tejto zmluvnej podmienky, na ktorej predajca alebo dodávateľ zakladá svoj návrh.

42

Je síce pravda, ako uviedol vnútroštátny súd, že článok 695 ods. 4 zmeneného a doplneného LEC priznáva spotrebiteľovi právo podať odvolanie proti rozhodnutiu zamietajúcemu námietku založenú na nekalej povahe podmienky obsiahnutej v zmluve, z ktorej vyplýva vymáhaný dlh a na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, zároveň však vylučuje odvolanie proti rozhodnutiam zamietajúcim námietku, ak sa táto námietka zakladá na ostatných dôvodoch vymenovaných v článku 695 ods. 1 zmeneného a doplneného LEC. Vnútroštátny súd však v tejto súvislosti spresňuje, že toto obmedzenie práva podať odvolanie nemožno uplatniť na predajcu alebo dodávateľa, ktorí v postavení oprávneného veriteľa môžu podať odvolanie proti každému rozhodnutiu nariaďujúcemu zastavenie konania, bez ohľadu na dôvod námietky, na ktorom sa zakladá.

43

V tejto súvislosti však stačí pripomenúť, že pôsobnosť smernice 93/13 je obmedzená na ochranu spotrebiteľov proti používaniu nekalých podmienok v zmluvách, ktoré uzatvárajú s predajcami alebo dodávateľmi.

44

Z toho dôvodu problematika týkajúca sa okolnosti, že spotrebitelia v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy vo veci samej nemajú právo podať odvolanie proti rozhodnutiu zamietajúcemu námietku založenú na iných dôvodoch než tých, ktoré sa týkajú nekalej povahy zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, nepatrí do rámca pôsobnosti tejto smernice, a teda nemôže ohroziť efektivitu ochrany spotrebiteľa, ktorú táto smernica sleduje.

45

Vyplýva z toho, že článok 695 ods. 4 zmeneného a doplneného LEC už spotrebiteľom zabezpečuje úplný a dostatočný procesný prostriedok, ktorý v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 93/13 a v rámci konania o výkone hypotekárneho záložného práva predstavuje primeraný a účinný prostriedok zabraňujúci súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok obsiahnutých vo verejných listinách zriaďujúcich záložné právo, na základe ktorých predajca alebo dodávateľ pristúpi k výkonu rozhodnutia týkajúceho sa založenej nehnuteľnosti.

46

V tejto súvislosti treba dodať, že ani charakteristiky súdneho konania pred španielskym súdom rozhodujúcim o výkone rozhodnutia nepredstavujú, po zmene zavedenej zákonným dekrétom č. 11/2014, skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá musí byť spotrebiteľom poskytnutá v zmysle uvedeného článku 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj s právom na rešpektovanie obydlia zakotveným v článku 7 Charty a zásadou rovnosti zbraní, ktorá tvorí súčasť zásady účinnej súdnej ochrany stanovenej v článku 47 Charty (pozri rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 48, ako aj citovanú judikatúru).

47

Treba totiž po prvé zdôrazniť, že španielsky procesný systém týkajúci sa výkonu hypotekárneho záložného práva ako celok a v podobe, v akej je uplatniteľný vo veci samej, na jednej strane už spotrebiteľa nevystavuje riziku definitívnej a nenapraviteľnej straty jeho obydlia pri nútenej dražbe nehnuteľnosti predtým, než mal súd možnosť posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky, na ktorej predajca alebo dodávateľ zakladá svoj návrh na výkon hypotekárneho záložného práva. Na druhej strane, ako bolo uvedené v bodoch 40 a 41 tohto uznesenia, tento procesný systém v tomto smere účinne posilňuje súdne preskúmanie, ustanovujúc, že odvolací súd môže v rámci dvojstupňového súdnictva overiť dôvodnosť preskúmania tejto podmienky, ktoré vykonal prvostupňový súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia.

48

Rovnako po druhé, pokiaľ ide o rešpektovanie zásady rovnosti zbraní proti používaniu nekalých podmienok, patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, v rámci vnútroštátneho konania o výkone hypotekárneho záložného práva, akým je konanie vo veci samej, je dôležité konštatovať, že po zmene článku 695 ods. 4 LEC uvedený španielsky procesný systém spotrebiteľovi skutočne ponúka primeranú možnosť začať súdne konania založené na právach vyvodených z tejto smernice za podmienok, ktoré ho už nestavajú do zjavne nevýhodnej situácie v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom ako oprávneným veriteľom (pozri a contrario rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García, C‑169/14, EU:C:2014:2099, bod 49, ako aj citovanú judikatúru).

49

V tomto kontexte napokon nie je potrebné podať výklad článku 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 34 ods. 3 Charty, o ktorý žiada vnútroštátny súd. Keďže totiž na rozdiel od toho, čo uviedol tento vnútroštátny súd, dané ustanovenie Charty nezaručuje právo na bývanie, ale „právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní“ v rámci sociálnych politík založených na článku 153 ZFEÚ, tento výklad nie je relevantný na účely rozhodnutia sporu vo veci samej.

50

S prihliadnutím na tieto úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je ustanovenie vo veci samej, podľa ktorého spotrebiteľ ako dlžník v konaní o výkone hypotekárneho záložného práva môže podať odvolanie proti rozhodnutiu zamietajúcemu námietku proti exekúcii iba vtedy, ak prvostupňový súd neprijal dôvod námietky založený na nekalej povahe zmluvnej podmienky tvoriacej základ exekučného titulu, a to v situácii, že predajca alebo dodávateľ sa môže naopak odvolať proti každému rozhodnutiu nariaďujúcemu zastavenie konania bez ohľadu na dôvod námietky, na ktorom sa zakladá.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je ustanovenie vo veci samej, podľa ktorého spotrebiteľ ako dlžník v konaní o výkone hypotekárneho záložného práva môže podať odvolanie proti rozhodnutiu zamietajúcemu námietku voči exekúcii iba vtedy, ak prvostupňový súd neprijal dôvod námietky založený na nekalej povahe zmluvnej podmienky tvoriacej základ exekučného titulu, a to v situácii, že predajca alebo dodávateľ sa môže naopak odvolať proti každému rozhodnutiu nariaďujúcemu zastavenie konania bez ohľadu na dôvod námietky, na ktorom sa zakladá.