—

Ford Motor Company, v zastúpení: A. Camusso, avvocato,

—

Wheeltrims srl, v zastúpení: D. Rizzo, avvocato,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120) a článku 110 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Ford Motor Company (ďalej len „Ford“) a Wheeltrims srl (ďalej len „Wheeltrims“) vo veci predaja spoločnosťou Wheeltrims ozdobných krytov kolies pre automobily, na ktorých je uvedené označenie totožné s ochrannou známkou spoločnosti Ford zapísanou tiež pre tieto výrobky.

3

Odôvodnenie 7 smernice 98/71 stanovuje:

„keďže táto smernica nevylučuje uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov spoločenstva na dizajny, poskytujúcu inú ochranu ako je ochrana, ktorá vyplýva zo zápisu do registra alebo z uverejnenia ako dizajnu, ako napr. právnych predpisov týkajúcich sa práv k nezapísanému dizajnu, ochranných známok, patentov a úžitkových vzorov, nekalej súťaže alebo občianskoprávnej zodpovednosti“.

4

Článok 2 tejto smernice nazvaný „Rozsah pôsobnosti“ znie takto:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na:

2.   Na účely tejto smernice zápis dizajnov zahŕňa tiež uverejnenie nasledujúce po podaní dizajnu na úrade priemyselného vlastníctva členského štátu, v ktorom takéto uverejnenie má účinok vzniku práva k dizajnu.“

5

Článok 14 uvedenej smernice, nazvaný „Prechodné ustanovenie“, uvádza:

„Až dovtedy, kým sa neprijmú zmeny a doplnky k tejto smernici na návrh Komisie v súlade s ustanoveniami článku 18, členské štáty ponechajú v platnosti svoje existujúce právne ustanovenia týkajúce sa použitia dizajnu súčastí použitých na účely opravy zloženého výrobku, aby sa obnovila jeho pôvodná vonkajšia úprava a zavedú zmeny týchto ustanovení, ale iba vtedy, ak ich účelom je liberalizácia trhu na takéto súčasti.“

6

Článok 16 tej istej smernice nazvaný „Vzťah k iným formám ochrany“ stanovuje:

„Ustanovenia tejto smernice rešpektujú ustanovenia práva spoločenstva alebo právnych predpisov príslušného členského štátu, ktoré sa vzťahujú na právo k nezapísanému dizajnu, ochranné známky alebo iné rozlišujúce znaky, patenty a úžitkové vzory, znaky, občianskoprávnu zodpovednosť alebo nekalú súťaž.“

7

Odôvodnenia 5 a 31 nariadenia č. 6/2002 znejú:

…

8

Článok 1 tohto nariadenia nazvaný „Dizajn spoločenstva“ stanovuje:

„1.   Dizajn, ktorý spĺňa podmienky obsiahnuté v tomto nariadení, sa ďalej označuje ako ‚dizajn spoločenstva‘.

2.   Dizajn sa chráni:

3.   Dizajn spoločenstva má jednotný charakter. Má rovnocenný účinok v rámci [celej Európskej únie]. Nie je zapísaný, prevedený ani vzdaný sa, ani vymazaný, ani sa jeho využívanie nezakazuje s výnimkou prípadu [celej Únie]. Tento princíp a jeho dopady sa uplatňujú, pokiaľ nie je inak stanovené v tomto nariadení.“

9

Článok 96 ods. 1 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vzťah k ostatným formám ochrany podľa vnútroštátnych právnych predpisov“, stanovuje:

„Ustanovenia tohto nariadenia nemajú dopad na akékoľvek ustanovenia práva [Únie] alebo práva daných členských štátov, týkajúce sa nezapísaných dizajnov, ochranných známok alebo iných rozlišovacích znakov, patentov a úžitkových vzorov, typov písma, občianskej zodpovednosti a nekalej súťaže.“

10

V zmysle článku 110 toho istého nariadenia nazvaného „Prechodné ustanovenie“:

„1.   Až do času, kedy nadobudnú účinnosť zmeny a doplnky tohto nariadenia na základe návrhu Komisie ohľadne tohto predmetu, ochrana dizajnom spoločenstva neexistuje pre dizajn, ktorý predstavuje časť zloženého výrobku, v zmysle článku 19 ods. 1 na účely opravy zloženého výrobku, aby sa obnovila jeho pôvodná vonkajšia úprava.

2.   Návrh Komisie uvedený v odseku 1 sa predkladá spolu s akýmikoľvek zmenami, ktoré Komisia navrhuje pre tento predmet podľa článku 18 smernice [98/71], a zohľadňuje všetky takéto zmeny.“

11

Článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25), nazvaný „Práva z ochrannej známky“, znie:

„1.   Zapísaná ochranná známka priznáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ má právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

2.   Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky bolo na ujmu.

3.   Ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, možno zakázať najmä:

4.   Ak podľa práva členského štátu nemohlo byť používanie označenia za podmienok uvedených v odseku 1 písm. b) alebo v odseku 2 zakázané pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení v príslušnom členskom štáte potrebných na dosiahnutie súladu s [prvou smernicou Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92], nemožno na základe práv z ochrannej známky zabrániť v pokračujúcom používaní tohto označenia.

5.   Odseky 1 až 4 neovplyvnia tie ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia inak než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky bolo na ujmu.“

12

Článok 6 uvedenej smernice nazvaný „Obmedzenie účinku ochrannej známky“ stanovuje:

„1.   Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku:

2.   Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám používať v obchodnom styku skoršie právo, ktoré sa vzťahuje len na istú oblasť, ak je toto právo uznané právnymi predpismi príslušného členského štátu a je využívané len na území, pre ktoré je známe.“

13

Článok 7 uvedenej smernice sa týka vyčerpania práv z ochrannej známky.

14

Článok 8 tejto smernice sa zaoberá licenciami, ktorých predmetom môže byť ochranná známka.

15

Podľa článku 17 smernice 2008/95 sa smernica 89/104 zrušuje a odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na skôr uvedenú smernicu.

16

Článok 9 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1), nazvaný „Práva z ochrannej známky Spoločenstva“, stanovuje:

„1.   K ochrannej známke Spoločenstva vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

2.   Na základe odseku 1 môže byť okrem iného zakázané:

3.   Práva z ochrannej známky Spoločenstva možno uplatniť voči tretím osobám od dátumu zverejnenia zápisu ochrannej známky. Možno však požadovať primeranú náhradu škody za konania vykonané po dátume zverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, ktoré by po zverejnení zápisu ochrannej známky boli na jeho základe zakázané. Súd, ktorý o veci koná, nemôže rozhodnúť vo veci samej až dovtedy, kým nebude zverejnený zápis.“

17

Článok 12 tohto nariadenia, nazvaný „Obmedzenie účinkov ochrannej známky Spoločenstva“, je formulovaný takto:

„Ochranná známka Spoločenstva neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe používať v obchodnom styku:

18

Článok 20 legislatívneho dekrétu č. 30 o zákone o priemyselnom vlastníctve (decreto legislativo n. 30 ‑ Codice della proprietà industriale) z 10. februára 2005 (GURI č. 52 zo 4. marca 2005) v znení legislatívneho dekrétu č. 131 z 13. augusta 2010 (decreto legislativo č. 131, GURI č. 192 z 18. augusta 2010, ďalej len „CPI“), nazvaný „Práva vyplývajúce zo zápisu“, stanovuje:

„1.   Práva majiteľa zapísanej ochrannej známky spočívajú v možnosti výlučného užívania ochrannej známky. Majiteľ má právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

2.   Majiteľ ochrannej známky môže v prípadoch uvedených v odseku 1 okrem iného zakázať všetkým tretím osobám umiestňovať označenie na výrobky alebo ich obal; ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby; dovážať alebo vyvážať tovary pod týmto označením; používať toto označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame.

3.   Obchodník môže umiestniť svoju vlastnú ochrannú známku na tovary, ktoré predáva, ale nemôže odstrániť ochrannú známku výrobcu alebo obchodníka, od ktorých výrobky alebo tovary získal.“

19

Článok 21 CPI nazvaný „Obmedzenie práv z ochranných známok“ stanovuje:

„1.   Práva zo zapísanej ochrannej známky neoprávňujú ich majiteľa, aby zakázal tretím osobám v obchodnom styku používať, ak je toto používanie v súlade so zásadami poctivého obchodného styku:

2.   Ochranná známka sa nesmie používať v rozpore so zákonom, najmä nie spôsobom vyvolávajúcim pravdepodobnosť zámeny na trhu s inými označeniami známymi ako rozlišovacie označenie podnikov, výrobkov alebo služieb iných osôb, a najmä nesmie zavádzať verejnosť, najmä pokiaľ ide o povahu, akosť alebo pôvod výrobkov alebo služieb, z dôvodu spôsobu alebo kontextu, v ktorom sa používa, ani nesmie zasahovať do autorského práva alebo práva priemyselného vlastníctva alebo iného výlučného práva tretích osôb.

3.   Nikto nesmie používať zapísanú ochrannú známku po tom, ako bol zápis ochrannej známky vyhlásený za neplatný z dôvodu, ktorý vedie k protiprávnosti používania ochrannej známky.“

20

Článok 241 tohto zákona, nazvaný „Výlučné práva k súčastiam zloženého výrobku“, znie takto:

„Do doby, kým bude na návrh Komisie v súlade s článkom 18 smernice [98/71] zmenená uvedená smernica, nemôžu byť výlučné práva k súčastiam zloženého výrobku uplatnené spôsobom, ktorý by bránil vo výrobe a predaji týchto súčastí slúžiacich na opravu zloženého výrobku tak, aby sa obnovila jeho pôvodná vonkajšia úprava.“

21

Spoločnosť Ford, výrobca motorových vozidiel, ako aj príslušenstva a náhradných dielov pre tieto motorové vozidlá, označuje svoje výrobky umiestením pozdĺžneho oválneho znaku obsahujúceho okrasný nápis „Ford“ v kurzíve, či už farebného alebo čiernobieleho (ďalej len „ochranná známka Ford“). Toto označenie je predmetom zápisu ochrannej známky tak pre motorové vozidlá, ako aj pre náhradné diely a príslušenstvo, vrátane ozdobných krytov kolies. Ford umiestňuje túto ochrannú známku najmä na kryty kolies pripevnené na ráfiku kolies motorových vozidiel, ktoré sám vyrába.

22

Spoločnosť Wheeltrims, dodávateľ náhradných dielov pre motorové vozidlá, predáva ozdobné kryty kolies s vernou reprodukciou ochranných známok rôznych výrobcov motorových vozidiel, medzi nimi aj ochranné známky Ford, bez toho, aby mal na tieto účely oprávnenie. Táto spoločnosť vyrába a predáva tiež „univerzálne“ kryty kolies, ktoré nie sú označené žiadnou ochrannou známkou, a to za cenu nižšiu než kryty kolies s ochrannou známkou výrobcu.

23

Dňa 15. mája 2013 podala spoločnosť Ford na Tribunale di Torino (Súd v Turíne) žalobu o porušení práv z duševného vlastníctva proti spoločnosti Wheeltrims, ktorou sa domáhala, aby bola spoločnosti Wheeltrims zakázaná akákoľvek výroba a predaj ozdobných krytov kolies označených ochrannou známkou Ford, ako aj akékoľvek neoprávnené používanie tejto ochrannej známky v Únii, a aby jej bola uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú spoločnosti Ford. Podľa spoločnosti Ford predstavuje neoprávnené umiestnenie uvedenej ochrannej známky na kryty kolies predávané spoločnosťou Wheeltrims zásah do výlučných práv spoločnosti Ford v zmysle článku 20 CPI a článku 9 nariadenia č. 207/2009. Navyše takéto používanie nie je odôvodnené ani žiadnou z výnimiek stanovených v článku 21 CPI a článku 12 nariadenia č. 207/2009, vzhľadom na to, že umiestnenie ochrannej známky Ford na kryty kolies predávaných spoločnosťou Wheeltrims nie je nevyhnutné pre označenie takéhoto náhradného dielu ani na účely zabezpečenia iných popisných funkcií v zmysle týchto ustanovení.

24

Spoločnosť Wheeltrims naopak uvádza, že používanie ochrannej známky Ford je čisto popisné. V tomto zmysle odkazuje spoločnosť na výnimky tzv. „ustanovenia o opravách“ podľa článku 241 CPI, ktoré stanovuje právo napodobňovať súčasti zloženého výrobku, ktoré sú chránené ochrannou známkou, bez predchádzajúceho súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky, pokiaľ toto napodobenie umožňuje obnovenie pôvodnej vonkajšej úpravy zloženého výrobku (ďalej len „ustanovenie o opravách“). Účelom umiestnenia ochrannej známky Ford na ozdobné kryty kolies predávané spoločnosťou Wheetrims nie je označenie pôvodu týchto dielov, ale identifikácia výrobcu daného výrobku z pohľadu ako celku, teda motorového vozidla, na ktorom sú ozdobné kryty kolies pripevnené. Toto použitie ochrannej známky Ford na náhradnom diele slúži na napodobenie esteticko‑popisných vlastností dotknutého pôvodného dielu, teda krytu kolesa, ktoré je potrebné považovať za nevyhnutné na účely obnovenia pôvodnej vonkajšej úpravy zloženého výrobku, ktorý spolu tvorí motorové vozidlo. Nemožnosť použitia ochrannej známky na tento účel by pre výrobcu náhradných dielov motorových vozidiel predstavovala prekážku voľnej hospodárskej súťaži na dotknutom trhu.

25

Tribunale di Torino (Súd v Turíne) zastáva názor, že konanie vytýkané spoločnosti Wheeltrims predstavuje porušenie práv z ochrannej známky Ford, ktoré sa nezakladá na žiadnom z dôvodov stanovených v článku 21 CPI, alebo článku 12 nariadenia č. 207/2009. Uvedený súd v tomto zmysle odkazuje na rozsudok Gillette Company a Gillette Group Finland (C‑228/03, EU:C:2005:177) a zastáva názor, že používanie ochrannej známky Ford spoločnosťou Wheeltrims nie je nevyhnutné na označenie účelu dotknutých krytov kolies alebo ich kompatibility s výrobkami „Ford“ v zmysle tohto rozsudku.

26

Naopak, tento súd zastáva názor, že existuje vážna pochybnosť, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti ustanovenia o opravách. Súdny dvor sa zatiaľ k otázke vzťahu medzi ochranou práv z ochrannej známky a týmto ustanovením nevyjadril. Podľa vnútroštátneho súdu pripúšťajú článok 241 CPI a článok 110 nariadenia č. 6/2002 dva rôzne výklady, medzi ktorými je talianska judikatúra rozdelená.

27

Znenie týchto ustanovení a ich postavenie, ktoré zastávajú v právnych predpisoch, v ktorých sú obsiahnuté, nasvedčuje podľa prvého výkladu tomu, že ustanovenie o opravách neoprávňuje výrobcu, akým je spoločnosť Wheeltrims, predávať náhradné diely totožné s originálnymi dielmi, hoci cieľom výrobcu týchto náhradných dielov je obnova zloženého výrobku do jeho pôvodnej úpravy, a že predstavuje výnimku len z ochrany priznanej dizajnom, nie inému právu, ktoré chráni priemyselné vlastníctvo, osobitne zapísanej ochrannej známke.

28

Podľa druhého výkladu má ustanovenie o opravách všeobecný charakter a rozsah jeho pôsobnosti sa teda musí chápať v širšom zmysle s ohľadom na nevyhnutnosť obnovenia pôvodnej úpravy zložených výrobkov nezávisle od existencie iných práv, ktoré chránia priemyselné vlastníctvo, najmä práv vyplývajúcich zo zapísanej ochrannej známky. Táto nevyhnutnosť umožňuje výrobcovi náhradného dielu pôsobiť na trhu za rovnakých podmienok, ako výrobca originálnych dielov, a to bez ohľadu na povahu ochrany požadovanej výrobcom originálnych dielov, čo výrobcu náhradných dielov oprávňuje k napodobeniu originálneho dielu so všetkými jeho funkčnými a estetickými vlastnosťami.

29

Vnútroštátny súd uvádza, že tento druhý výklad zastávajú iné talianske súdy, najmä Corte di Appello di Milano (Odvolací súd v Miláne).

30

Tribunale di Torino (Súd v Turíne) ďalej uvádza, že tento výklad bol prijatý tiež súdom, ktorý zamietol návrh spoločnosti Ford na vydanie predbežného opatrenia z tých istých dôvodov, o aké ide v prejednávanej veci. Súd príslušný pre rozhodovanie o predbežnom opatrení zastával v podstate názor, že bolo možné voči spoločnosti Ford namietať ustanovenie o opravách podľa článku 241 CPI, pretože toto ustanovenie zaručuje základné hospodárske právo výrobcov náhradných dielov vyrábať dokonalú náhradu originálnej súčasti zloženého výrobku.

31

Za týchto podmienok Tribunale di Torino (Súd v Turíne) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

32

Článok 99 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

33

V rámci predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné toto ustanovenie uplatniť.

34

Nemecká vláda vyjadruje pochybnosti týkajúce sa prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Vnútroštátny súd totiž neuvádza, z akých dôvodov je pre riešenie sporu v konaní vo veci samej nevyhnutné odpovedať na otázku týkajúcu sa možnosti prenesenia ustanovenia o opravách, ktoré je vlastné oblasti dizajnu, do oblasti ochranných známok. Nastolený problém je teda hypotetický.

35

V tomto zmysle treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže zamietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudky Fish Legal a Shirley, C‑279/12, EU:C:2013:853, bod 30 a citovaná judikatúra, ako aj Idrodinamica Spurgo Velox a i., C‑161/13, EU:C:2014:307, bod 29).

36

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že ozdobné kryty kolies dotknuté v konaní vo veci samej, vyrábané spoločnosťou Wheeltrims, napodobňujú ochrannú známku Ford tak, že ak sa má dodržať výklad opísaný v bode 27 tohto uznesenia, je potrebné rozhodnúť v neprospech tohto výrobcu neoriginálnych dielov z dôvodu porušenia práva k tejto ochrannej známke, pričom ale, ak by sa zohľadnil výklad opísaný v bode 28 tohto uznesenia, nepôjde o porušenie práva k uvedenej ochrannej známke.

37

V dôsledku toho nie je zjavné, že by bol problém nastolený v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania hypotetický. Tento návrh je teda prípustný.

38

Podstatou prejudiciálnych otázok, ktoré je potrebné skúmať spoločne, je, či sa má článok 14 smernice 98/71 a článok 110 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že oprávňuje výrobcu náhradných dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá, akými sú ozdobné kryty kolies, aby odchylne od ustanovení smernice 2008/95 a nariadenia č. 207/2009 umiestnili na svoje výrobky označenia zhodné s ochrannou známkou výrobcu motorových vozidiel, zapísanú okrem iného pre takéto výrobky, bez súhlasu tohto výrobcu, s odôvodnením, že takéto použitie ochrannej známky predstavuje jediný spôsob opravy dotknutého vozidla vedúceho k obnove jeho pôvodnej vonkajšej úpravy ako zloženého výrobku.

39

Po prvé je potrebné poznamenať, že zo znenia článku 14 smernice 98/71 a článku 110 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že tieto ustanovenia prinášajú určité obmedzenia len v prípade ochrany na základe dizajnov bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom odkazovali na ochranu, ktorú poskytujú ochranné známky.

40

Po druhé treba poznamenať, že podľa článku 2 smernice 98/71 sa táto smernica vzťahuje len na práva k dizajnom, ktoré sú zapísané na niektorých národných a medzinárodných úradoch, ako aj na prihlášky na zápis dizajnov na tento účel. Navyše z článku 1 nariadenia č. 6/2002, vykladaného v zmysle bodu 5 odôvodnenia tohto nariadenia, vyplýva, že tento článok má za cieľ len vytvoriť dizajn spoločenstva priamo použiteľný vo všetkých členských štátoch.

41

Po tretie je potrebné uviesť, že z odôvodnenia 7 a článku 16 smernice 98/71, ako aj z odôvodnenia 31 a článku 96 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že týmito aktmi práva Únie nie sú dotknuté žiadne ustanovenia právnych predpisov Únie alebo právnych predpisov dotknutého členského štátu týkajúce sa najmä ochranných známok.

42

Z týchto úvah vyplýva, že článok 14 smernice 98/71 a článok 110 nariadenia č. 6/2002 neobsahujú žiadne ustanovenia odchylné od ustanovení smernice 2008/95 a nariadenia č. 207/2009.

43

Je potrebné poznamenať, že pokiaľ ide o tézu načrtnutú vnútroštátnym súdom a ktorú zastáva spoločnosť Wheeltrims, podľa ktorej vyžaduje cieľ sledovaný Úniou – ochrana nenarušenej hospodárskej súťaže – rozšírenie pôsobnosti článku 14 smernice 98/71 a článku 110 nariadenia č. 6/2002 na ochranné známky, bol už tento cieľ zohľadnený normotvorcom Únie v rámci smernice 2008/95 a nariadenia č. 207/2209. Obmedzením účinkov práv, ktoré plynú majiteľovi ochrannej známky z článku 5 smernice 2008/95, prípadne článku 9 nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o ochrannú známku Spoločenstva, totiž článok 6 tejto smernice a článok 12 spomínaného nariadenia majú za cieľ zosúladiť základné záujmy ochrany práv z ochrannej známky a práv voľného pohybu tovaru a slobodného poskytovania služieb na vnútornom trhu, a to takým spôsobom, aby právo z ochrannej známky mohlo naplniť svoju úlohu podstatného elementu systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom Zmluvy (pozri v tomto zmysle, najmä rozsudky BMW, C‑63/97, EU:C:1999:82, bod 62, ako aj Gillette Company a Gillette Group Finland, C‑228/03, EU:C:2005:177, bod 29).

44

Navyše z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že články 5 až 7 smernice 2008/95 úplne harmonizujú pravidlá týkajúce sa práv z ochrannej známky, a tým definujú práva majiteľov ochranných známok v Európskej únii. Preto s výnimkou prípadov osobitne upravených v článku 8 a nasl. uvedenej smernice nemôže vnútroštátny súd v rámci sporu týkajúceho sa výkonu výlučného práva z ochrannej známky obmedziť toto právo takým spôsobom, ktorý by presahoval obmedzenia vyplývajúce z uvedených článkov 5 až 7 (rozsudok Martin Y Paz Diffusion, C‑661/11, EU:C:2013:577, body 54 a 55 a citovaná judikatúra).

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že článok 14 smernice 98/71 a článok 110 nariadenia č. 6/2002 sa majú vykladať v tom zmysle, že neoprávňujú výrobcu náhradných dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá, akými sú ozdobné kryty kolies, aby odchylne od ustanovení smernice 2008/95 a nariadenia č. 207/2009 umiestnil na svoje výrobky označenie zhodné s ochrannou známkou výrobcu motorových vozidiel, zapísanú okrem iného pre takéto výrobky, bez súhlasu tohto výrobcu s odôvodnením, že takéto použitie ochrannej známky predstavuje jediný spôsob opravy dotknutého vozidla vedúceho k obnove jeho pôvodnej vonkajšej úpravy ako zloženého výrobku.

46

Vzhľadom na to, že konanie pre Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov a článok 110 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že neoprávňujú výrobcu náhradných dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá, akými sú ozdobné kryty kolies, aby odchylne od ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva umiestnil na svoje výrobky označenie zhodné s ochrannou známkou výrobcu motorových vozidiel, zapísanú okrem iného pre takéto výrobky, bez súhlasu tohto výrobcu s odôvodnením, že takéto použitie ochrannej známky predstavuje jediný spôsob opravy dotknutého vozidla vedúceho k obnove jeho pôvodnej vonkajšej úpravy ako zloženého výrobku.