1.

Má sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (1) z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „smernica o nekalých obchodných praktikách“) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovenej v § 3 dánskeho Markedsføringsloven, ktorá zakazuje klamlivé obchodné praktiky, vrátane tých, ktoré súvisia s výzvami na kúpu, ale ktorá ani v § 3, ani inde v zákone neodkazuje na obmedzenia vyplývajúce z článku 7 ods. 1 smernice, podľa ktorého treba vziať do úvahy, či marketingová praktika opomína podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a z článku 7 ods. 3, podľa ktorého by sa mala zohľadniť skutočnosť, že použitý komunikačný prostriedok ukladá priestorové alebo časové obmedzenia?

2.

Má sa článok 6 smernice o nekalých obchodných praktikách vykladať v tom zmysle, že prípady, keď sa obchodník rozhodol uviesť celkovú cenu za pokračujúce služby tak, že spotrebiteľ musí zaplatiť mesačný poplatok a zároveň šesťmesačný poplatok, sa budú považovať za klamlivú marketingovú praktiku, ak je v marketingovej praktike osobitne zvýraznená mesačná cena, zatiaľ čo šesťmesačný poplatok je úplne opomenutý, alebo sa zobrazí len menej nápadným spôsobom?

3.

Má sa článok 7 smernice vykladať v tom zmysle, že prípady, keď sa obchodník rozhodol uviesť celkovú cenu za pokračujúce služby tak, že spotrebiteľ musí zaplatiť mesačný poplatok a zároveň šesťmesačný poplatok, sa budú považovať za klamlivé opomenutie konania podľa článku 7 smernice, ak je v marketingovej praktike zvýraznená najmä mesačná cena, zatiaľ čo šesťmesačný poplatok je úplne opomenutý, alebo sa zobrazí len menej nápadným spôsobom?

4.

Má sa pri posudzovaní, či je marketingová praktika klamlivá v prípadoch opísaných v druhej a tretej otázke, vziať do úvahy, či vyššie uvedená marketingová praktika:

5.

Má na druhú a tretiu otázku nejaký vplyv, ak sa marketing uskutočňuje v televíznej reklame?

6.

Obsahuje článok 7 ods. 4 smernice taxatívny výpočet informácií, ktoré sú pre výzvu na kúpu podstatné?

7.

Ak je odpoveď na šiestu otázku kladná, vylučuje článok 7 ods. 4 smernice možnosť, že by sa výzva na kúpu, ktorá uvádza celkovú cenu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za prvý rok trvania zmluvy o poskytnutí služby (obdobie viazanosti), považovala za klamlivú marketingovú praktiku podľa článku 7 ods. 1 a 2 alebo článku 6 smernice, ak napríklad poskytuje ďalšie informácie o určitých, ale nie o všetkých zložkách ceny produktu?