13.10.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/2

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 27. februára 2014 vo veci T-602/11,

—

alebo vrátil vec Všeobecnému súdu na konečné rozhodnutie vo veci,

—

uložil ÚHVT ako odporcovi v konaní pred Všeobecným súdom povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

1.

Všeobecný súd nedostatočne odôvodnil existenciu skutočnej pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami. Riadne a objektívne zistenie pravdepodobnosti zámeny medzi dvoma ochrannými známkami nemôže spočívať len v tvrdení, že vzhľadom na totožnosť príslušného tovaru a s ohľadom na veľmi malú vizuálnu podobnosť a veľmi nízky stupeň fonetickej podobnosti, ktorá medzi nimi existuje (a napriek ich koncepčnej rozdielnosti) nemožno vylúčiť, že príslušný spotrebiteľ sa môže domnievať, že daný tovar pochádza od rovnakého podniku alebo od hospodársky prepojených podnikov. „Pravdepodobnosť zámeny“ neznamená len samotnú možnosť zámeny, ale skôr pravdepodobnosť, že k tejto zámene dôjde. Pravdepodobnosť zámeny nemožno odvodzovať len z toho, že existuje určitý stupeň podobnosti medzi dvoma ochrannými známkami, a to aj ak sú výrobky, na ktoré sa vzťahujú, totožné.

2.

Napadnutý rozsudok tiež nesprávne uplatňuje článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v rozsahu, v akom Všeobecný súd nezohľadnil účinky a váhu koncepčnej rozdielnosti označení v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny ochranných známok, ktoré vykazujú veľmi nízky stupeň vizuálnej a zvukovej podobnosti. Podľa ustálenej judikatúry musí koncepčný obsah prihlasovanej ochrannej známky stačiť na to, aby neutralizoval veľmi malú vizuálnu podobnosť a malú zvukovú podobnosť, ktorá podľa Všeobecného súdu existuje medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou.

3.

Napokon Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, lebo posudzoval existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými označeniami bez toho, aby zohľadnil všetky faktory relevantné v prejednávanej veci na zistenie pravdepodobnosti zámeny. Konkrétne Všeobecný súd nezohľadnil zásadnú okolnosť, ktorá bola súčasťou skutkového stavu sporu: pôvod, históriu, zemepisný význam slova obsiahnutého v ochranných známkach dotknutých v konaní a jeho symbolické spojenie s tovarom označeným uvedenými ochrannými známkami. V dôsledku toho Všeobecný súd v tomto rozsahu tiež skreslil skutkový stav.