10.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/23

1.

Môže stačiť dobré meno, ktoré existuje v jednom členskom štáte, na preukázanie dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva na účely článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (1) (ďalej len „smernica“) aj v prípade, ak žiadosť o zápis národnej ochrannej známky, proti ktorej boli podané námietky na základe takého dobrého mena, bola podaná v inej krajine ako v uvedenom členskom štáte?

2.

Možno uplatniť v rámci územných kritérií používaných pri skúmaní dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva zásady stanovené Súdnym dvorom Európskej únie v súvislosti s riadnym používaním ochrannej známky Spoločenstva?

3.

Ak majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva preukáže dobré meno ochrannej známky Spoločenstva v iných krajinách ako v členskom štáte, v ktorom bola podaná vnútroštátna žiadosť o zápis – ktoré tvoria podstatnú časť územia Európskej únie –, možno od neho bez ohľadu na vyššie uvedené tiež vyžadovať, aby poskytol dostatočný dôkaz v súvislosti s uvedeným členským štátom?

4.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, môže sa – so zreteľom na osobitosti vnútorného trhu – stať, že ochranná známka, ktorá sa intenzívne používa v podstatnej časti Európskej únie, bude pre príslušného vnútroštátneho spotrebiteľa neznáma, a preto nebude splnená ďalšia nevyhnutná podmienka existencie dôvodu, ktorý bráni zápisu, v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice, keďže neexistuje nebezpečenstvo ujmy na dobrom mene alebo rozlišovacej spôsobilosti alebo nečestného ťaženia z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti? Ak áno, aké okolnosti musí preukázať majiteľ ochrannej známky Spoločenstva na splnenie uvedenej podmienky?