12.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/18

1.

Treba pojem „etnický pôvod“ použitý v smernici Rady 2000/43/ES (1) z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, a v Charte základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na kompaktnú skupinu bulharských štátnych príslušníkov rómskeho pôvodu, akou sú obyvatelia mestskej časti Gizdova machala v meste Dupnica?

2.

Možno pojem „porovnateľná situácia“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43 uplatniť na prejednávaný skutkový stav, keď sa zariadenia na komerčné meranie umiestňujú v rómskych mestských častiach vo výške 6 až 7 metrov, kým v iných mestských častiach bez kompaktného rómskeho obyvateľstva sa bežne umiestňujú vo výške menej ako dva metre?

3.

Má sa článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43 vykladať v tom zmysle, že umiestňovanie zariadení na komerčné meranie v rómskych mestských častiach vo výške 6 až 7 metrov predstavuje menej priaznivé zaobchádzanie s obyvateľstvom rómskeho pôvodu v porovnaní s obyvateľstvom, ktoré má iný etnický pôvod?

4.

Keď ide o menej priaznivé zaobchádzanie, treba uvedené ustanovenie vykladať v tom zmysle, že toto zaobchádzanie sa v prípade skutkového stavu, o ktorý ide v konaní vo veci samej, úplne alebo čiastočne zakladá na okolnosti, že sa týka etnickej skupiny Rómov?

5.

Je podľa smernice 2000/43 prípustné také vnútroštátne ustanovenie, ako je § 1 bod 7 dodatočných ustanovení k zákonu o ochrane pred diskrimináciou (Zakon za zaštita ot diskriminacija, ďalej len „ZZD“), podľa ktorého každý akt, každé konanie alebo každé opomenutie, ktorými sa priamo alebo nepriamo obmedzujú práva alebo oprávnené záujmy, predstavuje „nepriaznivé zaobchádzanie“?

6.

Možno pojem „navonok neutrálne zvyklosti“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 uplatniť na prax spoločnosti ČEZ Razpredelenie Bălgarija AD, ktorou je umiestňovanie zariadení na komerčné meranie vo výške 6 až 7 metrov? Ako treba vykladať pojem „navonok“ – v tom zmysle, že je prax zjavne neutrálna, alebo tak, že sa ako neutrálna javí len na prvý pohľad, čiže je zdanlivo neutrálna?

7.

Vyžaduje si existencia nepriamej diskriminácie v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43, aby neutrálne zvyklosti uviedli osoby na základe ich rasy alebo etnického pôvodu do mimoriadne nepriaznivej situácie, alebo postačuje, keď tieto zvyklosti predstavujú iba obmedzenie pre osoby s určitým etnickým pôvodom? Je v tejto súvislosti podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 prípustné také vnútroštátne ustanovenie, ako je článok 4 ods. 3 ZZD, podľa ktorého ide o nepriamu diskrimináciu, keď sa osoba z dôvodov uvedených odseku 1 (vrátane etnickej príslušnosti) uvedie do menej priaznivej situácie?

8.

Ako treba vykladať pojem „znevýhodnenie“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43? Zodpovedá pojmu „menej priaznivé zaobchádzanie“, ktorý sa používa v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43, alebo sa vzťahuje len na mimoriadne relevantné, zjavné alebo závažné prípady rozdielneho zaobchádzania? Predstavuje prax, ktorá sa opisuje v prejednávanom prípade, mimoriadne nepriaznivú situáciu? Pokiaľ nejde o prípad mimoriadne relevantného, zjavného a závažného uvedenia do nepriaznivej situácie, postačuje, aby sa poprela nepriama diskriminácia (bez posúdenia, či je príslušná prax odôvodnená, primeraná a nevyhnutná, pokiaľ ide o dosiahnutie legitímneho cieľa)?

9.

Sú podľa článku 2 ods. 2 písm. a) a písm. b) smernice 2000/43 prípustné také vnútroštátne ustanovenia, ako je článok 4 ods. 2 a 3 ZZD, ktoré podmieňujú existenciu priamej diskriminácie „nepriaznivým zaobchádzaním“ a existenciu nepriamej diskriminácie „uvedením do nepriaznivej situácie“ bez toho, aby tak ako smernica rozlišovali podľa závažnosti konkrétneho nepriaznivého zaobchádzania?

10.

Treba článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 vykladať v tom zmysle, že uvedená prax spoločnosti ČEZ Razpredelenie Bălgarija AD, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti elektrickej siete a riadnu evidenciu spotrebovanej elektriny, je objektívne odôvodnená? Je táto prax primeraná aj s ohľadom na povinnosť žalovanej umožniť spotrebiteľom voľný prístup k údajom na elektromeroch? Je táto prax potrebná, ak sú z príspevkov v médiách známe iné technicky a finančne dostupné prostriedky na zaistenie bezpečnosti zariadení na komerčné meranie?