19.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 151/10


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) 14. februára 2014 – Union of Shop, Distributive and Allied Workers (USDAW), B. Wilson/WW Realisation 1 Ltd (v likvidácii), Ethel Austin Ltd, Secretary of State for Business, Innovation and Skills

(Vec C-80/14)

2014/C 151/13

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Union of Shop, Distributive and Allied Workers (USDAW), B. Wilson

Žalovaní: WW Realisation 1 Ltd (v likvidácii), Ethel Austin Ltd, Secretary of State for Business, Innovation and Skills

Prejudiciálne otázky

1.

a)

Odkazuje spojenie „aspoň 20“ uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) bode ii) smernice 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1) (ďalej len „smernica“) na počet prepustení vo všetkých zariadeniach zamestnávateľa, v ktorých sa uskutoční prepúšťanie počas obdobia 90 dní, alebo odkazuje na počet prepustení v každom jednotlivom zariadení?

b)

Ak článok 1 ods. 1 písm. a) bod ii) odkazuje na počet prepustení v každom jednotlivom zariadení, čo znamená „zariadenie“? Má sa konkrétne pojem „zariadenie“ chápať ako celý príslušný maloobchodný podnik, ktorý je jedinou ekonomickou podnikateľskou jednotkou, alebo ako tá časť tohto podniku, ktorá zamýšľa uskutočniť prepúšťanie pre nadbytočnosť, a nie ako jednotka, ku ktorej je zamestnanec pridelený na účely vykonávania svojich pracovných úloh, ako napríklad každá jednotlivá predajňa?

2.

Môže sa členský štát za okolností, keď sa zamestnanec domáha ochrannej náhrady od súkromného zamestnávateľa, odvolávať na skutočnosť, že smernica nezakladá priamo účinné práva voči zamestnávateľovi, alebo namietať túto skutočnosť, pokiaľ:

i)

súkromný zamestnávateľ by bol v prípade, ak by členský štát prebral smernicu správne, povinný vyplatiť zamestnancovi ochrannú náhradu, lebo tento zamestnávateľ si nesplnil svoju poradnú povinnosť podľa smernice, a

ii)

v prípade, že tento zamestnávateľ by bol platobne neschopný a súkromnému zamestnávateľovi by sa uložila povinnosť vyplatiť ochrannú náhradu, ktorú by tento zamestnávateľ nevyplatil, a členskému štátu by sa predložila žiadosť, tento členský štát by bol sám povinný vyplatiť zamestnancovi takú ochrannú náhradu podľa vnútroštátnych predpisov, ktorými sa preberá smernica 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (2), s výhradou prípadného obmedzenia zodpovednosti záručnej inštitúcie členského štátu podľa článku 4 tejto smernice?


(1)  Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327.

(2)  Ú. v. EÚ L 283, s. 36.