Vec C‑479/14
Sabine Hünnebeck
proti
Finanzamt Krefeld
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb kapitálu — Články 63 a 65 ZFEÚ — Daň z darovania — Darovanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca vyššiu nezdaniteľnú sumu pre rezidentov ako pre nerezidentov — Existencia režimu, ktorý si možno zvoliť, umožňujúceho priznať ktorejkoľvek osobe s bydliskom v členskom štáte Únie vyššiu nezdaniteľnú sumu“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. júna 2016
Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď
(Článok 267 ZFEÚ)
Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu – Zistenie a posúdenie skutkového stavu – Uplatnenie relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy – Hypotézy vyjadrené účastníkmi konania – Nezohľadnenie
(Článok 267 ZFEÚ)
Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daň z darovania – Nezdaniteľná suma základu dane v prípade darovania nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území členského štátu – Obmedzená nezdaniteľná suma v prípade neexistencie osobitnej žiadosti obdarovaného, ktorá je pre prípady darovania medzi darcom a obdarovaným s bydliskom v inom členskom štáte nižšia ako nezdaniteľná suma, ktorá by sa uplatnila, keby aspoň jeden z nich bol rezidentom v tuzemsku – Možnosť pre obdarovaného, v prípade darovania medzi nerezidentmi, na jeho žiadosť využiť zvýšenú nezdaniteľnú sumu, ktorá je stanovená pre prípady darovania, keď je aspoň jedna strana rezidentom – Súčet všetkých darovaní, na účely výpočtu dane z darovania, ktoré dostal tento obdarovaný od tej istej osoby v priebehu desiatich rokov, ktoré predchádzali, a desiatich rokov, ktoré nasledovali po tomto darovaní – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia
(Články 63 a 65 ZFEÚ)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 30)
V rámci prejudiciálneho konania má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav veci, ktorú prejednáva, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo. Súdny dvor musí totiž v zásade obmedziť svoje skúmanie na tie skutočnosti, ktoré mu podľa svojho rozhodnutia predložil vnútroštátny súdny orgán. Pokiaľ ide o uplatnenie relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy, Súdny dvor sa musí preto pridŕžať situácie, ktorú uvedený súd považuje za preukázanú, a nemôže byť viazaný teóriami vyjadrenými jedným z účastníkov konania vo veci samej.
(pozri bod 36)
Články 63 a 65 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje pri darovaní medzi nerezidentmi v prípade neexistencie osobitnej žiadosti obdarovaného použitie spôsobu výpočtu dane z darovania na základe nižšej nezdaniteľnej sumy. Tieto články bránia takisto v každom prípade vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje na žiadosť takéhoto obdarovaného použitie spôsobu výpočtu dane z darovania na základe vyššej nezdaniteľnej sumy, ktorá platí v prípade darovania, v rámci ktorého je aspoň jednou zo strán rezident, pričom realizácia tejto možnosti obdarovaným nerezidentom zahŕňa na účely výpočtu dane z dotknutého darovania súčet všetkých darovaní, ktoré dostal tento obdarovaný od tej istej osoby v priebehu desiatich rokov, ktoré predchádzali, a desiatich rokov, ktoré nasledovali po tomto darovaní.
Na rozdiel od darovaní, v rámci ktorých je aspoň jednou stranou rezident, totiž pri výpočte dane, z ktorých možno sčítať iba skoršie darovania, vďaka čomu môže zdaniteľná osoba predvídať sumu splatnej dane, v prípade darovaní medzi nerezidentmi sa sčítanie prevodov týka takisto darovaní, ku ktorým dôjde v desiatich rokoch, ktoré nasledujú po zvažovanom darovaní, čím sa obdarovaní dostávajú do situácie, že nevedia, aká bude výška v budúcnosti splatnej dane z darovania.
Takýto nedostatok predvídateľnosti môže spôsobiť odradenie nerezidentov od nadobudnutia alebo ponechania si majetku v dotknutom členskom štáte, keďže neskorší prevod tohto majetku na iných nerezidentov spôsobí, že títo nerezidenti budú dlhšie v neistote, pokiaľ ide o budúce zdanenie, ktoré prípadne bude požadovať tento členský štát.
Za týchto podmienok s výhradou overenia, ktoré vykoná vnútroštátny súd, pokiaľ ide o obdobie zohľadňované na účely uplatnenia vyššej nezdaniteľnej sumy na žiadosť obdarovaných nerezidentov, ktoré patrí do rámca výkladu a uplatnenia práva členského štátu, čo sa týka dĺžky obdobia sčítania darovaní zohľadňovaného na účely uplatnenia vyššej nezdaniteľnej sumy, menej výhodné daňové zaobchádzanie s darovaniami medzi nerezidentmi ako to, ktoré je vyhradené darovaniam, pri ktorých je aspoň jednou stranou rezident, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zásade zakázané článkom 63 ods. 1 ZFEÚ.
Ak teda vnútroštátna právna úprava kladie na účely zdanenia nehnuteľného majetku nadobudnutého darovaním a nachádzajúceho sa v dotknutom členskom štáte na rovnakú úroveň na jednej strane obdarovaných nerezidentov, ktorí nadobudli tento majetok od darcu nerezidenta, a na druhej strane obdarovaných nerezidentov alebo rezidentov, ktorí nadobudli takýto majetok od darcu rezidenta, ako aj obdarovaných rezidentov, ktorí nadobudli rovnaký majetok od darcu nerezidenta, nemožno v rámci toho istého zdanenia zaobchádzať s týmito obdarovanými odlišne, pokiaľ ide o uplatnenie nezdaniteľnej sumy na vymeriavací základ pri tomto nehnuteľnom majetku, bez toho, aby nedošlo k porušeniu práva Únie. Vnútroštátny zákonodarca totiž tým, že zaobchádzal s darovaniami v týchto dvoch kategóriách osôb rovnakým spôsobom, s výnimkou obdobia zohľadneného na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy, ktorá môže byť priznaná obdarovanému, pripustil, že vzhľadom na spôsob a podmienky výberu dane z darovania medzi nimi neexistuje žiaden objektívny rozdiel v situácii, ktorý by mohol odôvodniť rozdielne zaobchádzanie.
Z toho vyplýva, že keďže relevantné obdobie zohľadnené na uplatnenie nezdaniteľnej sumy nie je závislé od sumy vymeriavacieho základu, ale uplatňuje sa na obdarovaného ako zdaniteľnú osobu, charakteristika vlastná vymeriavaciemu základu obdarovaného nerezidenta, ktorý dostane dar od darcu nerezidenta, nie je takej povahy, že by vzhľadom na toto obdobie spôsobila objektívnu odlišnosť situácie tohto obdarovaného v porovnaní so situáciou obdarovaného nerezidenta, ktorý dostane dar od darcu rezidenta, alebo so situáciou obdarovaného rezidenta, ktorý dostane dar od darcu nerezidenta.
Napokon, pokiaľ ide o existenciu prípadného odôvodnenia založeného na naliehavom dôvode všeobecného záujmu, sčítanie darovaní za obdobie 20 rokov, keď obdarovaný žiada, aby mu bola priznaná vyššia nezdaniteľná suma, nemožno považovať za vhodný prostriedok ani na dosiahnutie cieľa zachovania koherencie vnútroštátneho daňového systému, ani potreby zabezpečiť vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členské štáty.
(pozri body 46 – 48, 56, 59, 63, 65, 68 a výrok)