—

Canadian Oil Company Sweden AB, v zastúpení: B. Hansson a M. Lönnqvist, advokater,

—

A. Rantén, v zastúpení: M. Wärnsby a M. Edqvist, advokater,

—

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, U. Persson a N. Otte Widgren, E. Karlsson a L. Swedenborg, splnomocnení zástupcovia,

—

dánska vláda, v zastúpení: C. Thorning a N. Lyshøj, splnomocnení zástupcovia,

—

fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

—

nórska vláda, v zastúpení: I. Thue a I. S. Jansen, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: D. Kukovec a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Johansson, advokat,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), v znení nariadenia Komisie (ES) č. 552/2009 z 22. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 164, s. 7, ďalej len „nariadenie REACH“), ako aj výkladu článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi A. Ranténom a spoločnosťou Canadian Oil Company Sweden AB (ďalej len „Canadian Oil“) na jednej strane a Riksåklagaren (Kráľovský prokurátor) na druhej strane, ktorý sa týka peňažného trestu uloženého A. Ranténovi a spoločnosti Canadian Oil za dovoz 320 ton chemických výrobkov do Švédska bez toho, aby tento dovoz oznámili Inšpektorátu pre chemikálie (Kemikalieinspektionen) na účely zápisu do vnútroštátneho registra výrobkov.

3

Odôvodnenie 19 nariadenia REACH znie:

„… by sa v ustanoveniach o registrácii malo vyžadovať od výrobcov a dovozcov, aby vypracovali údaje o látkach, ktoré vyrábajú alebo dovážajú, aby tieto údaje používali na hodnotenie rizík súvisiacich s týmito látkami a aby vytvorili a odporučili príslušné opatrenia na manažment rizík. S cieľom zabezpečiť skutočné splnenie týchto povinností, ako aj z dôvodov transparentnosti by sa od nich pri registrácii malo vyžadovať, aby [Európskej chemickej] agentúre [ECHA] predložili dokumentáciu obsahujúcu všetky tieto informácie. Registrovaným látkam by sa mal umožniť obeh na vnútornom trhu.“

4

Článok 1 ods. 1 nariadenia REACH stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.“

5

Hlava II uvedeného nariadenia sa týka registrácie látok. Kapitola 1 tejto hlavy sa nazýva „Všeobecná registračná povinnosť a požiadavky na informácie“.

6

V rámci tejto kapitoly 1 obsahuje článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Žiadne údaje, žiadny trh“, tieto ustanovenia:

„s výhradou článkov 6, 7, 21 a 23 sa látky ako také, látky v zmesiach alebo vo výrobkoch v [Európskej únii] nesmú vyrábať ani uvádzať na trh, pokiaľ neboli registrované v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto hlavy, ak sa to požaduje.“

7

V tejto istej kapitole článok 6 nariadenia REACH s názvom „Všeobecná povinnosť registrovať látky ako také alebo látky v zmesiach“ v odseku 1 stanovuje:

„s výnimkou prípadov, keď toto nariadenie ustanovuje inak, každý výrobca alebo každý dovozca dovážajúci látku ako takú alebo v jednom, alebo viacerých zmesiach v množstvách 1 tona a viac ročne predloží [ECHA] žiadosť o registráciu.“

8

Článok 125 uvedeného nariadenia stanovuje, že členské štáty udržiavajú systém úradných kontrol a iných činností primerane k okolnostiam.

9

Článok 128 toho istého nariadenia znie:

„1.   S výhradou odseku 2 členské štáty nezakážu, neobmedzia ani nebudú brániť výrobe, dovozu, uvedeniu na trh alebo použitiu látky ako takej, látky v zmesi alebo vo výrobku, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie a ktorá je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, a kde je to vhodné, aj s aktmi Spoločenstva prijatými na vykonávanie tohto nariadenia.

2.   Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom zachovať si alebo ustanoviť vnútroštátne predpisy na ochranu pracovníkov, zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď toto nariadenie nezosúlaďuje požiadavky na výrobu, uvádzanie na trh alebo použitie.“

10

Podľa kapitoly 29 zákonníka životného prostredia (Miljöbalken), § 5 ods. 5 stanovuje, že ten, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti v súvislosti s výrobou alebo dovozom chemických výrobkov v rámci podnikania poruší pravidlo stanovené vládou na základe kapitoly 14 § 12 tohto zákonníka, ktoré sa týka povinnosti urobiť oznámenie na účely registrácie v registri výrobkov, sa dopúšťa marenia environmentálnej kontroly.

11

§ 12 kapitoly 14 zákonníka životného prostredia uvádza:

„Všetky chemické výrobky, ktoré sa vyrobia vo Švédsku alebo dovezú do Švédska v rámci podnikania, sa majú zaregistrovať v registri výrobkov v súlade s pravidlami stanovenými vládou alebo orgánom určeným vládou. Tento register vedie orgán určený vládou.“

12

§ 3 nariadenia (2008:245) o chemických výrobkoch a biotechnických organizmoch [förordningen (2008:245) om kemiska produkter och biotekniska organismer] stanovuje, že všetky chemické výrobky alebo biotechnické organizmy, ktoré sa vyrobia vo Švédsku alebo dovezú do Švédska v rámci podnikania, sa musia oznámiť Inšpektorátu pre chemikálie na účely registrácie v registri výrobkov, ktorý vedie tento inšpektorát, ak uvedený výrobok alebo organizmus možno priradiť k niektorému z druhov výrobkov vymenovaných v prílohe tohto nariadenia.

13

Podľa § 4 uvedeného nariadenia má oznámenie urobiť ten, kto v rámci podnikania vyrobí vo Švédsku alebo dovezie do Švédska chemický výrobok alebo biotechnický organizmus.

14

V § 5 tohto nariadenia je uvedená výnimka z oznamovacej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na osoby, ktoré dovezú menej než 100 kilogramov výrobku ročne.

15

Kapitola 3 vyhlášky Inšpektorátu pre chemikálie (KIFS 2008:2) o chemických výrobkoch a biotechnických organizmoch [Kemikalieinspektionens föreskrifter (KIFS 2008:2) om kemiska produkter och biotekniska organismer] spresňuje proces oznamovania do registra výrobkov. Meno alebo názov spoločnosti, adresu a telefónne číslo osoby s oznamovacou povinnosťou, vrátane rodného čísla alebo identifikačného čísla v obchodnom registri, ktoré musia byť uvedené v oznámení, treba nahlásiť čo najskôr a najneskôr pri začatí činností. Zvyšné požadované informácie je potrebné oznámiť do 28. februára kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku oznamovacej povinnosti.

16

Canadian Oil doviezla v roku 2009 do Švédska 392 ton chemických výrobkov.

17

V rozpore so švédskym právom nebol tento dovoz švédskemu Inšpektorátu pre chemikálie pred uplynutím termínu 28. februára 2010 oznámený.

18

Canadian Oil, na jednej strane, a A. Rantén, v postavení generálneho riaditeľa tejto spoločnosti, na druhej strane, boli stíhaní na základe zákonníka životného prostredia.

19

Rozsudkom z 24. apríla 2013 Hovrätten över Skåne och Blekinge (Odvolací súd v Malmö) uložil A. Ranténovi peňažný trest 100 švédskych korún (SEK) (približne 11 eur) denne na 60 dní a spoločnosti Canadian Oil uložil peňažný trest vo výške 200000 SEK (približne 22113 eur).

20

Vo svojom odvolaní na Högsta domstolen (Najvyšší súd) A. Rantén a Canadian Oil najmä tvrdia, že oznamovacia povinnosť Inšpektorátu pre chemikálie na registráciu do registra výrobkov porušuje voľný pohyb výrobkov, ktoré sú predmetom nariadenia REACH. Tento register sleduje tie isté základné ciele ako sú ciele tohto nariadenia a je preto nezlučiteľný s ustanoveniami článku 128 nariadenia REACH, ktorého pravidlá v dotknutých oblastiach, najmä v oblasti oznamovania a registrácie chemických látok, sa musia považovať za úplne harmonizované. V každom prípade táto oznamovacia povinnosť predstavuje obmedzenie dovozu zakázané článkom 34 ZFEÚ a žiadna z výnimiek stanovených v článku 36 ZFEÚ sa na prejednávanú vec neuplatňuje.

21

Podľa vnútroštátneho súdu z uvedeného nariadenia jasne nevyplýva, že rozsah harmonizácie tohto nariadenia pokrýva registráciu chemických výrobkov alebo látok s cieľom, ako švédsky národný register, poskytnúť prehľad o používaní týchto výrobkov alebo látok, slúžiť ako podklad na dohľad a kontrolu podnikov, ktoré s týmito výrobkami alebo látkami manipulujú, vykonávanú orgánmi, alebo vypracovať štatistiky. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či oznamovacia povinnosť nepredstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu v zmysle článku 34 ZFEÚ a či sa v takom prípade proporcionálne uplatní niektorá z výnimiek stanovených v článku 36 ZFEÚ.

22

Za týchto podmienok Högsta domstolen (Najvyšší súd) rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

23

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie REACH vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava zaväzovala dovozcu chemických výrobkov registrovať tieto výrobky na príslušnom vnútroštátnom orgáne, zatiaľ čo už má tento dovozca povinnosť registrácie tých istých výrobkov na základe tohto nariadenia v ECHA.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účelom uvedeného nariadenia je v súlade s jeho článkom 1 ods. 1 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód hodnotenia nebezpečnosti látok, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.

25

Na tento účel toto nariadenie zavádza integrovaný systém kontroly chemických látok zahŕňajúci ich registráciu, hodnotenie, ako aj povoľovanie a prípadné obmedzenia ich použitia. Základné zásady, ktorými sa riadia tieto prvky, boli predstavené Európskou komisiou v úvodnej časti jej návrhu nariadenia KOM(2003) 644 v konečnom znení z 29. októbra 2003. Tento návrh nariadenia opisuje „systém REACH“ ako systém obsahujúci najskôr registráciu, pri ktorej „je priemysel povinný zaobstarať si relevantné informácie o látkach, ktoré vyrába, a využívať tieto informácie na zaručenie bezpečného riadenia uvedených látok“, následne „hodnotenie umožňujúce preveriť, či priemysel dodržiava svoje povinnosti“, a povoľovanie látok vzbudzujúcich veľké obavy, pri ktorých „riziká spojené s použitím sú vhodne zvládnuté alebo [pri ktorých] sociálne a hospodárske výhody prevyšujú riziká [, ak] neexistujú náhradné látky alebo technológie ako iné vhodné riešenie“. Napokon „konanie o obmedzeniach vytvára záchrannú sieť umožňujúcu riadenie rizík, ktoré nie sú primerane pokryté ostatnými ustanoveniami systému REACH“ (rozsudok FCD a FMB, C‑106/14, EU:C:2015:576, bod 32).

26

Voľný pohyb na vnútornom trhu je zabezpečený povinnosťou členských štátov podľa článku 128 ods. 1 nariadenia REACH nezakázať, neobmedziť ani nebrániť výrobe, dovozu, uvedeniu na trh alebo použitiu látky ako takej, látky v zmesi alebo vo výrobku, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie a ktorá je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a prípadne aj s aktmi Spoločenstva prijatými na vykonávanie tohto nariadenia. Podľa odseku 2 rovnakého článku 128 však žiadne z ustanovení nariadenia REACH nebráni členským štátom zachovať si alebo ustanoviť vnútroštátne predpisy na ochranu pracovníkov, zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď toto nariadenie nezosúlaďuje požiadavky na výrobu, uvádzanie na trh alebo použitie (rozsudok Lapin luonnonsuojelupiiri, C‑358/11, EU:C:2013:142, bod 32).

27

Z týchto ustanovení teda vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal harmonizovať tieto požiadavky iba v určitých prípadoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Lapin luonnonsuojelupiiri, C‑358/11, EU:C:2013:142, bod 33).

28

Následne na to, aby bolo možné odpovedať na prvú otázku vnútroštátneho súdu, treba vedieť, či ustanovenia nariadenia REACH, týkajúce sa požiadavky na oznamovanie a registráciu chemických látok, harmonizujú takéto požiadavky takým spôsobom, že bránia vnútroštátnej právnej úprave zaväzujúcej dovozcu chemických výrobkov registrovať tieto výrobky na príslušnom vnútroštátnom orgáne.

29

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že normotvorca Únie, ako to vyplýva z odôvodnenia 19 uvedeného nariadenia, má záujem vyžadovať od výrobcov a dovozcov, aby ECHA vypracovali údaje o látkach, ktoré vyrábajú alebo dovážajú, aby tieto údaje používali na hodnotenie rizík súvisiacich s týmito látkami a aby vytvorili a odporučili príslušné opatrenia manažmentu rizík.

30

V súlade s týmito cieľmi toto nariadenie kladie bremeno analýzy chemických látok na priemysel. Na tento účel zavádza rôzne informačné mechanizmy smerujúce v rámci celého dodávateľského reťazca k identifikácii ich nebezpečných vlastností a riadeniu rizík s cieľom predchádzať nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie (rozsudok FCD a FMB, C‑106/14, EU:C:2015:576, bod 33).

31

Ako uviedla generálna advokátka v bode 42 svojich návrhov, registrácia chemických látok v ECHA však neposkytuje prehľad o výrobe alebo uvádzaní týchto látok na trh v jednotlivých členských štátoch. Register Únie najmä neposkytuje presné systematické informácie o tom, kde na území členských štátov sa uvedené látky nachádzajú.

32

Takže hoci registrácia chemických látok v ECHA predstavuje podmienku predchádzajúcu voľnému pohybu týchto látok na vnútornom trhu, za predpokladu, že tieto látky sú okrem toho, najmä pokiaľ ide o ich vlastnosti, v súlade s nariadením REACH, harmonizácia, ktorú stanovuje toto nariadenie, pokiaľ ide o takúto registráciu uvedených látok, sa nevzťahuje na inú formu registrácie na vnútroštátnych orgánoch, akou je registrácia dotknutá v spore vo veci samej, ktorá nepredstavuje takúto predchádzajúcu podmienku, týka sa odlišných informácií ako sú informácie požadované týmto nariadením a sleduje rovnaké ciele ako sú ciele sledované uvedeným nariadením alebo komplementárne k týmto cieľom, ako napríklad zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj voľný pohyb takýchto látok na vnútornom trhu.

33

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že registrácia požadovaná vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej nepredstavuje podmienku predchádzajúcu dovozu chemických výrobkov na územie dotknutého členského štátu, pretože k oznámeniu relevantných informácií vnútroštátnym orgánom môže prísť po dovoze, pri niektorých z týchto informácií najneskôr pri začatí činnosti a pre ostatné do 28. februára kalendárneho roka nasledujúceho po tomto dovoze.

34

Po druhé z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že cieľom registrácie požadovanej vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej je najmä umožniť vnútroštátnym orgánom disponovať databázou potrebnou na dohľad nad chemickými výrobkami na území dotknutého členského štátu, ktorému podľa článku 125 nariadenia REACH prislúcha takýto systém kontrol zabezpečiť, a to tak, že uľahčí najmä podmienky prešetrovania zariadení, ktoré takýmito výrobkami disponujú. Pokiaľ táto databáza umožňuje disponovať aj účtovnými alebo štatistickými údajmi potrebnými na určenie poplatkov stanovených na financovanie tohto systému kontrol, slúži tiež na definovanie politiky v oblasti životného prostredia, vrátane navrhovania jej užitočných zlepšení na úrovni Únie.

35

Informácie, ku ktorým môžu mať prístup vnútroštátne orgány v ECHA a ktoré vyplývajú z registrácie týchto výrobkov v ECHA na základe nariadenia REACH, neobsahujú všetky údaje, aby umožnili dosiahnuť ciele stanovené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

36

Táto registrácia sa týka totiž iba výrobcov alebo dovozcov chemických látok ako takých alebo obsiahnutých v zmesiach alebo výrobkoch, pokiaľ ich množstvo presahuje jednu tonu ročne. Pokiaľ ide o zmesi, táto registrácia neumožňuje osobitne poznať percentuálny podiel každej chemickej látky, ktorú obsahuje. Pokiaľ ide o chemické látky ako také, vyrobené alebo uvedené na trh v Únii, ich registrácia v ECHA neumožňuje odvodiť, na trh ktorého členského štátu budú tieto látky dodané.

37

Na druhej strane informácie požadované na účely registrácie dovozu chemických výrobkov na príslušnom orgáne na základe vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej v spore vo veci samej sa týkajú najmä množstiev látok a zmesí nachádzajúcich sa na území dotknutého členského štátu, ich lokalizácie na tomto území, ich osobitných oblastí použitia a dotknutých účastníkov.

38

Za týchto podmienok harmonizácia, ktorú upravujú ustanovenia nariadenia REACH týkajúce sa požiadavky na oznamovanie a registráciu chemických látok, v rozsahu, v akom má zaviesť integrovaný systém kontroly týchto látok na území Únie umožňujúci zabezpečiť bezpečné riadenie týchto látok, nie je takej povahy, aby vylúčila inú registráciu s vlastnosťami uvedenými v bode 34 tohto rozsudku, ktorá prispieva najmä k zavedeniu systému kontrol tohto riadenia v dotknutom členskom štáte a k vyhodnocovaniu uvedeného riadenia s cieľom navrhovať najmä jeho užitočné zlepšenia na úrovni Únie.

39

Nezdá sa preto, že by harmonizácia uvedená v predchádzajúcom bode tvorila prekážku vnútroštátnej právnej úprave zaväzujúcej dovozcu chemických výrobkov registrovať tieto výrobky na príslušnom vnútroštátnom orgáne, pokiaľ požadované informácie slúžia v zásade týmto cieľom. Prislúcha však vnútroštátnemu súdu overiť, či je tomu tak v prípade informácií, ktoré sú uvedené v bode 37 tohto rozsudku.

40

V tomto rámci samotná okolnosť, že niektoré základné informácie, ktoré sa týkajú najmä identifikácie dovozcu a výrobkov, a ktorých poskytnutie nespôsobuje žiadne ťažkosti, sú už požadované pri registrácii v ECHA, nepostačuje na to, aby tieto informácie, posudzované ako celok, ako sú vyžadované príslušným vnútroštátnym orgánom, boli zbavené svojej doplňujúcej povahy.

41

Za týchto podmienok treba na prvú otázku odpovedať tak, že nariadenie REACH sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava zaväzovala dovozcu chemických výrobkov registrovať tieto výrobky na príslušnom vnútroštátnom orgáne, zatiaľ čo už má tento dovozca povinnosť registrácie tých istých výrobkov na základe tohto nariadenia v ECHA, za predpokladu, že táto registrácia na príslušnom vnútroštátnom orgáne nepredstavuje podmienku predchádzajúcu uvedeniu týchto výrobkov na trh, týka sa odlišných informácií ako sú informácie požadované týmto nariadením a prispieva k realizácii cieľov sledovaných uvedeným nariadením, najmä cieľov zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj voľný pohyb týchto látok na vnútornom trhu, najmä zavedením systému kontrol bezpečného riadenia takýchto výrobkov v dotknutom členskom štáte a vyhodnocovaním uvedeného riadenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

42

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku treba posúdiť druhú otázku, ktorou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ma ustanovenie článku 34 ZFEÚ v spojení s článkom 36 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia takej povinnosti, akou je požiadavka na oznamovanie a registráciu chemických výrobkov stanovená vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že akékoľvek opatrenie členských štátov, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie, sa má považovať za opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia v zmysle článku 34 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky Dassonville, 8/74, EU:C:1974:82, bod 5, ako aj Scotch Whisky Association a i., C‑333/14, EU:C:2015:845, bod 31).

44

Ako uviedla generálna advokátka v bode 53 svojich návrhov, záväzná povaha registrácie dovozu chemických výrobkov na príslušnom vnútroštátnom orgáne predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie v zmysle článku 34 ZFEÚ, pretože uloženie dovozných formalít môže brániť obchodu v rámci Únie a sťažiť prístup na relevantný trh s výrobkami, ktoré sú legálne vyrábané a uvádzané na trh v iných členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Ahokainen a Leppik, C‑434/04, EU:C:2006:609, bod 21), čo okrem iného nespochybnil ani vnútroštátny súd, ani žiadny z účastníkov konania, ktorí sú uvedení v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorí predložili pripomienky v tejto veci.

45

Je ustálenou judikatúrou, že opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu možno odôvodniť okrem iného dôvodmi ochrany zdravia a života ľudí v zmysle článku 36 ZFEÚ len vtedy, ak je toto opatrenie vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa a nezachádza nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie (rozsudok Scotch Whisky Association a i., C‑333/14, EU:C:2015:845, bod 33). Okrem toho môžu byť vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé narušiť obchod v rámci Spoločenstva, odôvodnené najmä naliehavými požiadavkami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia (pozri najmä rozsudok Ålands Vindkraft, C‑573/12, EU:C:2014:2037, bod 77).

46

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že cieľom registrácie požadovanej takou vnútroštátnou právnou úpravou, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, je získať údaje, ktoré sú na jednej strane v podstate komplementárne k údajom, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti nariadenia REACH, a ktoré na druhej strane v dotknutom členskom štáte prispievajú najmä k zavedeniu systému kontrol bezpečného riadenia chemických výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a k vyhodnocovaniu uvedeného riadenia s cieľom navrhovať najmä jeho užitočné zlepšenia na úrovni Únie. Takýto cieľ, ktorý je prepojený s cieľom uvedeného nariadenia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, môže odôvodniť prípadné prekážky voľného pohybu tovaru.

47

Okrem toho sa nezdá, že by informácie, ktoré od dovozcov vyžaduje dotknutá vnútroštátna právna úprava, akými sú informácie uvedené v bode 37 tohto rozsudku, a ktoré sú komplementárne k informáciám, ktoré toto nariadenie požaduje na splnenie registračnej povinnosti dovezených chemických výrobkov, nebolo vhodné pre sledovaný cieľ a išlo by nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutne potrebné. Registrácia požadovaná touto vnútroštátnou právnou úpravou s cieľom získať presné informácie umožňujúce príslušným vnútroštátnym orgánom získať celkový prehľad o chemických výrobkoch nachádzajúcich sa na území dotknutého členského štátu, čo neposkytuje registrácia v ECHA, totiž prispieva k realizácii cieľa pripomenutého v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, a má pritom obmedzený dopad na voľný pohyb týchto výrobkov na vnútornom trhu, keďže registrácia dotknutá v spore vo veci samej nepodmieňuje uvedenie takýchto výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov na švédsky trh.

48

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že ustanovenie článku 34 ZFEÚ v spojení s článkom 36 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej povinnosti, akou je požiadavka na oznamovanie a registráciu chemických výrobkov stanovená vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: