—

Vorarlberger Gebietskrankenkasse, v zastúpení: J. Lercher, Rechtsanwalt,

—

A. Knauer, v zastúpení: J. Nagel a M. Bitriol, Rechtsanwälte,

—

rakúska vláda, v zastúpení: G. Hesse, splnomocnený zástupca,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: V. Kaye, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci T. de la Mare, QC,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Kellerbauer a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

—

Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: M. Moustakali, X. Lewis a M. Schneider, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), ako aj článku 45 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol prednesený v rámci sporu medzi Vorarlberger Gebietskrankenkasse (Vorarlberská miestna zdravotná poisťovňa, ďalej len „zdravotná poisťovňa“) a pánom Knauerom na jednej strane a Landeshauptmann von Vorarlberg (predseda vlády spolkovej krajiny Vorarlbersko) na strane druhej, pričom tento spor sa týka povinnosti pána Knauera odvádzať z mesačných dôchodkových dávok, ktoré poberá v profesijnom dôchodkovom systéme Lichtenštajnského kniežatstva, príspevky na rakúske zdravotné poistenie.

3

Podľa odôvodnenia 9 nariadenia č. 883/2004:

4

Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Vecná pôsobnosť“ znie:

„1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

…

…“

5

Článok 5 uvedeného nariadenia nazvaný „Rovnocennosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach“ stanovuje:

„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a vzhľadom na osobitné vykonávacie ustanovenia, platí toto:

6

Článok 9 nariadenia č. 883/2004 nazvaný „Vyhlásenia členských štátov o rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia“ vo svojom článku 1 stanovuje, že členské štáty písomne oznámia Európskej komisii najmä právne predpisy a systémy uvedené v článku 3 tohto nariadenia.

7

Článok 30 uvedeného nariadenia s názvom „Príspevky dôchodcov“ stanovuje:

„1.   Inštitúcia členského štátu zodpovedná podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje na zrážky v súvislosti s príspevkami na nemocenské dávky…, môže požiadať a spätne získať takéto zrážky, vypočítané v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje, iba v takom rozsahu, aby náklady na príspevky… znášala inštitúcia uvedeného členského štátu.

2.   Ak… získanie nemocenských dávok, dávok v materstve a rovnocenných dávok v otcovstve podlieha platbám príspevkov alebo podobným platbám podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má daný dôchodca bydlisko, tieto príspevky nie sú splatné na základe takéhoto bydliska.“

8

Článok 53 nariadenia č. 883/2004 nazvaný „Pravidlá na zamedzenie súbehu“ ustanovuje vo svojom odseku 1:

„Každý súbeh dávok v invalidite, dávok v starobe a pozostalostných dávok, vypočítaných alebo poskytnutých na základe dôb poistenia a/alebo bydliska, ktoré dosiahla tá istá osoba, sa považuje za súbeh dávok rovnakého druhu.“

9

Článok 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, s. 1), nazvaný „Príspevky dôchodcov“ stanovuje:

„Ak osoba poberá dôchodok z viac ako jedného členského štátu, suma príspevkov zrazených zo všetkých vyplácaných dôchodkov v žiadnom prípade nepresiahne sumu zrážanú osobe, ktorá poberá z príslušného členského štátu dôchodok v rovnakej sume.“

10

Nariadenia č. 883/2004 a 987/2009 sa na Lichtenštajnsko uplatňujú v zmysle rozhodnutia Spoločného výboru [Európskeho hospodárskeho priestoru] č. 76/2011 z 1. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha VI (Sociálne zabezpečenie) a protokol 37 k Dohode o EHP (Ú. v. EÚ L 262, s. 33).

11

§ 73a ods. 1 zákona o všeobecnom sociálnom poistení (Allgemeines Sozialversicherungsgesetz) v znení druhého zákona z roku 2010 o zmene a doplnení sociálneho poistenia (2. Sozialversicherungs‑Änderungsgesetz 2010, BGBl. I, 102/2010, ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), stanovuje:

„Ak niekto poberá dôchodok zo zahraničia patriaci do pôsobnosti

…

v prípade, že má poberateľ/poberateľka zahraničného dôchodku nárok na dávky zdravotného poistenia, príspevok na zdravotné poistenie podľa §73 ods. 1 a 1a sa platí aj z tohto dôchodku zo zahraničia. Tento príspevok je splatný v čase vyplatenia zahraničného dôchodku.“

12

Pokiaľ ide o rakúsky dôchodkový systém zavedený zákonom o sociálnom poistení, vnútroštátny súd objasňuje, že cieľom dôchodkového poistenia ktoré poistených chráni proti rizikám súvisiacim s vekom, je umožniť poistenému udržať si životnú úroveň, ktorá je primeraná úrovni pred nástupom na dôchodok. Podmienkou priznania starobného dôchodku je popri dovŕšení zákonného dôchodkového veku aj získanie určitého počtu dôb povinného poistenia. Povinne poistený je v zásade každý zamestnanec zamestnaný u zamestnávateľa za odmenu, ktorá prekračuje zanedbateľnú výšku. Povinne dôchodkovo poistené osoby majú možnosť, v prípade, že si želajú zvýšenie dôchodku v porovnaní s dôchodkom, na ktorý by mali bežne nárok, dobrovoľne sa pripoistiť, pričom ročný príspevok na takéto poistenie nesmie presiahnuť určitú sumu. Pokiaľ ide o systém priebežného dôchodkového poistenia, zaplatené príspevky sú použité priamo na financovanie dávok. Správa dôchodkového poistenia je úlohou poisťovní.

13

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že systém sociálneho zabezpečenia v starobe v Lichtenštajnsku spočíva na troch pilieroch, a to na starobnom poistení a poistení pozostalých (prvý pilier), na profesijnom dôchodkovom systéme (druhý pilier) a na súkromnom pripoistení (tretí pilier).

14

Kým starobné poistenie a poistenie pozostalých je priebežný systém financovaný z príspevkov, profesijný dôchodkový systém upravený zákonom o zamestnaneckých dávkach (Gesetz über die betriebliche Personalvorsorge) z 20. októbra 1987 je kapitalizačným systémom. Je viazaný na systém starobného poistenia a poistenia pozostalých, ako aj na pracovnoprávny vzťah. Poistenie v profesijnom dôchodkovom systéme je v zásade povinné a spolu so starobným poistením a poistením pozostalých má poistenému umožniť udržať si životnú úroveň, ktorá je primeraná úrovni pred nástupom na dôchodok. Fungovanie profesijného dôchodkového systému je v zásade úlohou inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ktorú zriadi alebo používa zamestnávateľ. Tieto inštitúcie môžu poskytovať len zákonom stanovené minimálne dávky, alebo môžu zabezpečiť vyplácanie štedrejších dávok v tom istom právnom a organizačnom rámci. Definovanie a organizácia profesijného dôchodkového systému do veľkej miery nie je ponechaná na vlastnú iniciatívu ani na vôľu osôb, ktorých sa riziká veku týkajú.

15

Lichtenštajnské kniežatstvo podľa článku 9 nariadenia č. 883/2004 oznámilo, že zákon o zamestnaneckých dávkach patrí do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia.

16

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pán Knauer a pán Mathis majú bydlisko v Rakúsku a ako poberatelia rakúskeho starobného dôchodku sú poistení v systéme zdravotného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu ich predošlej činnosti vo Švajčiarsku a v Lichtenštajnsku dostávajú z dôchodkovej poisťovne v rámci lichtenštajnského profesijného dôchodkového systému starobné dôchodky (ďalej len „lichtenštajnská dôchodková poisťovňa“).

17

Zdravotná poisťovňa uložila pánovi Knauerovi a pánovi Mathisovi povinnosť zaplatiť príspevky do systému zdravotného poistenia od októbra 2011 z mesačných dôchodkových dávok poberaných z lichtenštajnskej dôchodkovej poisťovne.

18

Predseda vlády spolkovej krajiny Vorarlbersko dvoma rozhodnutiami z 10. decembra 2013 znížil výšku príspevkov pána Knauera a pána Mathisa do systému zdravotného poistenia s odôvodnením, že do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004 patrí len časť profesijného dôchodkového systému, konkrétne časť týkajúca sa minimálnych dávok vyplývajúcich zo zákona, a tým sa v zmysle § 73a zákona o sociálnom poistení na ňu vzťahuje povinnosť prispievať. Naproti tomu doplnková časť stanovená v zákone o zamestnaneckých dávkach a zodpovedajúca vyšším dávkam, ktoré idú nad rámec minimálnych dávok, nepatrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia. To isté platí pre časť lichtenštajnského profesijného dôchodkového systému zodpovedajúcu dávkam vyplácaným na základe príspevkov, ktoré boli zaplatené pred nadobudnutím účinnosti zákona o zamestnaneckých dávkach t. j. pred 1. januárom 1989. Na túto časť sa má vzťahovať rovnaký režim ako na doplnkovú časť.

19

Zdravotná poisťovňa podala na vnútroštátny súd opravný prostriedok proti uvedeným dvom rozhodnutiam a pán Knauer podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré sa ho týka. Podľa zdravotnej poisťovne sa majú splatné príspevky vypočítať z celej sumy mesačných dôchodkov vyplácaných lichtenštajnskou dôchodkovou poisťovňou pánovi Knauerovi a pánovi Mathisovi, zatiaľ čo podľa pána Knauera sa z týchto dôchodkov nemajú odvádzať žiadne príspevky.

20

Podľa vnútroštátneho súdu porovnanie zákonných podmienok poskytovania starobných dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení na jednej strane a podľa zákona o zamestnaneckých dávkach na strane druhej môže svedčiť o tom, že uvedené dávky sú rovnocenné v zmysle článku 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004. Vnútroštátny súd sa domnieva, že tieto dôchodky spadajú do pôsobnosti uvedeného nariadenia. Spočívajú totiž na právnych normách dotknutého štátu týkajúcich sa odvetvia alebo systému sociálneho zabezpečenia v oblasti dávok v starobe a okrem toho Lichtenštajnské kniežatstvo oznámilo zákon o zamestnaneckých dávkach v celom rozsahu ako zákon, ktorý spadá do vecnej pôsobnosti uvedeného nariadenia.

21

Podľa vnútroštátneho súdu však nemožno vylúčiť, že lichtenštajnský profesijný dôchodkový systém – bez ohľadu na jeho príslušnosť k okruhu koordinovaných dôchodkových systémov, ako je to zrejmé z uvedeného oznámenia – nemožno vzhľadom na možnosť, ktoré z neho pre poistených vyplýva, a spočíva vo vytvorení vlastného nezávislého dôchodkového režimu, považovať za rovnocenný v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia, a že zahrnutie všetkých dávok predmetného dôchodkového systému do príspevkového základu rakúskeho zdravotného poistenia by sa z hľadiska práva Únie malo považovať za neprípustné opatrenie predstavujúce prekážku výkonu voľného pohybu, teda zásady zakotvenej v článku 45 ZFEÚ.

22

Za týchto okolností Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

23

Na úvod a v prvom rade je potrebné poukázať na to, že ak niektoré dávky v starobe boli uvedené vo vyhlásení v zmysle článku 9 nariadenia č. 883/2004, spadajú do pôsobnosti tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Mora Romero, C‑131/96, EU:C:1997:317, bod 25, ako aj Pérez García a i., C‑225/10, EU:C:2011:678, bod 36).

24

Je nepochybné, že dotknutý profesijný dôchodkový systém bol v celom rozsahu predmetom vyhlásenia, ktoré podľa článku 9 nariadenia č. 883/2004 uskutočnilo Lichtenštajnské kniežatstvo, pričom na toto kniežatstvo je pre potreby uplatnenia tohto nariadenia potrebné nazerať ako na členský štát. Dávky v starobe poskytované v rámci tohto systému preto musia byť považované za dávky, ktoré spadajú do pôsobnosti uvedeného nariadenia.

25

V druhom rade, aj keď prejudiciálna otázka odkazuje na článok 5 nariadenia č. 883/2004 vo všeobecnosti, v skutočnosti sa týka výkladu pojmu „rovnocenné dávky“ v zmysle článku 5 písm. a) tohto nariadenia.

26

Za týchto okolností je potrebné chápať otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, tak, že sa ňou pýta, či sa článok 5 písm. a) tohto nariadenia má vykladať v tom zmysle, že za okolností veci samej predstavujú dávky v starobe poskytované v rámci profesijného dôchodkového systému jedného členského štátu a dávky v starobe poskytované v rámci zákonného dôchodkového systému druhého členského štátu, pričom oba systémy spadajú do pôsobnosti rovnakého nariadenia, rovnocenné dávky v zmysle uvedeného ustanovenia.

27

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri určení pôsobnosti ustanovenia práva Únie, v tomto prípade článku 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a jeho ciele (pozri najmä rozsudok Angerer, C‑477/13, EU:C:2015:239, bod 26 a citovanú judikatúru).

28

Znenie tohto ustanovenia nenaznačuje, ako je potrebné vykladať výraz „rovnocenné dávky“. Ako však v rozpore so stanoviskom Komisie uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, pojem „rovnocenné dávky“ v zmysle článku 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 nemá nevyhnutne rovnaký význam ako pojem „dávky rovnakého druhu“ v zmysle článku 53 tohto nariadenia. Keby bolo zámerom normotvorcu Únie uplatniť kritériá stanovené v judikatúre, ktoré sa týkajú výkladu pojmu „dávky rovnakého druhu“ v kontexte uplatnenia pravidiel na zamedzenie súbehu, použil by rovnakú terminológiu v rámci uplatnenia zásady rovnocennosti zaobchádzania.

29

Pokiaľ ide o kontext článku 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, je nepochybne pravda, tak ako to tvrdí rakúska vláda, že aj iné ustanovenia, ako sú napríklad článok 30 tohto nariadenia a článok 30 nariadenia č. 987/2009, môžu mať za cieľ úpravu podmienok, za ktorých inštitúcie členského štátu môžu za okolností ako vo veci samej požiadať o zaplatenie príspevkov na účely pokrytia nemocenských dávok a vymáhať ich. Táto okolnosť však sama osebe nevylučuje, že aj tento článok 5 písm. a) môže mať za cieľ upravovať tieto podmienky.

30

Okrem toho z článku 30 nariadenia č. 883/2004 a článku 30 nariadenia č. 987/2009 vyplýva, že tieto články zavádzajú niektoré presne stanovené obmedzenia možnosti členských štátov žiadať o zaplatenie príspevkov na účely pokrytia najmä nemocenských dávok a vymáhať ich. Uvedené články nemajú za cieľ upraviť túto žiadosť a vymáhanie tak, aby boli v zmysle úvodnej vety článku 5 nariadenia č. 883/2004 vylúčené z pôsobnosti článku 5 písm. a).

31

Pokiaľ ide o cieľ článku 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, z odôvodnenia 9 tohto nariadenia vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle zaviesť do textu tohto nariadenia zásadu vyplývajúcu z judikatúry, ktorá sa týka rovnakého zaobchádzania pri dávkach, príjme a faktoch s cieľom rozvíjať ju pri dodržaní podstaty a ducha rozhodnutí Súdneho dvora.

32

Predovšetkým je preto potrebné poukázať na to, že dve predmetné dávky v starobe nemožno považovať za rovnocenné v zmysle článku 5 písm. a) tohto nariadenia len z dôvodu, že obe spadajú do pôsobnosti rovnakého nariadenia. Takýto výklad jednak nemá oporu v judikatúre Súdneho dvora, a jednak by mohol zbaviť zmyslu požiadavku rovnocennosti zaobchádzania, ktorá je v tomto ustanovení zakotvená a ktorej zavedenie mal v úmysle normotvorca Únie, keďže toto ustanovenie sa má v zmysle svojho cieľa v každom prípade uplatniť len na dávky spadajúce do uvedenej pôsobnosti.

33

Pokiaľ ide konkrétne o dávky v starobe ako vo veci samej a pri zohľadnení judikatúry Súdneho dvora, na ktorú sa normotvorca Únie odvoláva v odôvodnení 9 nariadenia č. 883/2004, pojem „rovnocenné dávky“ v zmysle článku 5 písm. a) tohto nariadenia sa musí vykladať v tom zmysle, že sa v podstate vzťahuje na dve dávky v starobe, ktoré sú porovnateľné (pozri v tomto zmysle rozsudok Klöppel, C‑507/06, EU:C:2008:110, bod 19).

34

Pokiaľ ide o porovnateľnosť takýchto dávok v starobe, je potrebné zohľadniť ich cieľ, rovnako ako cieľ právnych úprav, ktoré ich zavádzajú (pozri analogicky rozsudok O, C‑432/14, EU:C:2015:643, bod 33).

35

Vo veci samej zo samotného znenia otázky vyplýva, že dávky v starobe vyplácané lichtenštajnským profesijným dôchodkovým systémom a dávky v starobe vyplácané rakúskym zákonným dôchodkovým systémom sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť ich príjemcom udržanie životnej úrovne, ktorá je primeraná úrovni pred nástupom na dôchodok.

36

Z toho vyplýva, že dávky v starobe ako vo veci samej sa majú považovať za porovnateľné. Ako v tejto súvislosti uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, skutočnosť, že existujú rozdiely, najmä pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia nároku na tieto dávky alebo pokiaľ ide o možnosť poistených získať dobrovoľné doplnkové dávky, nemôže viesť k odlišnému záveru.

37

Napokon sa nezdá, že by bolo objektívne odôvodniteľné nepristupovať za okolností ako vo veci samej k predmetným dávkam v starobe rovnako. Takéto odôvodnenie by mohlo eventuálne existovať v prípade, ktorý uvádza Dozorný úrad EZVO, keď boli príspevky na pokrytie nemocenských dávok získané v Rakúsku z dávok v starobe vyplácaných lichtenštajnským profesijným dôchodkovým systémom, hoci takéto príspevky už boli odvedené v Lichtenštajnsku. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však nevyplýva, že vo veci samej by išlo o tento prípad.

38

Na položenú otázku preto treba odpovedať, že článok 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností veci samej predstavujú dávky v starobe poskytované v rámci profesijného dôchodkového systému jedného členského štátu a dávky v starobe poskytované v rámci zákonného dôchodkového systému druhého členského štátu, pričom tieto systémy spadajú do pôsobnosti rovnakého nariadenia, rovnocenné dávky v zmysle uvedeného ustanovenia, keď obe kategórie dávok sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť pre ich príjemcov udržanie životnej úrovne, ktorá je primeraná úrovni pred nástupom na dôchodok.

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 5 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností veci samej predstavujú dávky v starobe poskytované v rámci profesijného dôchodkového systému jedného členského štátu a dávky v starobe poskytované v rámci zákonného dôchodkového systému druhého členského štátu, pričom tieto systémy spadajú do pôsobnosti rovnakého nariadenia, rovnocenné dávky v zmysle uvedeného ustanovenia, keď obe kategórie dávok sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť pre ich príjemcov udržanie životnej úrovne, ktorá je primeraná úrovni pred nástupom na dôchodok.