Vec C‑417/14 RX‑II

Livio Missir Mamachi di Lusignano

proti

Európskej komisii

„Preskúmanie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (T‑401/11 P, EU:T:2014:625) — Verejná služba — Mimozmluvná zodpovednosť Európskej únie založená na nesplnení povinnosti inštitúcie zabezpečiť ochranu svojich úradníkov — Zosnulý úradník — Morálna ujma spôsobená úradníkovi pred jeho smrťou — Materiálne a morálne ujmy spôsobené členom rodiny úradníka — Príslušnosť — Všeobecný súd — Súd pre verejnú službu Európskej únie — Narušenie jednoty práva Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 10. septembra 2015

1. Žaloba úradníkov – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Žaloba o náhradu škody podaná členmi rodiny zosnulého úradníka ako osobami, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok – Zahrnutie

   (Článok 270 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 1; služobný poriadok úradníkov, články 73, 90 a 91)

2. Žaloba úradníkov – Neobmedzená právomoc – Spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku – Pojem – Žaloba o zodpovednosť podaná členmi rodiny zosnulého úradníka – Zahrnutie – Podmienka – Pôvod sporu v pracovnom pomere, ktorý spája úradníka a dotknutú inštitúciu

   (Články 270 ZFEÚ a 340 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 1; služobný poriadok úradníkov, článok 90 a článok 91 ods. 1)

3. Preskúmanie – Konštatovanie narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie – Zavedenie pravidla o svojej právomoci zo strany Všeobecného súdu, spôsobilého ovplyvniť stupňovitú štruktúru súdov v rámci Súdneho dvora – Existencia narušenia jednoty práva Únie

   (Články 256 ZFEÚ, 257 ZFEÚ a 270 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 62b prvý odsek a príloha I článok 1; služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1; rozhodnutie Rady 2004/752)

4. Preskúmanie – Konštatovanie narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie – Dôsledky, ktoré z toho treba vyvodiť – Zrušenie rozsudku a vrátenie veci na odvolací súd

   (Štatút Súdneho dvora, článok 62b)

1.  Pokiaľ ide o príslušnosť ratione personae Súdu pre verejnú službu, ustanovenia článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku úradníkov, ktoré sa všeobecne týkajú každej osoby, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov, samy osebe neumožňujú rozlišovať podľa toho, či ide o žalobu podanú úradníkom, alebo akoukoľvek inou osobou, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok. Súd pre verejnú službu je tak ratione personae príslušný rozhodovať nielen o žalobách podaných úradníkmi, ale tiež o žalobách podaných akoukoľvek inou osobou, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok.

   V tomto ohľade článok 73 ods. 2 písm. a) služobného poriadku úradníkov výslovne označuje potomkov, ako aj príbuzných vo vzostupnej línii úradníka ako osoby, ktoré môžu v prípade smrti úradníka poberať príslušnú dávku. Z toho vyplýva, že tak otec, ako aj deti zosnulého úradníka sú osobami dotknutými týmto ustanovením. V dôsledku toho otázka, či majú otec a deti zosnulého úradníka skutočne nárok na dávky zaručené služobným poriadkom úradníkov, a to najmä na dávku upravenú v jeho článku 73, nemôže byť zohľadnená na účely určenia príslušnosti ratione personae Súdu pre verejnú službu na základe článku 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, v spojení s článkom 270 ZFEÚ a článkom 91 ods. 1 služobného poriadku úradníkov.

   (pozri body 33 – 35)

2.  Pokiaľ ide o otázku, či sa príslušnosť ratione materiae Súdu pre verejnú službu vzťahuje na žaloby na náhradu ujmy založené na nesplnení povinnosti inštitúcie zabezpečiť ochranu svojich úradníkov, článok 270 ZFEÚ ani článok 91 služobného poriadku úradníkov, ktoré sa vzťahujú na všetky spory medzi Úniou a jej zamestnancami, nevymedzujú, aký druh žaloby možno v prípade zamietnutia administratívnej sťažnosti podať. Pokiaľ sa teda spor týka zákonnosti aktu, ktorý sa žalobcu nepriaznivo dotýka v zmysle článku 90 tohto služobného poriadku, Súd pre verejnú službu je príslušný v tomto spore rozhodnúť bez ohľadu na to, o akú žalobu v danej veci ide.

   Súd pre verejnú službu je rovnako ratione materiae príslušný rozhodovať o žalobe na náhradu ujmy, ktorú podal úradník proti inštitúcii, ktorej podlieha, ak má spor svoj pôvod v pracovnom pomere, ktorý spája dotknutú osobu a inštitúciu. Rovnako to platí aj vo vzťahu k žalobe o náhradu ujmy, ktorú podáva akákoľvek osoba – hoci aj nie úradník – na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov, z dôvodu rodinných väzieb s úradníkom, ak má spor svoj pôvod v pracovnom pomere, ktorý spája tohto úradníka a dotknutú inštitúciu, a to vzhľadom na skutočnosť, že článok 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora v spojení s článkom 270 ZFEÚ a článkom 91 služobného poriadku úradníkov priznáva Súdu pre verejnú službu príslušnosť rozhodovať všetky spory medzi Úniou a každou osobou, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov.

   Okrem toho skutočnosť, že mimozmluvná zodpovednosť Únie voči rodinným príslušníkom úradníka, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov, je viazaná na hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z článku 340 ZFEÚ, zatiaľ čo zodpovednosť voči úradníkovi sa riadi pravidlami, ktoré sú vo vzťahu k týmto podmienkam osobitné a špeciálne, nemôže v tejto súvislosti vylúčiť príslušnosť ratione materiae Súdu pre verejnú službu podľa článku 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, v spojení s článkom 270 ZFEÚ a článkom 91 ods. 1 služobného poriadku úradníkov. Príslušnosť ratione materiae tohto súdu totiž vychádza z pôvodu dotknutého sporu, a nie z právneho základu, o ktorý sa môže opierať nárok na odškodnenie.

   (pozri body 37, 41, 42, 49, 50)

3.  Jednotu práva Únie narúša v zmysle článku 62b prvého odseku Štatútu Súdneho dvora rozhodnutie Všeobecného súdu, podľa ktorého je na jednej strane Súdu pre verejnú službu priznaná iba osobitná právomoc vo vzťahu k úradníkom a na druhej strane ním Všeobecný súd postúpil žalobu podanú právnymi nástupcami úradníka sebe samému, aby o nej rozhodol ako prvostupňový súd a tým zbavil Súd pre verejnú službu jeho pôvodnej právomoci a zaviedol pravidlo svojej právomoci, čo môže mať vplyv na určenie súdu príslušného v odvolacom konaní a vo svojom dôsledku aj na stupňovitú štruktúru súdov v rámci Súdneho dvora.

   Súdny systém, tak ako je v súčasnosti stanovený Zmluvou o FEÚ, Štatútom Súdneho dvora a rozhodnutím 2004/752, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie, totiž obsahuje presné rozdelenie právomocí troch súdov Súdneho dvora, a to Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu, takže právomoc jedného z týchto troch súdov rozhodovať o žalobe nevyhnutne vylučuje právomoc ostatných dvoch. Pravidlá právomoci súdov Únie takto stanovené v Zmluve o FEÚ, ako aj v Štatúte Súdneho dvora a jeho prílohe sú súčasťou primárneho práva a v právnom poriadku Únie majú ústredné postavenie. Ich dodržiavanie predstavuje – nad rámec dôsledkov, ktoré so sebou prináša jeden spor z verejnej služby Únie – v rámci tohto právneho poriadku základnú požiadavku a nevyhnutnú podmienku pre zabezpečenie jednoty práva Únie.

   (pozri body 54 – 58)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 59 – 61)