—

SC Capoda Import‑Export SRL, v zastúpení: C. Costaş, avocat,

—

B.‑N. Bejan, osobne,

—

rumunská vláda, v zastúpení: R.‑H. Radu a A. Buzoianu, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae, K. Talabér‑Ritz a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 34 ZFEÚ, ako aj článku 31 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, s. 1), a článku 1 ods. 1 písm. t) a u) nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (Ú. v. ES L 203, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 158).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SC Capoda Import‑Export SRL (ďalej len „Capoda“) na jednej strane a Registrul Auto Român (rumunský register motorových vozidiel, ďalej len „RAR“) a pánom Bejanom na druhej strane vo veci uvádzania nových náhradných dielov pre motorové vozidlá na trh spoločnosťou Capoda.

3

Odôvodnenia 14 a 15 smernice 2007/46 znejú:

4

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica ustanovuje zosúladený rámec, ktorý obsahuje správne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky na schválenie všetkých nových vozidiel, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá na účely uľahčenia ich evidencie, predaja a uvedenia do prevádzky v premávke v rámci Spoločenstva.

Touto smernicou sa tiež ustanovujú opatrenia na predaj a uvedenie do prevádzky v premávke častí a vybavení určených pre vozidlá schválené v súlade s touto smernicou.

…“

5

Článok 3 bod 26 uvedenej smernice definuje „pôvodné časti alebo vybavenie“ ako „časti alebo vybavenie vyrobené podľa špecifikácií a výrobných noriem, ktoré poskytol výrobca vozidla na výrobu častí a vybavenia na montáž predmetného vozidla. Zahrňuje to časti alebo vybavenie, ktoré vyrobil výrobca na tej istej výrobnej linke ako uvedené časti alebo vybavenie. Pokiaľ sa nedokáže opak, predpokladá sa, že časti predstavujú pôvodné časti, ak výrobca častí potvrdí, že kvalita častí zodpovedá kvalite komponentov použitých na montáž predmetného vozidla a že boli vyrobené podľa špecifikácií a výrobných noriem výrobcu vozidla“.

6

Článok 31 smernice 2007/46, nazvaný „Predaj a uvedenie do prevádzky v premávke častí alebo vybavenia, ktoré môžu predstavovať značné nebezpečenstvo pre správne fungovanie dôležitých systémov“, stanovuje:

„1.   Členské štáty povolia predaj, ponuku na predaj alebo uvedenie do prevádzky v premávke častí alebo vybavenia, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo jeho environmentálne vlastnosti iba v prípade, že tieto časti alebo vybavenie boli povolené schvaľovacím orgánom v súlade s odsekmi 5 až 10.

2.   Časti alebo vybavenie, ktoré podliehajú schváleniu v súlade s odsekom 1, sa zapíšu do zoznamu, ktorý sa uvedie v prílohe XIII. …

…

11.   Tento článok sa neuplatňuje na časť alebo vybavenie pred ich uvedením na zozname v prílohe XIII. …

12.   Dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie o tom, či sa musí alebo nemusí časť alebo vybavenie zahrnúť do zoznamu uvedeného v odseku 1, si môžu členské štáty ponechať vnútroštátne predpisy o častiach alebo vybavení, ktoré môžu predstavovať závažné riziko pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo pre jeho environmentálne vlastnosti.

Po prijatí takéhoto rozhodnutia prestanú platiť vnútroštátne ustanovenia o predmetných častiach alebo vybavení.

…“

7

Článok 1 nariadenia č. 1400/2002 stanovuje:

„1.   Na účely tohto nariadenia:

…

…“

8

Podľa článku 12 ods. 3 nariadenia č. 1400/2002:

„Platnosť tohto nariadenia sa skončí 31. mája 2010.“

9

Článok 1 nariadenia vlády č. 80/2000 o typovom schvaľovaní a osvedčovaní častí a spotrebných materiálov používaných v cestných vozidlách, ako aj o podmienkach ich uvedenia na trh a obchodovania s nimi v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 80/2000“) v odsekoch 1 2, 4, 5 a 8 stanovuje:

„1.   Nové časti a spotrebné materiály určené na použitie v cestných vozidlách možno uviesť na trh a/alebo obchodovať s nimi iba v prípade, že spĺňajú podmienky podľa tohto nariadenia.

2.   Nové časti a spotrebné materiály patriace do kategórie prvkov týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky, ochrany životného prostredia, energetickej účinnosti… možno uviesť na trh a/alebo obchodovať s nimi iba v prípade, že boli osvedčené alebo získali typové schválenie, v závislosti od konkrétneho prípadu.

…

4.   Typové schválenie častí uvedených v odseku 2 vykonáva nezávislá spoločnosť [RAR], ktorá je špecializovaným technickým orgánom podliehajúcim Ministerstvu dopravy a infraštruktúry, a to na základe výsledkov testov, ktoré uskutočňuje RAR alebo technické služby, ktoré posúdil RAR.

5.   Osvedčenie častí a spotrebných materiálov uvedených v odseku 2 vykonáva RAR na základe výsledkov testov, ktoré uskutočňuje RAR alebo technické služby, ktoré posúdil RAR.

…

8.   Odseky 4 a 5 sa neuplatňujú na:

10

Podľa článku 1b tohto nariadenia vlády:

„Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa používajú nasledujúce pojmy a výrazy:

1.   časť – systém, zariadenie, diel, súčiastka alebo technická jednotka použité na konštrukciu vozidla, náhradu existujúcich častí vo vozidle alebo na montáž/ďalšie použitie vo vozidle, ktoré získalo typové schválenie. Môže ísť o:

…“

11

Článok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia vlády stanovuje:

„Na účely ich uvedenia na trh a obchodovania s nimi musia byť k častiam a spotrebným materiálom priložené doklady v súlade s platným regulačným rámcom“.

12

Článok 6 nariadenia vlády č. 80/2000 stanovuje:

„Správne delikty a príslušné sankcie sa vymedzujú takto:

…“

13

Príloha vyhlášky ministra dopravy, výstavby a cestovného ruchu č. 2135 z 8. decembra 2005 o schválení regulačného rámca pre typové schvaľovanie a osvedčovanie častí a spotrebných materiálov do cestných vozidiel a o podmienkach ich uvádzania na trh obsahuje kapitolu II, nazvanú „Metodika a podmienky osvedčovania a schvaľovania častí používaných v cestných vozidlách“. V tejto kapitole sa nachádza bod 2.1, ktorý stanovuje:

„Časti vyrobené v tuzemsku alebo dovezené, ktoré sú uvedené na zozname nachádzajúcom sa v kapitole V, možno uviesť na trh jedine v prípade, že im RAR udelí osvedčenie alebo typové schválenie. O osvedčenie alebo typové schválenie žiadajú výrobcovia, ich zástupcovia, dovozcovia alebo distribútori. …“

14

Kapitola V tej istej prílohy obsahuje zoznam častí a spotrebných materiálov, v prípade ktorých musí RAR udeliť osvedčenie alebo typové schválenie na účely ich uvedenia na trh. Tento zoznam obsahuje prvky používané v cestných vozidlách, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky, ochrany životného prostredia, energetickej účinnosti a ochrany proti krádežiam. Táto kapitola V obsahuje bod 5.1.3 týkajúci sa palivových filtrov a bod 5.3.2 týkajúci sa vodných čerpadiel.

15

Capoda, spoločnosť usadená v Rumunsku, uvádza v tomto členskom štáte na trh časti a náhradné diely používané na opravu, údržbu a prevádzku motorových vozidiel, pričom tieto časti a náhradné diely nakupuje od spoločností usadených v iných členských štátoch.

16

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že RAR v nadväznosti na kontrolu, ktorú 21. júna 2011 vykonal, konštatoval, že táto spoločnosť uvádzala na trh v Rumunsku vodné pumpy a palivové filtre pre cestné vozidlá, ktoré patria do kategórie súčiastok týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia, a to bez toho, aby tieto časti získali osvedčenie alebo typové schválenie v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. V dôsledku toho bola na základe zápisnice o zistení porušenia a o uložení sankcie za tento správny delikt spoločnosti Capoda uložená pokuta vo výške 2000 rumunských lei (RON) (približne 454 eur).

17

Táto spoločnosť tvrdí, že tieto časti nadobudla od spoločností usadených v Nemecku spolu s osvedčeniami preukazujúcimi, že išlo o originálne náhradné diely a náhradné diely vyhovujúcej akosti v zmysle článku 1 nariadenia č. 1400/2002, ktoré boli prepustené do voľného obehu v iných členských štátoch. Navyše tieto dokumenty tiež osvedčujú, že predmetné časti boli vyrobené v rovnakých výrobných jednotkách ako pôvodné vybavenie a získali typové schválenie od príslušných orgánov členských štátov, v ktorých boli vyrobené. Za týchto podmienok sa Capoda domnievala, že na základe zásady vzájomného uznávania mali byť tieto časti vyňaté z povinnosti osvedčenia alebo typového schválenia, ktorú stanovuje rumunské právo.

18

Capoda podala na Judecătoria Cluj‑Napoca (Súd prvého stupňa, Kluž‑Napoca, Rumunsko) návrh na zrušenie tejto zápisnice z 28. júna 2011. Tento súd rozsudkom vyhláseným v roku 2012 vyhovel tomuto návrhu, pričom usúdil, že hoci sporné súčiastky patria do kategórie súčiastok týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia, v prípade ktorých rumunské právo stanovuje povinnosť vykonať postup osvedčenia alebo typového schválenia, možno ich na základe definície pojmov „originálne náhradné diely“ a „náhradné diely vyhovujúcej akosti“ stanovenej v článku 1 ods. 1 písm. t) a u) nariadenia č. 1400/2002 považovať za pôvodné časti v zmysle článku 1b bodu 1.1 nariadenia vlády č. 80/2000. V dôsledku toho tento súd rozhodol, že tieto súčiastky mali byť vyňaté z postupu typového schválenia a osvedčenia v súlade s článkom 1 ods. 8 tohto nariadenia.

19

Tribunalul Cluj (Odvolací súd v Kluži), ktorý rozhoduje o odvolaní podanom RAR a úradníkom, ktorý vyhotovil zápisnicu z 28. júna 2011, t. j. pánom Bejanom, proti tomuto rozsudku, zmenil vydaný rozsudok a ponechal túto zápisnicu v platnosti, pričom usúdil, že dokumenty, ktoré poskytla Capoda, nepreukázali, že sporné súčiastky získali od RAR typové schválenie, ani neosvedčovali ich pôvodnú akosť, pretože išlo o dokumenty, ktoré vydali distribútori a nie výrobcovia.

20

Dňa 26. októbra 2013 sa Capoda obrátila na Tribunalul Cluj s návrhom na preskúmanie tohto rozsudku. Táto spoločnosť predovšetkým tvrdí, že uplatnenie postupu typového schválenia alebo osvedčenia na sporné súčiastky je v rozpore s voľným pohybom tovaru.

21

Za týchto okolností Tribunalul Cluj rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Rumunská vláda sa dovoláva neprípustnosti prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu článku 34 ZFEÚ a článku 1 ods. 1 písm. t) a u) nariadenia č. 1400/2002. Na jednej strane tvrdí, že smernica 2007/46 vykonáva úplnú harmonizáciu oblasti, ktorú upravuje, pričom neumožňuje viac uplatnenie primárneho práva. Na druhej strane tvrdí, že nariadenie č. 1400/2002 nebolo v čase kontroly, ktorú vykonal RAR, viac platné a že nové ustanovenia Únie už neobsahujú definície, o ktorých výklad žiada vnútroštátny súd.

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú (pozri najmä rozsudok Klarenberg, C‑466/07, EU:C:2009:85, bod 25).

24

V rámci tejto spolupráce prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudok Klarenberg, C‑466/07, EU:C:2009:85, bod 26).

25

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých presnosť neprináleží preverovať Súdnemu dvoru, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor teda môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri najmä rozsudok Klarenberg, C‑466/07, EU:C:2009:85, bod 27).

26

V prejednávanom prípade nemožno platne tvrdiť, že článok 34 ZFEÚ nemá zjavne nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej. Navyše otázka, či nie je potrebné vykladať tento článok z dôvodu, že smernica 2007/46 vykonala úplnú harmonizáciu, nepredstavuje dôvod neprípustnosti a musí byť posúdená v rámci odpovede, ktorú treba poskytnúť na prejudiciálne otázky. V dôsledku toho nemožno vyhovieť námietke neprípustnosti, ktorú v súvislosti s článkom 34 ZFEÚ vzniesla rumunská vláda.

27

Naproti tomu nariadenie č. 1400/2002 v článku 12 stanovilo dátum skončenia platnosti na 31. máj 2010. Keďže zápisnica, o ktorú ide v konaní vo veci samej, bola vyhotovená 28. júna 2011, potom toto nariadenie nie je uplatniteľné na spor vo veci samej. Možno tiež uviesť, že definície, ktoré toto nariadenie vo svojom článku 1 ods. 1 písm. t) a u) stanovuje pre originálne náhradné diely alebo náhradné diely vyhovujúcej akosti, sa v každom prípade uplatnia len na účely tohto nariadenia, ktoré sa týka iba uplatňovania bývalého článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel.

28

V dôsledku toho nie sú položené otázky v rozsahu, v akom sa týkajú tohto nariadenia, prípustné.

29

Rumunská vláda sa tiež domnieva, že ustanovenia článku 31 ods. 1 smernice 2007/46 sú jednoznačné a neponechávajú nijaký priestor na dôvodné pochybnosti, ktoré by odôvodňovali žiadosť o výklad. Keďže také tvrdenie nepredstavuje dôvod neprípustnosti prejudiciálnej otázky, treba ho zamietnuť.

30

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba konštatovať, že prejudiciálne otázky sú neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 1 ods. 1 písm. t) a u) nariadenia č. 1400/2002.

31

Svojimi dvomi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 34 ZFEÚ a článok 31 ods. 1 smernice 2007/46 majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá uvedenie nových náhradných dielov pre cestné vozidlá – v tomto prípade vodných púmp a palivových filtrov – na trh podmieňuje uplatnením postupu osvedčenia alebo typového schválenia v tomto členskom štáte, ibaže sa prostredníctvom osvedčenia o typovom schválení alebo osvedčenia o schválení preukáže, že na tieto výrobky sa už uplatnil takýto postup v inom členskom štáte alebo že ide o originálne náhradné diely alebo náhradné diely vyhovujúcej akosti v súlade s touto právnou úpravou, pričom dokument, ktorý v tejto súvislosti vystavil distribútor, sa nepovažuje za dostatočný.

32

Na úvod treba pripomenúť, že z článku 1 smernice 2007/46 vyplýva, že táto smernica stanovuje nielen zosúladený rámec, ktorý obsahuje správne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky na schválenie všetkých nových vozidiel, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá na účely uľahčenia ich evidencie, predaja a uvedenia do prevádzky v premávke v rámci Únie, ale aj opatrenia na predaj a uvedenie do prevádzky v premávke častí a vybavení určených pre vozidlá schválené v súlade s touto smernicou.

33

Zdá sa, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že na vec samu sa uplatňuje táto druhá kategória ustanovení, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

34

V tomto rámci článok 31 ods. 1 smernice 2007/46 stanovuje, že členské štáty povolia predaj, ponuku na predaj alebo uvedenie do prevádzky v premávke častí alebo vybavenia, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo jeho environmentálne vlastnosti iba v prípade, že tieto časti alebo vybavenie boli povolené schvaľovacím orgánom v súlade s odsekmi 5 až 10 toho článku.

35

Ako však vyplýva z odsekov 2 a 11 článku 31 smernice 2007/46, časti alebo vybavenie, ktoré podliehajú schváleniu v súlade s odsekom 1 tohto článku, sa zapíšu do zoznamu uvedenému v prílohe XIII tejto smernice. Komisia, ako sama uviedla, však v rámci tejto prílohy nestanovila nijaký zoznam.

36

V tomto prípade, ako tvrdia rumunská vláda a Komisia, je potrebné poukázať na odsek 12 tohto článku 31, ktorý stanovuje, že dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie Komisie o tom, či sa musí alebo nemusí časť alebo vybavenie zahrnúť do zoznamu uvedeného v prílohe XIII tejto smernice, si môžu členské štáty ponechať vnútroštátne predpisy o častiach alebo vybavení, ktoré môžu predstavovať závažné riziko pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo pre jeho environmentálne vlastnosti, pričom vnútroštátne ustanovenia o predmetných častiach alebo vybavení prestanú platiť po prijatí takéhoto rozhodnutia.

37

Toto ustanovenie sa tak týka predaja a uvedenia do prevádzky v premávke častí alebo vybavenia, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo jeho environmentálne vlastnosti, okrem prípadu, keď sa tieto časti alebo vybavenie nenachádzajú na zozname uvedenom v prílohe XIII smernice 2007/46, čo musí v prípade častí, o ktoré ide v konaní vo veci samej, overiť vnútroštátny súd.

38

Následne treba preskúmať, či je právo členského štátu týkajúce sa predaja týchto častí a ich uvedenia do prevádzky v premávke, na ktoré odkazuje článok 31 ods. 12 tejto smernice, v súlade s právom Únie a najmä s článkom 34 ZFEÚ.

39

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že každé opatrenie členského štátu, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie, treba považovať za opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia v zmysle článku 34 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky Dassonville, 8/74, EU:C:1974:82, bod 5, a Juvelta, C‑481/12, EU:C:2014:11, bod 16).

40

Konkrétne z toho vyplýva, že aj v prípade absencie harmonizačných opatrení v práve Únie, musí existovať možnosť, aby výrobky, ktoré boli legálne vyrobené a uvedené na trh v jednom členskom štáte, boli uvedené na trh v inom členskom štáte bez toho, aby podliehali ďalším kontrolám. Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje také kontroly, môže byť odôvodnená len vtedy, keď sa na ňu uplatňuje jedna z výnimiek stanovených v článku 36 ZFEÚ alebo jeden z naliehavých dôvodov uznaných judikatúrou Súdneho dvora, pričom v oboch prípadoch musí byť táto právna úprava spôsobilá zabezpečiť uskutočnenie sledovaného cieľa a nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri rozsudky ATRAL, C‑14/02, EU:C:2003:265, bod 65, a Komisia/Portugalsko, C‑432/03, EU:C:2005:669, bod 42).

41

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že právna úprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, stanovuje povinnosť uplatniť na výrobky, o ktoré ide v konaní vo veci samej, postup typového schválenia alebo osvedčenia, ktorý by mohol predstavovať opatrenie s rovnocenným účinkom v zmysle článku 34 ZFEÚ, ibaže by táto právna úprava stanovila takisto výnimky z týchto postupov s cieľom zabezpečiť, aby boli z uvedených postupov vyňaté výrobky, ktoré boli legálne vyrobené a uvedené na trh v inom členskom štáte.

42

Zdá sa však, že z tohto spisu tiež vyplýva, že článok 1 ods. 8 nariadenia vlády č. 80/2000 stanovil takéto výnimky, čo musí overiť vnútroštátny súd.

43

Ak by sa malo ukázať, že to tak nie je, potom by príslušným vnútroštátnym orgánom prináležalo preukázať, že táto prekážka môže byť vzhľadom na výrobky, ktoré môžu byť dotknuté, odôvodnená cieľmi ochrany bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia, ktoré podľa judikatúry predstavujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodňovať opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie, a že je nielen nevyhnutná, ale aj primeraná vo vzťahu k takýmto cieľom (pozri najmä rozsudok Komisia/Belgicko, C‑150/11, EU:C:2012:539, body 54 a 55).

44

Pokiaľ ide o otázku, či právo Únie bráni tomu, aby sa také dokumenty, aké poskytla Capoda, nepovažovali za dostatočné na preukázanie, že také časti, o aké ide v konaní vo veci samej, získali typové schválenie alebo boli osvedčené, alebo že ide o originálne náhradné diely alebo náhradné diely vyhovujúcej akosti v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú z tohto dôvodu vyňaté z postupu typového schválenia alebo osvedčenia zo strany RAR, treba spresniť, že členským štátom v prípade absencie právnej úpravy Únie prináleží určiť dôkazne prostriedky, ktoré možno v tejto súvislosti predložiť, a to pod podmienkou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity.

45

Pri splnení tejto podmienky tak právo Únie nebráni tomu, aby výlučne osvedčenia vydané výrobcami a nie distribútormi v zásade umožňovali osvedčovať skutočnosť, že ide o časti, ktoré už získali typové schválenie alebo boli osvedčené, alebo o pôvodné časti alebo náhradné diely vyhovujúcej akosti v zmysle vnútroštátneho práva. Okrem toho treba uviesť, že článok 3 bod 26 smernice 2007/46, ktorý definuje pojem „pôvodné časti alebo vybavenie“ na účely tejto smernice stanovuje, že pokiaľ sa nedokáže opak, predpokladá sa, že časti predstavujú pôvodné časti, ak to potvrdí ich výrobca.

46

Z toho vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že článok 34 ZFEÚ a článok 31 ods. 1 a 12 smernice 2007/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá uvedenie nových náhradných dielov pre cestné vozidlá – v tomto prípade vodných púmp a palivových filtrov – na trh v členskom štáte podmieňuje uplatnením postupu osvedčenia alebo typového schválenia v tomto členskom štáte, pokiaľ táto právna úprava stanovuje aj výnimky s cieľom zabezpečiť, aby z tohto postupu boli vyňaté časti, ktoré boli legálne vyrobené a uvedené na trh v iných členských štátoch, alebo v prípade neexistencie výnimiek, pokiaľ predmetné časti predstavujú vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo jeho environmentálne vlastnosti a pokiaľ je tento postup typového schválenia alebo osvedčenia striktne nevyhnutný a primeraný vo vzťahu k dodržiavaniu cieľov týkajúcich sa ochrany bezpečnosti cestnej premávky alebo ochrany životného prostredia. Na podmienky, v prípade ktorých treba preukázať, že také časti už získali typové schválenie alebo boli osvedčené alebo predstavujú pôvodné časti alebo časti vyhovujúcej akosti, sa v prípade neexistencie právnej úpravy Únie uplatní právo členských štátov s prihliadnutím na zásady ekvivalencie a efektivity.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 34 ZFEÚ a článok 31 ods. 1 a 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica), sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá uvedenie nových náhradných dielov pre cestné vozidlá – v tomto prípade vodných púmp a palivových filtrov – na trh v členskom štáte podmieňuje uplatnením postupu osvedčenia alebo typového schválenia v tomto členskom štáte, pokiaľ táto právna úprava stanovuje aj výnimky s cieľom zabezpečiť, aby z tohto postupu boli vyňaté časti, ktoré boli legálne vyrobené a uvedené na trh v iných členských štátoch, alebo v prípade neexistencie výnimiek, pokiaľ predmetné časti predstavujú vážne nebezpečenstvo pre správne fungovanie systémov dôležitých pre bezpečnosť vozidla alebo jeho environmentálne vlastnosti a pokiaľ je tento postup typového schválenia alebo osvedčenia striktne nevyhnutný a primeraný vo vzťahu k dodržiavaniu cieľov týkajúcich sa ochrany bezpečnosti cestnej premávky alebo ochrany životného prostredia.

Na podmienky, v prípade ktorých treba preukázať, že také časti už získali typové schválenie alebo boli osvedčené alebo predstavujú pôvodné časti alebo časti vyhovujúcej akosti, sa v prípade neexistencie právnej úpravy Únie uplatní právo členských štátov s prihliadnutím na zásady ekvivalencie a efektivity.