Vec C‑333/14

Scotch Whisky Association a i.

proti

Lord Advocate

a

Advocate General for Scotland

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Session (Scotland)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami — Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 — Voľný pohyb tovaru — Článok 34 ZFEÚ — Množstevné obmedzenia — Opatrenia s rovnocenným účinkom — Minimálna cena alkoholických nápojov vypočítavaná na základe množstva alkoholu vo výrobku — Odôvodnenie — Článok 36 ZFEÚ — Ochrana zdravia a života ľudí — Posúdenie vnútroštátnym súdom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 23. decembra 2015

1. Poľnohospodárstvo — Spoločná organizácia trhov — Víno — Vnútroštátna právna úprava vín stanovujúca minimálnu cenu jednotky alkoholu pre maloobchodný predaj vín — Prípustnosť — Odôvodnenie — Ochrana zdravia a života ľudí — Podmienka — Dodržiavanie zásady proporcionality

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, článok 167)

2. Voľný pohyb tovaru — Množstevné obmedzenia — Opatrenia s rovnocenným účinkom — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca minimálnu cenu jednotky alkoholu pre maloobchodný predaj alkoholických nápojov — Neprípustnosť — Odôvodnenie — Ochrana zdravia a života ľudí — Povinnosť použiť menej obmedzujúce opatrenia — Overenie vnútroštátnym súdom

   (Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ)

3. Voľný pohyb tovaru — Výnimky — Ochrana zdravia a života ľudí — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca minimálnu cenu jednotky alkoholu pre maloobchodný predaj alkoholických nápojov — Odôvodnenie — Podmienka — Dodržiavanie zásady proporcionality — Kritériá posúdenia — Relevantný dátum

   (Článok 36 ZFEÚ)

1.  Nariadenie č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia č. 922/72, č. 234/79, č. 1037/2001 a č. 1234/2007, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému vnútroštátnemu opatreniu, ktoré pre maloobchodný predaj vín stanovuje minimálnu cenu jednotky alkoholu, pod podmienkou, že toto opatrenie je skutočne vhodné na zabezpečenie cieľa ochrany zdravia a života ľudí, a že s prihliadnutím na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky a na riadne fungovanie spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov nezachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa ochrany zdravia a života ľudí.

   Nariadenie č. 1308/2013 totiž neobsahuje ani ustanovenia povoľujúce stanovenie maloobchodných cien vín, či už na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, ani ustanovenia zakazujúce členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia stanovujúce takéto ceny. Členské štáty majú preto v zásade právomoc prijať určité opatrenia, ktoré nie sú upravené v uvedenom nariadení, s výhradou, že tieto opatrenia nie sú spôsobilé odchýliť sa od uvedeného nariadenia, zasiahnuť doň alebo tvoriť prekážku jeho riadneho fungovania. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o stanovenie minimálnej ceny jednotky alkoholu, toto stanovenie môže narušiť nariadenie č. 1308/2013, keďže je v protiklade so zásadou voľného určovania predajných cien poľnohospodárskych výrobkov na základe voľnej hospodárskej súťaže, na ktorej je toto nariadenie založené. V každom prípade, keďže zavedenie spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami nebráni členským štátom uplatňovať vnútroštátne pravidlá, ktoré sledujú iný cieľ všeobecného záujmu, ako sú ciele, na ktoré sa vzťahuje táto organizácia, členský štát sa môže odvolávať na cieľ ochrany zdravia a života ľudí s cieľom odôvodniť také opatrenie, ktoré narúša systém voľného určovania cien za podmienok účinnej hospodárskej súťaže, na ktorom je založené nariadenie č. 1308/2013.

   Také obmedzujúce opatrenie však musí byť v súlade so zásadou proporcionality, čiže musí byť vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa a nemôže zachádzať nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie. Proporcionalitu treba skúmať tak, že sa osobitne zohľadnia ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky a riadne fungovanie spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, čo vyžaduje zvažovanie týchto cieľov a cieľa sledovaného uvedenou právnou úpravou, konkrétne ochrany verejného zdravia.

   (pozri body 17, 19, 24, 26 – 29, bod 1 výroku)

2.  Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby si členský štát pri sledovaní cieľa ochrany zdravia a života ľudí prostredníctvom zvýšenia ceny spotreby alkoholu zvolil takú právnu úpravu, ktorá stanovuje minimálnu cenu jednotky alkoholu pre maloobchodný predaj alkoholických nápojov a vylučuje opatrenie, akým je zvýšenie spotrebných daní, ktoré môže menej obmedzovať obchod a hospodársku súťaž v rámci Európskej únie. Samotná okolnosť, že posledné uvedené opatrenie môže priniesť dodatočné výhody a širšie spĺňať cieľ boja proti zneužívaniu alkoholu, nemôže odôvodniť vylúčenie tohto opatrenia.

   Keďže totiž uvedená právna úprava bráni tomu, aby sa nižšia nadobúdacia cena dovážaných výrobkov mohla odraziť na predajnej cene pre spotrebiteľa, môže predstavovať prekážku prístupu alkoholických nápojov legálne uvádzaných na trh v iných členských štátoch a predstavuje teda opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie v zmysle článku 34 ZFEÚ. Toto opatrenie je možné ako také odôvodniť najmä dôvodmi ochrany zdravia a života ľudí v zmysle článku 36 ZFEÚ len vtedy, ak je toto opatrenie vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa a nezachádza nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o vhodnosť predmetnej právnej úpravy na dosiahnutie tohto cieľa ochrany zdravia a života ľudí, nejaví sa neprimerané usúdiť, že opatrenie, ktoré stanovuje minimálnu predajnú cenu alkoholických nápojov, ktoré obzvlášť sleduje zvýšenie ceny lacných alkoholických nápojov, je vo všeobecnosti vhodné na zníženie spotreby alkoholu a osobitne vhodné na zníženie jeho nebezpečnej alebo škodlivej spotreby, keďže konzumenti holdujúci takejto spotrebe vo veľkej miere nakupujú lacné alkoholické nápoje.

   Pokiaľ ide o otázku, či uvedená vnútroštátna právna úprava nejde nad rámec toho, čo je potrebné na účinnú ochranu zdravia a života ľudí, daňové opatrenie, ktoré zvyšuje zdanenie alkoholických nápojov, môže menej obmedzovať obchod s týmito výrobkami v rámci Únie ako opatrenie stanovujúce minimálnu cenu jednotky alkoholu. Posledné uvedené opatrenie totiž silne obmedzuje slobodu hospodárskych subjektov stanoviť si maloobchodnú cenu a v dôsledku toho predstavuje vážnu prekážku prístupu alkoholických nápojov legálne uvádzaných na trh v iných členských štátoch, ako aj voľnej hospodárskej súťaže na tomto trhu. V tejto súvislosti okolnosť, že zvýšené daňové zaťaženie alkoholických nápojov spôsobuje zovšeobecnené zvýšenie cien týchto nápojov, ktoré sa dotýka tak konzumentov alkoholu, ktorí majú umiernenú spotrebu alkoholu, ako aj spotrebiteľov holdujúcich nebezpečnej alebo škodlivej spotrebe, vedie z hľadiska dvojakého cieľa sledovaného predmetnou vnútroštátnou právnou úpravou k záveru, že uvedené zvýšené daňové zaťaženie má nižšiu účinnosť ako zvolené opatrenie. Práve naopak, skutočnosť, že opatrenie spočívajúce v zvýšení daňového zaťaženia môže priniesť dodatočné výhody v porovnaní so stanovením minimálnej ceny jednotky alkoholu tým, že prispeje k uskutočneniu všeobecného cieľa boja proti zneužívaniu alkoholu, nielenže nemôže predstavovať dôvod zamietnutia takéhoto opatrenia, ale v skutočnosti je prvkom odôvodňujúcim skôr voľbu tohto opatrenia ako opatrenia stanovujúceho minimálnu cenu jednotky alkoholu.

   (pozri body 32, 33, 36, 46 – 48, 50, bod 2 výroku)

3.  Článok 36 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je pri skúmaní vnútroštátnej právnej úpravy z hľadiska odôvodnenia týkajúceho sa ochrany zdravia a života ľudí v zmysle tohto článku povinný objektívne skúmať, či dôkazné prostriedky poskytnuté dotknutým členským štátom rozumne umožňujú usúdiť, že zvolené prostriedky sú vhodné na uskutočnenie sledovaných cieľov, ako aj možnosť dosiahnuť tieto ciele opatreniami menej obmedzujúcimi voľný pohyb tovarov a spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.

   Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu minimálnu cenu jednotky alkoholu pre maloobchodný predaj alkoholických nápojov, vnútroštátny súd môže zohľadniť prípadnú existenciu vedeckej neistoty, pokiaľ ide o konkrétne a skutočné účinky na spotrebu alkoholu, ktoré má také opatrenie, pri dosahovaní sledovaného cieľa. V tejto súvislosti okolnosť, že vnútroštátna právna úprava uvádza, že stanovovanie minimálnej ceny jednotky alkoholu sa ukončí v určitej lehote, pokiaľ vnútroštátny zákonodarca nerozhodne o jej zachovaní, predstavuje prvok, ktorý musí vnútroštátny súd tiež zohľadniť. Tento súd tiež musí posúdiť povahu a rozsah obmedzenia voľného pohybu tovarov vyplývajúceho z opatrenia, akým je minimálna cena jednotky alkoholu, pri jeho porovnávaní s inými možnými opatreniami ovplyvňujúcimi v menšej miere obchod v rámci Únie, ako aj vplyv takéhoto opatrenia na riadne fungovanie spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, keďže takéto posúdenie je neoddeliteľnou súčasťou skúmania proporcionality.

   Okrem toho, pokiaľ ide o dátum, ku ktorému treba posúdiť zákonnosť predmetného opatrenia, článok 36 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie proporcionality opatrenia, ktoré stanovuje minimálnu cenu jednotky alkoholu pre maloobchodný predaj alkoholických nápojov, sa neobmedzuje len na informácie, dôkazy alebo iný materiál, ktoré mal vnútroštátny zákonodarca k dispozícii pri prijímaní takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti za takých okolností, keď vnútroštátny súd má skúmať súlad vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, hoci táto právna úprava nenadobudla účinnosť vo vnútroštátnom právnom poriadku, sa musí preskúmanie súladu uvedeného opatrenia s právom Únie vykonať na základe informácií, dôkazov alebo iného materiálu, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii k dátumu, ku ktorému rozhoduje, za podmienok upravených jeho vnútroštátnym právom.

   (pozri body 57 – 59, 63, 65, body 3,4 výroku)