Vec C‑312/14

Banif Plus Bank Zrt

proti

Mártonovi Lantosovi

a

Mártonné Lantosovej

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ráckevei Járásbíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 2004/39/ES — Článok 4 ods. 1 a článok 19 ods. 4, 5 a 9 — Trhy s finančnými nástrojmi — Pojem ‚investičné služby a činnosti‘ — Ustanovenia, ktorými sa má zaručiť ochrana investorov — Pravidlá pre poskytovanie investičných služieb klientom — Povinnosť posúdiť vhodnosť alebo primeranosť ponúkanej služby — Zmluvné dôsledky nedodržania tejto povinnosti — Zmluva o spotrebiteľskom úvere — Pôžička v cudzej mene — Poskytnutie a vrátenie pôžičky vo vnútroštátnej mene — Ustanovenia o výmenných kurzoch“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. decembra 2015

1. Súdne konanie — Ústna časť konania — Opätovné otvorenie — Podmienky

   (Článok 252 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2. Prejudiciálne otázky — Právomoc Súdneho dvora — Hranice — Právomoc vnútroštátneho súdu — Zistenie a posúdenie skutkového stavu — Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok — Posúdenie vnútroštátnym súdom — Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď — Otázky, ktoré nesúvisia s predmetom sporu vo veci samej

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Trhy finančných nástrojov — Smernica 2004/39 — Investičné činnosti alebo služby — Pojem — Devízové transakcie, ktoré uskutočňuje úverová inštitúcia na základe ustanovení zmluvy o pôžičke v cudzej mene — Stanovenie sumy pôžičky na základe predajného devízového kurzu v okamihu vyplatenia prostriedkov — Určenie súm mesačných splátok na základe predajného kurzu tejto devízy pri výpočte každej splátky — Vylúčenie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39, článok 4 ods. 1 bod 2)

4. Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Trhy finančných nástrojov — Smernica 2004/39 — Pravidlá pre poskytovanie investičných služieb klientom — Povinnosť investičného podniku posúdiť vhodnosť alebo primeranosť ponúkanej služby — Nedodržanie uvedenej povinnosti — Zmluvné dôsledky — Uplatnenie vnútroštátneho práva — Hranice — Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39, článok 19 ods. 4 a 5)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 29)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 35, 51, 52)

3.  Článok 4 ods. 1 bod 2 smernice 2004/39 o trhoch s finančnými nástrojmi sa má vykladať v tom zmysle, že devízové transakcie, ktoré uskutočňuje úverová inštitúcia na základe ustanovení zmluvy o pôžičke v cudzej mene a ktoré spočívajú v stanovení výšky pôžičky na základe nákupného devízového kurzu platného v okamihu vyplatenia finančných prostriedkov a výšky mesačných splátok na základe platného predajného devízového kurzu v okamihu výpočtu týchto jednotlivých splátok, nepredstavujú investičnú službu alebo činnosť v zmysle tohto ustanovenia, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

   Investičnými službami a činnosťami sú totiž v súlade s už citovaným ustanovením všetky služby a činnosti uvedené v oddiele A prílohy I smernice 2004/39, týkajúce sa akéhokoľvek nástroja uvedeného v oddiele C tej istej prílohy. Predmetné transakcie vzhľadom na to, že predstavujú devízové transakcie, ktoré sú čisto vedľajšími popri poskytovaní a splácaní spotrebiteľskej pôžičky v cudzej mene, nepatria do uvedeného oddielu A, keďže sa obmedzujú na prepočet výšky pôžičky a mesačných splátok v cudzej mene (zúčtovacia mena) na vnútroštátnu menu (platobná mena) na základe nákupného alebo predajného kurzu tejto cudzej meny. Tieto transakcie nemajú inú funkciu ako tú, že slúžia ako prostriedok na vykonávanie základných platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, konkrétne na poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom a vrátenie týchto prostriedkov spolu s úrokmi dlžníkom. Cieľom týchto transakcií nie je vykonanie investície, pretože spotrebiteľ sa snaží len získať finančné prostriedky na nákup spotrebného tovaru alebo poskytnutie služby, ale nechce napríklad riadiť kurzové riziko alebo špekulovať s devízovým kurzom.

   Okrem toho zo znenia smernice vyplýva, že devízové služby nie sú samy osebe investičnými službami, ktoré patria do prílohy I oddielu A uvedenej smernice.

   Predmetné devízové transakcie pritom nie sú spojené ani s investičnou službou v zmysle článku 4 ods. 1 bodom 2 smernice 2004/39, ale s transakciou, ktorá sama osebe nie je finančným nástrojom v zmysle článku 4 ods. 1 bodom 17 tejto smernice.

   Nezdá sa totiž, že devízové transakcie, ktoré vykonáva úverová inštitúcia v rámci plnenia zmluvy o pôžičke, by sa týkali niektorého finančného nástroja uvedeného v prílohe I oddiele C uvedenej smernice, hlavne tzv. futures, keďže predmetom zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke nie je predaj finančného aktíva za cenu stanovenú pri uzavretí zmluvy.

   V rámci takej zmluvy o pôžičke, o akú ide vo veci samej, sa hodnota cudzej meny, ktorá sa použije na výpočet splátok, nestanoví vopred, ale sa určí na základe predajného kurzu tejto meny v deň splatnosti každej mesačnej splátky.

   (pozri body 54 – 57, 66 – 68, 70, 74, 76 a výrok)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 79)