—

G. Balázs, v zastúpení: M. Miszkuly, ügyvéd,

—

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Dél‑alföldi Regionális Vám‑ és Pénzügyőri Főigazgatósága, v zastúpení: B. Gyenge, jogtanácsos,

—

maďarská vláda, v zastúpení: M. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: I. Bakopoulos a V. Stroumpouli, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár a K. Mifsud‑Bonnici, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 a článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, s. 58; Mim. vyd. 13/023, s. 182), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447, ďalej len „smernica 98/70“), ako aj článku 1 bodov 6 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/96/ES z 20. novembra 2006, (Ú. v. EÚ L 363, s. 81, ďalej len „smernica 98/34“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Balázsom a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Dél‑alföldi Regionális Vám‑ és Pénzügyőri Főigazgatósága (Riaditeľstvo colnej a daňovej kontroly regiónu Dél‑Alföld, ktoré je súčasťou Štátnej finančnej a colnej správy, ďalej len „regionálne riaditeľstvo“) vo veci zákonnosti správneho rozhodnutia, ktorým sa pánovi Balázsovi okrem iného ukladá pokuta za nezaplatenie spotrebnej dane za jeho zásoby naftového paliva.

3

Článok 1 smernice 98/70, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„Táto smernica stanovuje technické špecifikácie týkajúce sa zdravia a životného prostredia pre palivá používané v motorových vozidlách vybavených zážihovými a vznetovými motormi.“

4

Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Motorová nafta“, vo svojom ods. 1 písm. e) stanovuje:

„Najneskôr do 1. januára 2009 zabezpečia členské štáty…, aby motorová nafta mohla byť uvedená na trh na ich území, iba ak spĺňa environmentálne špecifikácie ustanovené v prílohe IV okrem obsahu síry, ktorý musí byť maximálne 10 mg/kg.“

5

Článok 5 uvedenej smernice, nazvaný „Voľný obeh“, stanovuje:

„Žiadny členský štát nesmie zakázať, obmedziť alebo brániť uvedeniu na trh palív, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.“

6

Článok 6 tej istej smernice s názvom „Predaj palív s prísnejšími environmentálnymi špecifikáciami“ stanovuje:

„1.   Odlišne od článkov 3, 4 a 5 a v súlade s článkom 95 ods. 10 zmluvy môžu členské štáty uskutočniť opatrenia vyžadujúce, aby v konkrétnych oblastiach v rámci ich územia sa mohli palivá uviesť na trh, iba ak spĺňajú prísnejšie environmentálne špecifikácie, ako sú ustanovené v tejto smernici, pre celý vozový park alebo jeho časť, s cieľom chrániť zdravie obyvateľov v konkrétnej aglomerácii alebo chrániť životné prostredie v konkrétnej ekologicky alebo environmentálne citlivej oblasti tohto členského štátu, ak znečistenie ovzdušia alebo spodnej vody predstavuje, alebo odôvodniteľne sa dá očakávať, že by mohol predstavovať vážny a opakovaný problém pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie.

2.   Členský štát, ktorý si želá využiť výnimku poskytnutú odsekom 1, predloží Komisii vopred svoju žiadosť vrátane jej zdôvodnenia. Zdôvodnenie bude obsahovať dôkaz, že výnimka rešpektuje princípy proporcionality a že nebude narušovať voľný pohyb tovaru a osôb.“

…“

7

V prílohe IV smernice 98/70 sa uvádzajú environmentálne špecifikácie uplatniteľné na palivá predávané na trhu a používané vo vozidlách vybavených zážihovými motormi. V tejto prílohe sa hodnoty limitov stanovujú pre nasledujúce parametre: cetánové číslo, hustota pri 15 °C, destilácia, polycyklické aromatické uhľovodíky a obsah síry.

8

Odôvodnenie 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Ú. v. EÚ L 140, s. 88), stanovuje:

„Je vhodné prispôsobiť prílohu IV k smernici 98/70/ES tak, aby umožňovala uvádzať na trh motorové nafty s vyšším obsahom biopalív (‚B7‘), ako stanovuje norma EN 590:2004 (‚B5‘). Túto normu by bolo potrebné primerane aktualizovať a mala by taktiež stanoviť hraničné hodnoty pre technické parametre, ktoré nie sú zahrnuté v uvedenej prílohe, ako je oxidačná stabilita, bod vzplanutia, uhlíkový zvyšok, obsah popola, obsah vody, celkový obsah nečistôt, korózia na medenom pliešku, mazivosť, kinematická viskozita, bod zákalu, medzná teplota filtrovateľnosti, obsah fosforu, číslo kyslosti, obsah peroxidov, odchýlka od čísla kyslosti, zanášanie vstrekovacích ihiel a prísady zlepšujúce oxidačnú stabilitu.“

9

Článok 1 smernice 98/34 stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

…

…“

10

Článok 8 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 10, všetky návrhy technických predpisov; okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme, členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.“

11

Ako vyplýva z prílohy 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, s. 12), Európsky výbor pre normalizáciu je uznaný Európskou úniou za európsku normalizačnú organizáciu.

12

Európsky výbor pre normalizáciu v roku 1993 prvý raz schválil normu pre európske naftové palivá EN 590:1993, ktorá stanovovala okrem iného prípustnú teplotu vzplanutia, pričom označil najnižšiu teplotu, pri ktorej sa vyparí také množstvo paliva, že po zlúčení so vzduchom môže vzniknúť horľavá zmes, ktorá sa prostredníctvom zážihového zapaľovania vznieti, pričom táto teplota musí byť pre tieto palivá najmenej 55 °C. Uvedená hodnota sa stanovila aj v normách, ktoré ju nahradili, a to EN 590:1999, EN 590:2004, EN 590:2009 a EN 590:2013.

13

V čase skutkových okolností vo veci samej boli kvalitatívne požiadavky týkajúce sa motorovej nafty stanovené vyhláškou ministerstva dopravy, telekomunikácií a energetiky č. 20/2008 z 22. augusta 2008 o požiadavkách na kvalitu palív. Táto vyhláška, ktorou sa preberá okrem iného smernica 98/70, neobsahuje žiadnu požiadavku, čo sa týka teploty vzplanutia naftových palív.

14

Naopak maďarská norma MSZ EN 590:2009, ktorou sa preberá európska norma EN 590:2009, takúto požiadavku týkajúcu sa teploty vzplanutia naftového paliva obsahovala.

15

§ 3 písm. c) a h) zákona č. XXVIII z roku 1995 o štátnej normalizácii stanovuje:

„Pri štátnej normalizácii sa uplatňujú nasledujúce základné zásady:

…

…

16

§ 6 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje:

„Uplatňovanie vnútroštátnej normy je dobrovoľné.“

17

§ 8 ods. 1 písm. b) toho istého zákona stanovuje:

„Úlohy Maďarského úradu pre normalizáciu zahŕňajú:

…

18

§ 110 ods. 13 zákona č. CXXVII z roku 2003 o spotrebnej dani a osobitnej právnej úprave predaja výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“) stanovuje:

„Zo zásobníkov iných čerpacích staníc [než čerpacích staníc na zásobovanie lietadiel] možno predávať – a to výlučne prostredníctvom čerpacích zariadení – len… plynové oleje zaradené do položky colného sadzobníka 2710 19 41 a vykurovacie oleje zaradené do položiek sadzobníka 2710 19 41 a 2710 19 45…, ako aj bionaftu a etanol E85, ktoré zodpovedajú platnej maďarskej norme. …“

19

Dňa 5. októbra 2009 boli zásoby naftového paliva pána Balázsa predmetom daňovej kontroly podľa právnych predpisov o spotrebných daniach.

20

Pri rozbore odobratej vzorky sa zistilo, že teplota vzplanutia tohto naftového paliva nebola v súlade s ustanoveniami maďarskej normy MSZ EN 590:2009. Nameraná hodnota totiž namiesto 55 °C stanovených v tejto norme dosahovala 44 °C.

21

Miestny orgán Riaditeľstva colnej a daňovej kontroly pre Báčsko‑malokumánsku župu, ktoré je súčasťou Štátnej finančnej a colnej správy, v Kiskörösi (Maďarsko) konštatoval v rozhodnutí z 21. marca 2013, že pán Balázs porušil zákon o spotrebnej dani, a uložil mu povinnosť zaplatiť pokutu za nezaplatenie dane vo výške 4418080 maďarských forintov (HUF) (asi 14138 eur), spotrebnú daň vo výške 883616 HUF (asi 2828 eur), ako aj odmenu za znalecké úkony vo výške 58900 HUF (asi 189 eur). Regionálne riaditeľstvo potvrdilo toto rozhodnutie 13. júna 2013.

22

Pán Balázs napadol toto rozhodnutie na Kecskeméti Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd v Kecskeméte), pričom sa odvolával najmä na smernicu 98/34, ako aj na zákon č. XXVIII z roku 1995 o štátnej normalizácii, podľa ktorých je uplatnenie vnútroštátnej normy, akou je maďarská norma MSZ EN 590:2009, dobrovoľné.

23

Vnútroštátny súd okrem iného uvádza, že táto norma nebola v deň daňovej kontroly vo veci samej dostupná v maďarskom jazyku.

24

Za týchto okolností Kecskeméti Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Regionálne riaditeľstvo na pojednávaní spochybnilo prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že prejudiciálne otázky nijako nesúvisia s vecou samou. Podľa názoru tohto riaditeľstva sa napadnuté rozhodnutie týkalo len nezaplatenej spotrebnej dane a nesankcionovalo osobitne kvalitatívne požiadavky týkajúce sa naftových palív.

26

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (pozri najmä rozsudky Budějovický Budvar, C‑478/07, EU:C:2009:521, bod 63; Zanotti, C‑56/09, EU:C:2010:288, bod 15, ako aj Melki a Abdeli, C‑188/10 a C‑189/10, EU:C:2010:363, bod 27).

27

V prejednávanom prípade však aj za predpokladu, že cieľom napadnutého rozhodnutia predloženého vnútroštátnemu súdu nie je priamo sankcionovať porušenie kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa naftových palív, faktom ostáva, ako potvrdilo regionálne riaditeľstvo, že výsledky skúmania týkajúceho sa teploty vzplanutia umožňovali v každom prípade zistiť, že pán Balázs predával palivo, ktoré podlieha vyššej dani, než je daň, ktorá sa uplatňuje na naftové palivo.

28

Za týchto okolností nemožno tvrdiť, že výklad práva Únie, o ktorý žiada vnútroštátny súd, zjavne nemá žiadnu súvislosť s predmetom sporu vo veci samej.

29

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

30

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 4 ods. 1 a článok 5 smernice 98/70 vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát vo svojom vnútroštátnom práve stanovil nad rámec požiadaviek tejto smernice ďalšie kvalitatívne požiadavky, akými sú požiadavky týkajúce predmetnej teploty vzplanutia, na uvádzanie naftových palív na trh.

31

Na účely zodpovedania tejto otázky treba v prvom rade uviesť, že na jednej strane podľa článku 5 smernice 98/70 žiadny členský štát nesmie zakázať či obmedziť uvádzanie palív, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, na trh alebo mu brániť.

32

Na druhej strane z právneho základu, z ktorého vychádzali smernica 98/70 a jej následné zmeny, konkrétne článok 100 A Zmluvy o ES a článok 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ), ktorých cieľom je harmonizácia právnych úprav členských štátov na účely vytvorenia a zabezpečenia fungovania vnútorného trhu, ako aj z odôvodnenia 1 tejto smernice vyplýva, že cieľom tejto smernice je aproximácia predpisov členských štátov na účely odstránenia prípadných nezrovnalostí v oblasti špecifikácií palív.

33

Tak zo znenia článku 5 smernice 98/70, ako aj z jej účelu vyplýva, že jej cieľom je, najmä pokiaľ ide o špecifikácie určené v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice v spojení s jej prílohami II a IV, stanoviť taxatívne požiadavky, od ktorých sa členské štáty môžu odkloniť len za prísnych podmienok stanovených v článku 6 tejto smernice.

34

Ako však uviedla generálna advokátka v bodoch 39 až 47 svojich návrhov, konštatovanie v predchádzajúcom bode platí len v medziach pôsobnosti smernice 98/70 ratione materiae, t. j. len pokiaľ ide o technické špecifikácie palív, ktoré má táto smernica harmonizovať.

35

Zo znenia článku 1 uvedenej smernice, ktorý vymedzuje rozsah jej pôsobnosti, vyplýva, že táto smernica sa týka technických špecifikácií uplatniteľných na dotknuté palivá na účely ochrany zdravia a životného prostredia.

36

Špecifikácie stanovené v prílohách I až IV smernice 98/70 sú v súlade s týmto jej cieľom nazvané „environmentálne špecifikácie“.

37

Okrem toho právna úprava odchýlky stanovená v článku 6 uvedenej smernice sa týka len prijímania prísnejších environmentálnych špecifikácií, než sú tie, ktoré sú v nej stanovené, konkrétne – ako vyplýva z odseku 1 tohto článku – tých, ktoré chránia „zdravie obyvateľov v konkrétnej aglomerácii alebo… životné prostredie v konkrétnej ekologicky alebo environmentálne citlivej oblasti“.

38

Z toho vyplýva, že cieľom smernice 98/70 nie je harmonizovať všetky kvalitatívne požiadavky alebo technické špecifikácie, ktoré by sa mohli uplatňovať na dotknuté palivá, a v dôsledku toho zakázať členským štátom, aby v tejto súvislosti stanovili obmedzenia alebo výnimky, ale že sa týka len technických špecifikácií palív, ktoré majú environmentálny význam v zmysle uvedenej smernice, t. j. špecifikácií vychádzajúcich z úvah týkajúcich sa zdravia a životného prostredia.

39

Pokiaľ však ide o špecifikáciu teploty vzplanutia naftového paliva vo veci samej, treba konštatovať, že tak z technickej definície tohto parametra uvedenej v bode 12 tohto rozsudku, ako aj z tvrdení dotknutých účastníkov na pojednávaní vyplýva, že táto špecifikácia slúži hlavne na zaručenie bezpečnosti naftového paliva ako výrobku a má tiež význam pre fungovanie a ochranu motorov v motorových vozidlách. Cieľom stanovenia teploty vzplanutia je tak okrem iného ochrana spotrebiteľov pred škodami, ktoré by mohli byť spôsobené ich vozidlám.

40

Smernica 98/70, najmä jej článok 5, preto nie je uplatniteľná na špecifikáciu, akou je teplota vzplanutia vo veci samej, a teda nebude brániť tomu, aby členské štáty podriaďovali uvádzanie naftového paliva na trh takej požiadavke, keďže táto požiadavka nepredstavuje technickú špecifikáciu týkajúcu sa zdravia a životného prostredia v zmysle tejto smernice.

41

Okrem toho treba uviesť, že odôvodnenie 31 smernice 2009/30 výslovne vyzýva k prispôsobeniu normy EN 590:2004 a k „stanoveniu hraničných hodnôt pre technické parametre, ktoré nie sú zahrnuté v uvedenej [prílohe IV smernice 98/70]“, vrátane teploty vzplanutia, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že táto smernica nie je a priori prekážkou tohto druhu dodatočných parametrov.

42

Za predpokladu, že špecifikácia vo veci samej teda nepatrí do oblasti harmonizovanej smernicou 98/70, treba v prvom rade pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členský štát môže na svojom území podriadiť uvedenie výrobku, na ktorý sa nevzťahujú harmonizované technické špecifikácie alebo technické špecifikácie uznané na úrovni Únie, na trh iba požiadavkám, ktoré sú v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo ZFEÚ, v prejednávanej veci najmä so zásadou voľného pohybu tovaru uvedenou v článkoch 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Portugalsko, C‑432/03, EU:C:2005:669, bod 35, a Lidl Magyarország, C‑132/08, EU:C:2009:281, bod 45).

43

V druhom rade treba poznamenať, že podľa článku 8 smernice 98/34 členské štáty musia na účely umožnenia preventívnej kontroly z hľadiska ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, a najmä pokiaľ ide o odôvodnenie prekážok, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť, oznámiť Komisii návrhy právnych predpisov, na základe ktorých sa technické špecifikácie budú uplatňovať záväzne, ešte predtým, ako tieto predpisy nadobudnú účinnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky Sandström, C‑433/05, EU:C:2010:184, bod 42, ako aj Belgische Petroleum Unie a i., C‑26/11, EU:C:2013:44, body 49 a 50).

44

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 a článok 5 smernice 98/70 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát vo svojom vnútroštátnom práve stanovil nad rámec požiadaviek tejto smernice ďalšie kvalitatívne požiadavky, akými sú požiadavky týkajúce sa teploty vzplanutia vo veci samej, na uvádzanie naftových palív na trh, keďže nejde o technickú špecifikáciu naftových palív týkajúcu sa ochrany zdravia a životného prostredia v zmysle uvedenej smernice.

45

Na úvod treba uviesť, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že maďarská norma MSZ EN 590:2009, ktorá stanovuje špecifikáciu týkajúcu sa teploty vzplanutia vo veci samej a ktorej cieľom je prebratie európskej normy EN 590:2009, sa záväzne uplatňovala v maďarskom práve podľa § 110 ods. 13 zákona o spotrebnej dani.

46

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd druhou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 1 body 6 a 11 smernice 98/34 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát stanovil záväznosť vnútroštátnej normy, akou je maďarská norma MSZ EN 590:2009 vo veci samej.

47

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že nič nenaznačuje, že by z článku 1 bodu 6 smernice 98/34, ktorý obsahuje len definíciu toho, čo predovšetkým tvorí európsku alebo vnútroštátnu normu v zmysle tejto smernice, a z bodu 11 tohto článku, ktorý definuje pojem „technický predpis“, vyplývalo, že zákonodarca členského štátu nemôže stanoviť – v celom rozsahu alebo čiastočne – záväznosť takejto normy.

48

Po druhé treba konštatovať, že zo znenia článku 8 ods. 1 prvého pododseku smernice 98/34 vyplýva, že členský štát môže stanoviť záväznosť európskej alebo medzinárodnej normy jej prebratím do technického predpisu, ktorý má vo svojej podstate záväznú silu. Ako uviedla generálna advokátka v bode 65 svojich návrhov, neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa mohlo predpokladať, že by to bolo inak v prípade vnútroštátnej normy, najmä ak táto norma zodpovedá európskej norme, ako je to vo veci samej.

49

Za týchto okolností treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 1 body 6 a 11 smernice 98/34 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát stanovil záväznosť vnútroštátnej normy, akou je maďarská norma MSZ EN 590:2009 vo veci samej.

50

Na úvod treba konštatovať, že z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že vnútroštátna norma MSZ EN 590:2009 nebola v čase skutkových okolností vo veci samej dostupná v maďarskom jazyku, ale len v anglickom jazyku.

51

V tomto kontexte a z hľadiska kritéria sprístupnenia noriem verejnosti stanoveného v článku 1 bode 6 smernice 98/34 sa vnútroštátny súd svojou treťou otázkou v podstate pýta, či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátna norma v zmysle uvedeného ustanovenia bolo dostupná v úradnom jazyku dotknutého členského štátu.

52

V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené v bode 47 tohto rozsudku, článok 1 bod 6 smernice 98/34 zahŕňa len definíciu toho, čo tvorí normu na účely tejto smernice, keďže cieľom tohto ustanovenia okrem iného nie je stanoviť samotné požiadavky týkajúce sa noriem, ale zaviesť postup pri poskytovaní informácií v oblasti noriem a technických predpisov, a teda preventívnu kontrolu z hľadiska ochrany voľného pohybu tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok Belgische Petroleum Unie a i., C‑26/11, EU:C:2013:44, bod 49).

53

Keďže uvedená smernica v tomto zmysle nič neuvádza, z jej článku 1 bodu 6 nemožno vyvodiť požiadavku, že norma v zmysle tohto ustanovenia dostupná v anglickom jazyku musí byť sprístupnená aj v jazyku dotknutého členského štátu.

54

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 1 bod 6 smernice 98/34 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby bola norma v zmysle uvedeného ustanovenia sprístupnená v úradnom jazyku dotknutého členského štátu.

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: