Vec C‑151/14

Európska komisia

proti

Lotyšskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Článok 49 ZFEÚ — Sloboda usadiť sa — Notári — Podmienka štátnej príslušnosti — Článok 51 ZFEÚ — Účasť na výkone verejnej moci“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 10. septembra 2015

Sloboda usadiť sa – Výnimky – Činnosti, ktoré súvisia s výkonom verejnej moci – Činnosti notára – Vylúčenie – Podmienka štátnej príslušnosti na prístup k notárskemu povolaniu – Neprípustnosť

(Článok 49 ZFEÚ a článok 51 prvý odsek ZFEÚ)

Členský štát, ktorého právna úprava stanovuje na prístup k notárskemu povolaniu podmienku štátnej príslušnosti, pokiaľ činnosti zverené notárom v právnom poriadku členského štátu nesúvisia s výkonom verejnej moci v súlade s článkom 51 prvým odsekom ZFEÚ, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ.

Po prvé, pokiaľ ide o spisovanie verejných listín o právnych úkonoch, táto činnosť sa vyznačuje tým, že notár musí najmä overiť, či boli splnené všetky podmienky požadované zákonom na vyhotovenie takejto listiny. Okrem toho predmetom spisovania verejnej listiny sú právne úkony alebo dohody, ktoré strany slobodne podpísali, a úkon notára teda predpokladá predchádzajúci súhlas alebo zhodný prejav vôle strán. Okrem toho hoci povinnosť osvedčovať prislúchajúca notárom sleduje cieľ všeobecného záujmu, samotné sledovanie tohto cieľa nemôže odôvodňovať skutočnosť, že právomoci nevyhnutné na tieto účely sú vyhradené len notárom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, ani nepostačuje na to, aby sa táto činnosť mohla považovať za činnosť, ktorá priamo a osobitne súvisí s výkonom verejnej moci. Navyše pokiaľ ide o osvedčovanie podpisov občanov v rámci predkladania občianskych legislatívnych iniciatív, táto činnosť sa nemôže považovať za účasť na výkone verejnej moci.

Po druhé, pokiaľ ide o ďalšie úlohy zverené notárom, úlohy v dedičských veciach sa vykonávajú na báze dohody alebo ako prípravné úkony pod dohľadom súdu, preto nie je možné ich považovať za priamo a osobitne spojené s výkonom verejnej moci. Ďalej právomoc notára vo veciach rozvodu, ktorá je založená výlučne na vôli strán a v prípade neexistencie dohody nezasahuje do právomocí súdu, nezahŕňa priame a osobitné spojenie s výkonom verejnej moci.

Napokon, pokiaľ ide o osobitné postavenie notárov vo vnútroštátnom právnom poriadku, otázku, či tieto činnosti patria do pôsobnosti výnimky upravenej v článku 51 prvom odseku ZFEÚ, je potrebné posudzovať práve z hľadiska povahy samotných činností vykonávaných notármi, a nie z hľadiska tohto postavenia. V tejto súvislosti notári vykonávajú svoje povolanie v konkurenčných podmienkach, čo nie je znakom výkonu verejnej moci.

(pozri body 57, 58, 60, 63, 67, 70, 73, 74, 76, 77)