Vec C‑131/14

Malvino Cervati

a

Società Malvi Sas di Cervati Malvino

proti

Agenzia delle Dogane

a

Agenzia delle Dogane – Ufficio delle Dogane di Livorno

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,

ktorý podal Corte suprema di cassazione)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Poľnohospodárstvo — Spoločná organizácia trhov — Nariadenie (ES) č. 565/2002 — Článok 3 ods. 3 — Colná kvóta — Cesnak argentínskeho pôvodu — Dovozné licencie — Neprevoditeľnosť práv vyplývajúcich z dovozných licencií — Obchádzanie — Zneužitie práva — Podmienky — Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 — Článok 4 ods. 3“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. apríla 2016

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Identifikácia relevantných právnych prvkov Únie – Preformulovanie otázok

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Právo Európskej únie – Zneužívajúci výkon práva vyplývajúceho z predpisu Únie – Plnenia predstavujúce zneužívajúce konanie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

3. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Dovozné a vývozné licencie a certifikáty s vopred stanovenou sadzbou náhrady – Režim dovozu – Colná kvóta – Dovoz tovaru, ktorý nový subjekt kúpil mimo Únie od osoby, ktorá nie je držiteľom dovozných licencií, za zvýhodnenú colnú sadzbu – Ďalší predaj tradičnému subjektu prepojenému na uvedenú osobu po prepustení do voľného obehu a následne predaj druhému tradičnému subjektu, pričom nijaký z nich nie je držiteľom potrebných licencií – Prípustnosť – Hranice – Zneužitie práva – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   (Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 4 ods. 3; nariadenie Komisie č. 565/2002, článok 3 ods. 3 a článok 5 ods. 3)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 26)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 32 – 35, 46, 47)

3.  Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 565/2002, ktorým sa ustanovuje metóda správy colných kvót a zavádza systém osvedčení o pôvode pre cesnak dovezený z tretích krajín, a článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia mechanizmu, prostredníctvom ktorého v nadväznosti na objednávku, ktorú jeden subjekt, tradičný dovozca v zmysle nariadenia č. 565/2002, ktorý vyčerpal svoje licencie umožňujúce dovážať za zvýhodnenú colnú sadzbu, zadal druhému subjektu, takisto tradičnému dovozcovi, ktorý nedisponuje takýmito licenciami,

   —	spoločnosť prepojená s týmto druhým subjektom najskôr predá tovar mimo Európskej únie tretiemu subjektu, teda novému dovozcovi v zmysle uvedeného nariadenia, ktorý je držiteľom takýchto licencií,

   —	tretí subjekt následne prepustí tento tovar do voľného obehu v Európskej únii, pričom využije zvýhodnenú colnú sadzbu, a potom tento tovar predá druhému subjektu, a

   —	druhý subjekt napokon prevedie tento tovar na prvý subjekt, ktorý tak získa dovezený tovar v rámci colnej kvóty, ktorú stanovuje nariadenie č. 565/2002, hoci nedisponuje licenciami nevyhnutnými na tento účel.

   Aby však takýto mechanizmus predaja a ďalšieho predaja tovaru medzi subjektmi neviedol ani k neoprávnenému vplyvu subjektu na trhu a najmä k obchádzaniu článku 5 ods. 3 nariadenia č. 562/2002 tradičnými dovozcami, ani k ohrozeniu cieľa, podľa ktorého musia žiadosti o licencie súvisieť so skutočnou obchodnou činnosťou, je nevyhnutné, aby sa každá etapa tohto mechanizmus uskutočňovala za cenu zodpovedajúcu trhovej cene a aby dovoz za zvýhodnenú sadzbu uskutočňovali prostredníctvom zákonne získaných licencií ich držitelia. Vnútroštátnemu súdu najmä prináleží overiť, či každý zúčastnený subjekt získa primeranú odmenu za dovoz, predaj alebo ďalší predaj dotknutého tovaru, ktorá mu umožní zachovať si postavenie, ktoré mu bolo pridelené v rámci správy kvóty.

   Okrem toho, pokiaľ ide o určenie toho, či takýto mechanizmus bol zavedený predovšetkým s cieľom umelo vytvoriť podmienky nevyhnutné na získanie zvýhodnenej colnej sadzby, medzi skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné preukázať umelú povahu takéhoto mechanizmu, patria najmä okolnosť, že dovozca, ktorý je držiteľom licencií, nebol vystavený nijakému obchodnému riziku, alebo tiež okolnosť, že ziskové rozpätie dovozcu bolo nepatrné alebo že predajné ceny tovaru uplatňované dovozcom vo vzťahu k prvému kupujúcemu v Únii a následne týmto prvým kupujúcim vo vzťahu k druhému kupujúcemu v Únii boli nižšie než trhové ceny.

   (pozri body 43, 51, 53 a výrok)