Vec C‑67/14
Jobcenter Berlin Neukölln
proti
Nazife Alimanovicovej a i.
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundessozialgericht)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb osôb — Občianstvo Únie — Rovnosť zaobchádzania — Smernica 2004/38/ES — Článok 24 ods. 2 — Dávky sociálnej pomoci — Nariadenie (ES) č. 883/2004 — Články 4 a 70 — Osobitné nepríspevkové peňažné dávky — Štátni príslušníci členského štátu, ktorí si hľadajú zamestnanie a majú pobyt na území iného členského štátu — Vylúčenie — Zachovanie postavenia pracovníka“
Abstrakt ‑ Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. septembra 2015
Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Smernica 2004/38 – Dávky sociálnej pomoci – Pojem – Osobitné nepríspevkové peňažné dávky v zmysle článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 – Zahrnutie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 70 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 24 ods. 2)
Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Zásada rovnosti zaobchádzania – Povinnosť hostiteľského členského štátu priznať právo na sociálne dávky nezamestnaným príslušníkom iných členských štátov – Podmienky – Pobyt na území hostiteľského členského štátu v súlade s podmienkami smernice
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, odôvodnenie 10 a článok 24 ods. 1)
Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Zásada rovnosti zaobchádzania – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca z poberania niektorých osobitných nepríspevkových peňažných dávok štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie – Dávky zaručené pre štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii – Prípustnosť
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 4 a článok 70 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 14 ods. 1, článok 14 ods. 4 písm. b) a článok 24]
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 43, 44)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 49, 50)
Článok 24 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov a článok 4 nariadenia 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného a doplneného nariadením č. 1244/2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej štátni príslušníci iných členských štátov, ktorí sa nachádzajú v situácii upravenej v článku 14 ods. 4 písm. b) uvedenej smernice, sú vylúčení z poberania niektorých osobitných nepríspevkových peňažných dávok v zmysle článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, ktoré tiež podľa článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 predstavujú sociálnu pomoc, hoci tieto dávky sú zaručené pre štátnych príslušníkov tohto členského štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii.
Z odkazu v článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 na článok 14 ods. 4 písm. b) tejto smernice totiž výslovne vyplýva, že hostiteľský členský štát môže len na základe tohto ustanovenia odmietnuť občanovi Únie, ktorý má právo na pobyt, akúkoľvek sociálnu pomoc.
Hoci smernica 2004/38 vyžaduje, aby členský štát vzal do úvahy individuálnu situáciu dotknutej osoby, ak má v úmysle rozhodnúť o vyhostení alebo konštatovať, že táto osoba predstavuje v rámci jej pobytu neprimeranú záťaž pre systém sociálnej pomoci, takéto individuálne preskúmanie sa nevyžaduje v prípade občana Únie, ktorý vstúpil na územie hostiteľského členského štátu s cieľom hľadať si v ňom zamestnanie, keďže smernica 2004/38 stanovujúca postupný systém zachovania štatútu pracovníka, ktorý je zameraný na zabezpečenie práva na pobyt a prístupu k sociálnym dávkam, zohľadňuje rôzne faktory, ktoré charakterizujú individuálnu situáciu každého žiadateľa o sociálnu dávku, a najmä trvanie výkonu pracovnej činnosti.
Okrem toho, pokiaľ ide o individuálne preskúmanie smerujúce k celkovému posúdeniu záťaže, ktorú konkrétne predstavuje poskytnutie dávky pre celý vnútroštátny systém sociálnej pomoci, pomoc poskytnutá jedinému žiadateľovi môže byť len ťažko označená za neprimeranú záťaž pre členský štát v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2004/38, pričom takáto pomoc by dotknutý členský štát nemohla zaťažovať po tom, ako mu bola predložená individuálna žiadosť, ale nevyhnute až po zoskupení všetkých predložených individuálnych žiadostí.
(pozri body 58 – 60, 62, 63 a výrok)