1. 

Cieľom smernice o biotopoch ( 2 ) je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov, ako aj divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov. Na tento účel stanovuje viaceré požiadavky týkajúce sa označenia a ochrany prirodzených biotopov.

2. 

Európska komisia má na základe návrhov členských štátov viesť zoznam „lokalít európskeho významu“. Len čo sa lokalita zaradí do tohto zoznamu, považuje sa za „osobitne chránené územie“. Členské štáty musia v rámci takýchto území podniknúť primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov. Musia tiež uskutočniť primerané posúdenie plánu alebo projektu, ktorý nesúvisí so správou danej lokality, ale ktorý je spôsobilý ju významne ovplyvniť. Vnútroštátne orgány môžu spravidla s daným plánom alebo projektom súhlasiť, iba ak nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality. Ak sa však aj napriek negatívnemu výsledku posúdenia a pri neexistencii alternatívnych riešení musí plán alebo projekt realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, príslušné členské štáty sú povinné prijať všetky kompenzačné opatrenia.

3. 

Predmetný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil nemecký Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), sa týka výstavby mosta cez rieku Labe, ktorá bola naplánovaná a schválená v čase, keď územie na oboch brehoch rieky ešte nebolo klasifikované ako lokalita európskeho významu, avšak ktorá sa začala a ukončila až potom, čo sa dotknutá lokalita zaradila do zoznamu Komisie.

4. 

Vnútroštátne orgány vykonali predbežné posúdenie projektu v prvej fáze schvaľovania plánu výstavby, ako aj následné preskúmanie, ktoré sa uskutočnilo až po zaradení lokality do zoznamu Komisie. Združenie na ochranu prírody však naďalej spochybňuje platnosť rozhodnutia o schválení plánu výstavby, a to okrem iného z dôvodu, že uvedené posúdenia neboli plne v súlade s požiadavkami smernice o biotopoch, ktoré sa po zaradení do zoznamu Komisie mali dodržať v plnom rozsahu.

5. 

Bundesverwaltungsgericht žiada za uvedených okolností o usmernenie, pokiaľ ide o uplatnenie týchto požiadaviek.

6.

Článok 3 ods. 1 smernice o biotopoch stanovuje:

„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.“

7.

Článok 4 ods. 1 požaduje, aby každý členský štát navrhol zoznam lokalít uvádzajúci typ prirodzených biotopov a druhy udomácnené na ich území, ktoré sa v týchto biotopoch nachádzajú. Odseky 2 a 3 stanovujú postup, prostredníctvom ktorého Komisia na základe zoznamov členských štátov vypracuje do šiestich rokov od oznámenia tejto smernice zoznam lokalít európskeho významu označujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritné druhy. Odseky 4 a 5 stanovujú:

„4.   Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.

5.   Len čo je lokalita zaradená do zoznamu [lokalít európskeho významu], podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4.“

8.

Článok 6 znie:

„1.   Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

9.

Prílohy I a II smernice o biotopoch majú názov „Typy prirodzených biotopov európskeho významu, ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitných chránených území“ a „Druhy živočíchov a rastlín, o ktoré má spoločenstvo záujem a ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitne chránených oblastí“. V každej z nich sú určité typy biotopov a určité druhy označené ako prioritné.

10.

§ 22b Sächsisches Naturschutzgesetz (zákon Freistaat Sachsen o ochrane prírody; ďalej len „SächsNatschG“) z roku 1994 v podstate preberá článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch.

11.

Odsek 1 tohto ustanovenia požaduje, aby sa posúdenie vplyvu vykonalo pred uskutočnením akéhokoľvek projektu v rámci lokality európskeho významu, pričom odsek 2 zakazuje uskutočnenie projektu v prípade, že posúdenie vplyvu odhalí nebezpečenstvo vážneho poškodenia. Podľa odseku 3 možno od tohto zákazu upustiť iba v prípade, že daný projekt je nevyhnutný z dôvodov vyššieho verejného záujmu a požadovaný výsledok nemožno dosiahnuť spôsobom, ktorý predstavuje nižší stupeň poškodenia. Ak sa v danej lokalite vyskytujú prioritné biotopy alebo druhy, v zásade sa možno odvolávať len na dôvody, ktorých základom je ľudské zdravie, verejná bezpečnosť (vrátane národnej obrany a civilnej ochrany) alebo významné pozitívne vplyvy na životné prostredie (odsek 4). Ak sa od uvedeného zákazu upustí, je potrebné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie koherencie sústavy Natura 2000 (odsek 5).

12.

Príslušné orgány Freistaat Sachsen sú navyše povinné (v zmysle vyhlášok ministerstva vydaných v roku 2003) konať v súlade s Arbeitshilfe zur Anwendung der Vorschriften zum Aufbau und Schutz des Europäischen ökologischen Netzes Natura 2000 (Príručka pre uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa vytvorenia a ochrany európskej ekologickej sústavy Natura 2000). V súlade s kapitolou 3.3 tejto príručky sa na lokality „potenciálne“ dotknuté smernicou o biotopoch (vrátane lokalít, ktoré sa Komisii nahlásili, ale ktoré ešte nezaradila do zoznamu) musia uplatniť rovnaké normy, aké sa uplatňujú na lokality zaradené do zoznamu európskeho významu (vrátane § 22b ods. 3 až 5 SächsNatschG).

13.

Bundesverwaltungsgericht uvádza, že Grüne Liga Sachsen je združením na ochranu prírody, ktoré spochybňuje rozhodnutie z 25. februára 2004 o schválení plánu výstavby mosta „Waldschlößchenbrücke“ vedúceho ponad rieku Labe a ponad lúky pozdĺž brehov tejto rieky tečúcej cez Drážďany v Sasku.

14.

Rozhodnutie o schválení plánu výstavby bolo založené na posúdení, ktoré bolo ukončené v januári 2003 a prostredníctvom ktorého sa posudzovali možné vplyvy stavebného zámeru na ciele ochrany a zachovania chráneného územia „Elbtal zwischen Schöna und Mühlberg“ (údolie Labe medzi Schönou a Mühlbergom) zahŕňajúceho spomínané lúky, ktoré v tomto čase bolo nahlásené vnútroštátne, ale ktoré Komisia ešte nezaradila do zoznamu. Ak by hrozilo riziko podstatných narušení, uskutočnilo by sa posúdenie v zmysle článku 6 smernice o biotopoch. Znalecký posudok poprel, že by uvedený projekt podstatne alebo trvalo narušoval ciele v oblasti zachovania chráneného územia.

15.

Grüne Liga Sachsen podalo v apríli 2004 žalobu, ktorou napadlo rozhodnutie o schválení plánu výstavby. V zmysle vnútroštátneho procesného práva však takáto žaloba nemala odkladný účinok. Grüne Liga Sachsen preto zároveň požiadalo o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bolo odložené začatie stavebných prác.

16.

Po oznámení Nemecka v (podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania) marci 2003, zaradila Komisia dané územie do zoznamu lokalít európskeho významu v decembri 2004.

17.

Návrh združenia Grüne Liga Sachsen na nariadenie odloženia začatia stavebných prác zamietol Sächsisches Oberverwaltungsgericht (Vyšší správny súd v Sasku) v konaní na druhom a poslednom stupni 12. novembra 2007. Práce na moste začali neskôr v tomto roku.

18.

Po vyžiadaní si ďalších znaleckých posudkov prijal príslušný orgán 14. októbra 2008 rozhodnutie o vykonaní nového čiastočného posúdenia narušení vyplývajúcich z projektu výstavby, a to k dátumu vydania rozhodnutia o schválení plánu výstavby. Uvedený projekt výstavby bol opäť povolený prostredníctvom výnimky s uložením určitých opatrení.

19.

Po zmene plánov v septembri 2010 požiadalo Grüne Liga Sachsen znovu o vydanie predbežného opatrenia, ktoré však Sächsisches Oberverwaltungsgericht v októbri 2010 opäť zamietol v konaní na druhom a poslednom stupni.

20.

Žaloba a odvolanie, ktoré podalo Grüne Liga Sachsen, boli takisto neúspešné. Bundesverwaltungsgericht teraz prejednáva kasačný opravný prostriedok, pričom usudzuje, že posúdenie z roku 2003, ako aj preskúmanie z roku 2008 nespĺňali požiadavky stanovené smernicou o biotopoch. Posúdenie z roku 2003, ktoré konštatovalo, že nedôjde k žiadnym podstatným alebo dlhodobým negatívnym účinkom, ďalej nepristúpilo k podrobnejšej analýze. Preskúmanie z roku 2008, ktoré dospelo k záveru, že existujú podstatné negatívne účinky (ktoré možno riešiť prostredníctvom kompenzačných opatrení v zmysle článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch), zohľadňovalo iba dva typy biotopov a jeden druh.

21.

S cieľom presnejšie určiť požiadavky smernice o biotopoch podal Bundesverwaltungsgericht návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

22.

Písomné pripomienky predložili Grüne Liga Sachsen, Freistaat Sachsen (odporca v konaní vo veci samej), Česká republika, ako aj Komisia, z ktorých všetci zároveň predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 17. júna 2015.

23.

Grüne Liga Sachsen, ako aj Freistaat Sachsen sa vo svojich písomných pripomienkach zaoberali skutkovými okolnosťami uvedenými v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor síce nemá právo vyjadrovať akýkoľvek názor na skutkové okolnosti, avšak komplexnejší pohľad na dané súvislosti môže byť nápomocný.

24.

Po prvé Grüne Liga Sachsen tvrdí, že daná lokalita bola Komisii nahlásená v júni 2002, a nie v marci 2003, ako uvádza Bundesverwaltungsgericht.

25.

Z toho, čo Komisia uviedla na pojednávaní, sa zdá, že Grüne Liga Sachsen má v tejto súvislosti pravdu. Komisia informovala Súdny dvor, že v marci 2002 dostala „prvé súhrnné podanie“ (čo môže vysvetliť možnú zámenu s marcom 2003) a v júni 2002 dostala formálny návrh z Nemecka. V každom prípade je však nesporné, že Komisia danú lokalitu zaradila do zoznamu lokalít európskeho významu v decembri 2004. Okrem toho sa zdá, že táto skutočnosť je vo vzťahu k vzneseným otázkam irelevantná, pretože v každom prípade bol projekt výstavby mosta schválený (vo februári 2004) po nahlásení danej lokality, ale predtým, než ju Komisia zaradila do zoznamu.

26.

Pokiaľ ide o povahu danej lokality a vplyvy výstavby mosta, Grüne Liga Sachsen objasňuje, že dotknuté lúky predstavujú typ biotopu „nížinné senové lúky“, v ktorom sa vyskytuje niekoľko druhov vtákov a hmyzu, a že ciele zachovania tejto lokality sú ohrozené stratou povrchovej plochy, a to z dôvodu, že most ju rozdeľuje, a že práce na moste zasahujú do biotopov určitých druhov rýb.

27.

Freistaat Sachsen zase uvádza zoznam preventívnych a kompenzačných opatrení prijatých na zmiernenie vplyvov spôsobených výstavbou mosta: rýchlostné obmedzenia v určitých časoch, krovie na riadenie preletov netopierov, obnovenie a rozvoj území, ktoré nie sú nížinnými senovými lúkami, a rozvoj biotopu „bahnité riečne brehy“. Vysvetľuje, že výstavba mosta bola potrebná na zmiernenie dopravného preťaženia a zlepšenie spojenia medzi oblasťami na oboch stranách rieky, a že ciele ochrany v danej lokalite (ktorá celkom pokrýva viac ako 180 kilometrov riečnych brehov vrátane mestských úsekov, akými sú tie, ktoré sa nachádzajú v Drážďanoch, kde ponad rieku vedie ďalších 8 mostov) sa týkajú 14 typov biotopov a 19 druhov uvedených v prílohách I a II smernice o biotopoch. ( 3 )

28.

Grüne Liga Sachsen, ako aj Freistaat Sachsen sa zhodujú na tom, že základom posúdenia, ktoré príslušný orgán uskutočnil pred schválením plánu výstavby, bola vnútroštátna právna úprava preberajúca článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, a to napriek tomu, že príslušná lokalita ešte nebola zaradená do zoznamu lokalít európskeho významu. V tejto fáze sa konštatovalo, že uvedený projekt nebude mať žiadny významný vplyv v zmysle článku 6 ods. 3. Po uskutočnení ďalších posudkov, ktoré zastávali iný názor, nasledovalo rozhodnutie z roku 2008 o vykonaní preskúmania a zameralo sa na splnenie požiadaviek článku 6 ods. 4. Ako však vysvitlo na pojednávaní, Grüne Liga Sachsen sa domnieva (a vnútroštátny súd vychádzal z tohto predpokladu), že počiatočné posúdenie a preskúmanie z roku 2008 neboli plne v súlade s týmito ustanoveniami, zatiaľ čo Freistaat Sachsen zastáva názor, že s nimi boli v súlade vo všetkých ohľadoch.

29.

Článok 4 ods. 1 smernice o biotopoch požaduje, aby členské štáty predložili Komisii zoznam lokalít do troch rokov od oznámenia tejto smernice. Nemecko sa so splnením tejto povinnosti oneskorilo, ( 4 ) čo však podľa môjho názoru nie je v danej veci relevantné, s tou výnimkou, že nemecké orgány nemôžu z dôvodu tohto oneskorenia vyvodzovať žiadny prospech. Podľa článku 4 ods. 2 a 3 je Komisia povinná vypracovať zoznam lokalít európskeho významu v každom členskom štáte do šiestich rokov od oznámenia tejto smernice. Článok 4 ods. 4 následne požaduje, aby členské štáty označili takéto lokality ako osobitne chránené územia najneskôr do ďalších šiestich rokov. Článok 6 ods. 1, podľa ktorého musia členské štáty pre tieto územia vytvoriť ochranné opatrenia, sa teda uplatňuje od posledného uvedeného označenia. Podľa článku 4 ods. 5 sa však článok 6 ods. 2, 3 a 4 uplatnia, len čo je lokalita zaradená do zoznamu lokalít európskeho významu, nie však skôr. ( 5 )

30.

Článok 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch sa teda v prejednávanej veci uplatňoval na dotknutú lokalitu od decembra 2004, kedy bola zaradená do zoznamu Komisie, a článok 6 ods. 1 od dátumu, kedy bola následne označená ako osobitne chránené územie.

31.

Súdny dvor v tejto súvislosti usudzoval, že ak je projekt povolený predtým, ako Komisia zaradí danú lokalitu do zoznamu, článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch priamo neukladá po jej zaradení do zoznamu žiadnu ďalšiu povinnosť. ( 6 ) V prejednávanej veci teda nevznikla na základe článku 6 ods. 3 v decembri 2004, keď Komisia zaradila príslušnú lokalitu do zoznamu, nijaká povinnosť vykonať posúdenie po tom, čo Komisia zaradila príslušnú lokalitu do zoznamu, a to preto, že dotknutý projekt bol schválený už vo februári daného roka.

32.

Okrem toho uvedené zaradenie do zoznamu nezakladá ani žiadnu povinnosť preskúmať, či existujúci plán výstavby ovplyvňuje dotknuté lokality. ( 7 )

33.

Ak však bolo územie nahlásené v zmysle smernice o biotopoch, ale Komisia ešte nerozhodla o jeho zaradení do zoznamu, príslušný členský štát nesmie povoliť zásahy, pri ktorých existuje riziko, že vážne ohrozia ekologické vlastnosti tohto územia. ( 8 ) Keďže v prejednávanej veci bol projekt výstavby mosta schválený až po nahlásení, podliehal tomuto obmedzeniu.

34.

Okrem toho, len čo Komisia zaradí lokalitu do zoznamu lokalít európskeho významu, patrí uskutočnenie projektu, ktorý bol schválený pred uvedeným zaradením do zoznamu, do pôsobnosti článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, ktorý zakotvuje povinnosť všeobecnej ochrany spočívajúcej v predchádzaní poškodeniu, ako aj rušeniu, ktoré by mohli byť podstatné vo vzťahu k cieľom uvedenej smernice. ( 9 ) Súdny dvor tiež poznamenal, že „povinnosť následnej kontroly môže byť založená na článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch“, ( 10 ) avšak, ako zdôrazňuje Komisia, zatiaľ neuviedol, za akých okolností by táto povinnosť vznikla.

35.

Nakoniec ustanovenia článku 6 smernice o biotopoch treba vykladať ako koherentný celok vzhľadom na ciele ochrany stanovené v predmetnej smernici. Odseky 2 a 3 tohto článku majú totiž zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a prirodzených biotopov druhov, zatiaľ čo odsek 4 tohto článku je len ustanovením, ktoré upravuje výnimku z druhej vety odseku 3. ( 11 )

36.

V dôsledku toho sa teda situácia vo veci samej javí takto.

37.

Po prvé príslušné orgány nemohli vo februári 2004 udeliť súhlas s projektom výstavby mosta, ak by existovalo riziko vážneho ohrozenia ekologických vlastností danej lokality.

38.

Po druhé, keďže sa článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch uplatňoval od decembra 2004, príslušné orgány boli povinné „podniknúť primerané kroky, aby sa… predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice“. Táto požiadavka môže za určitých okolností (ktoré bude musieť Súdny dvor objasniť vo svojom rozhodnutí o tejto veci) zahŕňať povinnosť vykonať preskúmanie už udeleného schválenia.

39.

Po tretie samotný článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch priamo neukladá žiadnu povinnosť, pokiaľ ide o vykonanie alebo preskúmanie postupu, ktorý viedol k schváleniu projektu výstavby mosta vo februári 2004, a článok 6 ods. 4, ktorý len upravuje výnimku z druhej vety svojho odseku 3, nemusí mať podobne žiadny priamy význam. Ustanovenia článku 6 ods. 3, a teda prípadne aj ustanovenia článku 6 ods. 4, môžu byť relevantné, pokiaľ ide o určenie požiadaviek článku 6 ods. 2, pretože úroveň ochrany zabezpečenej v článku 6 ods. 2 a 3 je rovnaká.

40.

Vnútroštátny súd by v podstate rád vedel, či za okolností, o aké ide vo veci samej, požadoval článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch, aby sa počiatočné posúdenie projektu preskúmalo potom, čo Komisia zaradila danú lokalitu do zoznamu lokalít európskeho významu, avšak predtým, než sa začali stavebné práce.

41.

Čo sa týka príslušných okolností, vnútroštátny súd uvádza, že na začiatku sa vykonal len „odhad rizík/predbežné posúdenie“, čiže zjavne teda nešlo o posúdenie, ktoré by spĺňalo všetky požiadavky článku 6 ods. 3, a to za predpokladu, že by toto ustanovenie bolo v rozhodnom čase uplatniteľné. Freistaat Sachsen sa však domnieva, že pôvodné posúdenie všetky tieto požiadavky spĺňalo. Hoci rozhodnutie o tejto veci prináleží len príslušnému vnútroštátnemu súdu, pre poskytnutie komplexnejšej odpovede však posúdim obe hypotézy.

42.

Po prvé v rámci hypotézy, že pôvodné posúdenie spĺňalo všetky požiadavky článku 6 ods. 3 (a v nevyhnutnom rozsahu aj článku 6 ods. 4) smernice o biotopoch, a vzhľadom na skutočnosť, že odseky 2 a 3 článku 6 majú zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany, by sa teda zdalo, že článok 6 ods. 2 (ktorý požaduje iba podniknutie primeraných krokov, aby sa predišlo poškodeniu a rušeniu) zjavne vo všeobecnosti nevyžaduje preskúmanie tohto posúdenia z čisto formálneho dôvodu, a to, že daná lokalita bola následne zaradená do zoznamu lokalít európskeho významu.

43.

Je však celkom možné, že stav ochrany lokality ( 12 ) sa môže odo dňa počiatočného posúdenia do začatia stavebných prác vyvíjať. V prejednávanej veci uplynuli medzi týmito dvoma dátumami viac ako štyri roky. Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch zakotvuje nepretržitú povinnosť zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany ako článok 6 ods. 3 a bolo by v rozpore s cieľmi smernice, ak by sa rozhodnutie o schválení plánu výstavby nezmenilo, a to len z dôvodu, aby sa výstavba uskutočnila aj po podstatnej zmene stavu ochrany lokality. V prípade zmeny okolností týkajúcich sa lokality alebo detailov projektu môže byť teda vzhľadom na zmenenú situáciu potrebné preskúmať posúdenie, a to ako „primeraný krok“, ktorý požaduje článok 6 ods. 2, s cieľom predísť poškodeniu biotopov alebo rušeniu druhov. Je však úlohou príslušného vnútroštátneho súdu, ktorý ako jediný môže preskúmať skutkové okolnosti, aby preveril, či takéto zmeny v konkrétnom prípade nastali.

44.

V tejto súvislosti si nemyslím, že otázke, či zmena mohla nastať pred alebo po zaradení lokality do zoznamu lokalít európskeho významu, možno pripisovať nejaký význam: záleží na tom, či nastala po dátume uskutočnenia počiatočného posúdenia a pred dátumom začatia stavebných prác.

45.

Takýto prístup by sa mal samozrejme uplatniť a fortiori, ak táto zmena nastala a počiatočné posúdenie nebolo plne v súlade s článkom 6 ods. 3 (a 4) smernice o biotopoch.

46.

Je však dôležité posúdiť aj situáciu, v ktorej počiatočné posúdenie nebolo plne v súlade s týmito požiadavkami, avšak po uskutočnení tohto posúdenia nenastala žiadna zmena okolností týkajúcich sa lokality alebo detailov projektu, a jedinou (možno) relevantnou skutočnosťou je zaradenie danej lokality do zoznamu lokalít európskeho významu.

47.

Súdny dvor síce rozhodol, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch nevyžaduje preskúmanie počiatočného posúdenia, pripustil však aj možnosť, že takáto povinnosť môže vyplývať z článku 6 ods. 2, ktorý má zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany. ( 13 )

48.

Zdá sa mi však, že táto povinnosť nemôže byť absolútna. Ak by sa preskúmanie vyžadovalo vo všetkých prípadoch, článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch by sa uplatňoval aj na situácie, ktoré nepatria do výslovného rozsahu jeho časovej pôsobnosti, čo by bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora uvedenou v bodoch 31 a 32 týchto návrhov.

49.

Príslušný vnútroštátny súd však musí mať vždy možnosť nariadiť takéto preskúmanie v prípade, že pôvodné posúdenie v takej miere nespĺňalo normy stanovené v článku 6 ods. 3 a 4, že hrozí podstatné poškodenie biotopov alebo rušenie druhov, pretože v prípade takejto hrozby článok 6 ods. 2 ukladá členským štátom povinnosť podniknúť primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu a rušeniu. To isté by platilo, ak by sa v rámci pôvodného posúdenia jasne neurčilo, aký pravdepodobný vplyv bude mať daný projekt na biotopy a druhy nachádzajúce sa v tejto lokalite, a možnú existenciu takejto hrozby by neodhalilo. Za takýchto okolností sa zdá, že preskúmanie pôvodného posúdenia pravdepodobne predstavuje primeraný krok, ktorý sa má podniknúť, avšak treba zvážiť aj možné alternatívy. Napríklad by bolo možné konkrétnu hrozbu vyriešiť vhodným, ale jasne vymedzeným preventívnym opatrením, prípadne môže nastať situácia, že jediným primeraným krokom by bolo zrušenie pôvodného schválenia v plnom rozsahu a nariadenie úplne nového postupu posúdenia.

50.

Druhá otázka vnútroštátneho súdu predpokladá, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch požaduje preskúmanie dosahov daného projektu. Predpokladá tiež, že príslušný orgán požadoval dodržanie ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 už pri vykonávaní počiatočného posúdenia. Za týchto okolností sa vnútroštátny súd pýta, či je daný orgán viazaný týmito ustanoveniami aj pri výkone príslušného preskúmania.

51.

V tejto súvislosti súhlasím s Freistaat Sachsen a s Komisiou, že nemôže existovať žiadny dôvod, aby sa cieľom alebo zámerom príslušného orgánu pri vykonávaní jeho počiatočného preskúmania pripisoval nejaký význam.

52.

Z odpovede, ktorú navrhujem na prvú otázku, vyplýva, že pri rozhodovaní, či treba vykonať preskúmanie, možno použiť len objektívne kritérium: bolo počiatočné posúdenie plne v súlade s článkom 6 ods. 3 (a prípadne s článkom 6 ods. 4) smernice o biotopoch alebo nie, a ak nie, existovali také nedostatky, že hrozilo podstatné poškodenie biotopov alebo rušenie druhov, prípadne že ostala pravdepodobnosť takejto hrozby neodhalená?

53.

Z judikatúry však taktiež vyplýva, že požiadavkami stanovenými v smernici o biotopoch, ktoré sa týkajú takéhoto preskúmania, sú požiadavky článku 6 ods. 2, a nie požiadavky (aspoň nie priamo) článku 6 ods. 3 a 4. Zdá sa, že požadovať prísne dodržiavanie článku 6 ods. 3 a 4 len na základe zámeru sledovaného v počiatočnom posúdení by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorú Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil. ( 14 )

54.

Ak by však takáto požiadavka nebola stanovená na základe smernice o biotopoch, ale na základe vnútroštátneho práva alebo na základe správnej praxe, ( 15 ) nemohlo by to v žiadnom prípade odporovať ustanoveniam článku 6 uvedenej smernice, pretože úroveň ochrany, ktorú má zabezpečiť odsek 2, ako aj odsek 3 článku 6 je rovnaká. Tvrdenie združenia Grüne Liga Sachsen, že ak už raz príslušné orgány požadovali dodržanie požiadaviek článku 6 ods. 3 a 4 pri počiatočnom posúdení, sú povinné vyžadovať ich dodržanie aj pri následnom preskúmaní, nemožno rezolútne odmietnuť, ak má svoj základ vo vnútroštátnom práve. Možno povedať len to, že nemôže byť odvodené zo samotnej smernice o biotopoch.

55.

Čo sa týka uvedenej smernice, ako ju vykladá Súdny dvor, príslušnými požiadavkami sú požiadavky článku 6 ods. 2 a tieto požiadavky sú predmetom tretej otázky. V tejto fáze by som však chcela zdôrazniť, že, ak by sa ukázalo, že primeraným krokom, ktorý sa má podniknúť podľa článku 6 ods. 2, by bolo zrušiť pôvodné schválenia a nariadiť úplne nový postup, potom by tento nový postup, ktorý by sa, samozrejme, začal po zaradení danej lokality do zoznamu lokalít európskeho významu, musel byť nevyhnutne priamo v súlade s článkom 6 ods. 3 a 4.

56.

Predovšetkým podotýkam, že Súdny dvor v súvislosti s plánmi a projektmi, na ktoré sa pri ich prijímaní nevzťahuje článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, jasne rozhodol, že „nie je vylúčené, že v konaní podľa vnútroštátneho práva o posudzovaní vplyvu plánu alebo projektu, ktorý môže významne ovplyvniť ciele ochrany lokality, na životné prostredie sa členský štát rovnako ako pri výnimočnom postupe [postupe umožňujúcom výnimku] upravenom v článku 6 ods. 4 tejto smernice odvolá na dôvod verejného záujmu, a ak sú v podstate splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení, môže povoliť činnosť, ktorá už následne nebude zakázaná podľa odseku 2 tohto článku. Aby však bolo možné overiť, či sú splnené podmienky stanovené v článku 6 ods. 4 [smernice o biotopoch], vplyv plánu alebo projektu musí byť predtým preskúmaný podľa článku 6 ods. 3 tejto smernice“. ( 16 )

57.

Zdá sa mi, že situácia, na ktorú Súdny dvor odkazuje v uvedenej judikatúre, úzko zodpovedá novému posúdeniu, ktoré sa, ako to uviedol vnútroštátny súd, uskutočnilo vo veci samej v októbri 2008, v rozsahu, v akom toto nové posúdenie dodržalo ustanovenia článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch a potvrdilo rozhodnutie o schválení plánu výstavby prostredníctvom výnimky a na základe kompenzačných opatrení, ktoré sa mali prijať.

58.

Zdá sa, že za týchto okolností z judikatúry Súdneho dvora nevyhnutne vyplýva, že zatiaľ čo sa mohla potreba preskúmania alebo nového posúdenia v októbri 2008 vyvodzovať priamo z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, samotný postup musel splniť všetky požiadavky podľa článku 6 ods. 3 a 4.

59.

Z dôvodov porovnateľných s tými, ktoré som uviedla vyššie, najmä v bode 48, to však nemôže platiť vo všetkých prípadoch. Napríklad môžu nastať situácie, v ktorých je nevyhnutné preskúmanie podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, aby sa jednoducho overilo, že kroky, ktoré sa musia podniknúť v súlade s uvedeným odsekom, skutočne predchádzajú poškodeniu biotopov alebo rušeniu druhov v zmysle tohto ustanovenia, avšak nové posúdenie dosahov projektu na účely článku 6 ods. 3 nevyhnutné nie je a nemožno uvažovať ani o uplatnení výnimky na základe článku 6 ods. 4.

60.

Druhý bod, ktorý treba v rámci tejto otázky riešiť, sa týka dátumu, ku ktorému sa malo nové posúdenie vykonať. Malo sa nové posúdenie v prejednávanej veci týkať stavu ochrany lokality a dosahov projektu výstavby mosta, ktoré bolo možné zistiť v roku 2003 alebo 2004, keď sa uskutočnilo pôvodné posúdenie vplyvu a následne sa prijalo rozhodnutie o schválení výstavby mosta, alebo v roku 2008, keď sa uskutočnilo nové posúdenie a keď sa už začali práce na moste? Určenie dátumu by nepochybne mohlo ovplyvniť výsledok nového posúdenia.

61.

Odpoveď podľa môjho názoru vyplýva z povahy povinností, ktoré stanovuje článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch, t. j. ustanovenie, na základe ktorého môže byť za okolností, o aké ide vo veci samej, preskúmanie alebo nové posúdenie nevyhnutné. Tieto povinnosti sa týkajú nepretržitého monitorovania dotknutej lokality a kroky, ktoré treba podniknúť, aby sa predišlo poškodeniu biotopov alebo rušeniu druhov, môžu byť iba také, ktoré sú v čase ich prijatia primerané vzhľadom na uvedené nepretržité monitorovanie.

62.

Na záver to možno zhrnúť trochu inými slovami: ak sa za okolností, o aké ide vo veci samej, požadovalo preskúmanie počiatočného posúdenia, potreba tohto preskúmania vyplývala z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, a bolo preto nutné vychádzať zo situácie, ktorá sa vyvinula k tomuto dátumu (2008); ak však uvedené preskúmanie viedlo k uplatneniu výnimky na základe článku 6 ods. 4, bolo nevyhnutné dodržať všetky požiadavky článku 6 ods. 3.

63.

Štvrtá otázka vnútroštátneho súdu predpokladá nielen to, že po zaradení dotknutej lokality do zoznamu lokalít európskeho významu bolo nutné preskúmať počiatočné posúdenie, ale aj to, že preskúmanie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2008, samo osebe nespĺňalo všetky požiadavky smernice o biotopoch. Vnútroštátny súd by rád vedel, či v súčasnosti, keď je most postavený a uvedený do prevádzky, treba vziať do úvahy skutočnosť, že pred začatím stavebných prác a pred uskutočním preskúmania sa vyčerpali všetky opravné prostriedky podľa vnútroštátneho práva, takže rozhodnutie o schválení plánu výstavby bolo konečné. Konkrétne by rád vedel, či môže táto skutočnosť ovplyvniť platnosť výnimky podľa článku 6 ods. 4 uvedenej smernice.

64.

Predovšetkým si nemyslím, že skutočnosť, že rozhodnutie o schválení plánu výstavby je z hľadiska vnútroštátneho procesného práva konečné, možno akýmkoľvek spôsobom použiť na obmedzenie potreby dodržať článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Ak by to tak bolo, účinnosť smernice by bola ohrozená a v rôznych členských štátoch by existovala možnosť rozličných noriem, čo by bolo úplne v rozpore s cieľom vytvoriť a udržať „súvislú európsku ekologickú sústavu osobitných chránených území“. Požiadavky tejto smernice sa musia vo všetkých členských štátoch uplatňovať vždy rovnako.

65.

Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch navyše stanovuje povinnosti, ktoré sú nepretržité. Teda aj keď sa rozhodnutie o schválení plánu výstavby prijalo v rámci postupu, ktorý je plne v súlade s článkom 6 ods. 3 a 4, členské štáty musia aj naďalej podnikať primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu biotopov a rušeniu druhov. Musí to platiť a fortiori, ak daný postup nebol plne v súlade s právom a treba ho napraviť. Hoci právna istota, ktorá je vlastná konečnému rozhodnutiu o schválení plánu výstavby, predstavuje okolnosť, s ktorou sa počíta, nemôže prevážiť potrebu stáleho monitorovania a nepretržitých preventívnych opatrení. V závislosti od okolností to môže viesť skôr k potrebe odškodniť tých, ktorí vložili svoju legitímnu dôveru do tohto schválenia a na základe toho uskutočnili daný projekt.

66.

Sporné body, na ktoré sa poukazuje v rámci tejto otázky, však majú väčší dosah. Nejde len o skutočnosť, že rozhodnutie o schválení plánu výstavby sa vo veci samej stalo konečným, ale aj o to, že predmetný most sa postavil (s následným poškodením biotopov a rušením druhov, hoci sa preukázalo opodstatnenie z dôvodov vyššieho verejného záujmu) a uviedol sa do prevádzky (s možnými pokračujúcimi vplyvmi na biotopy a druhy). Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza hypotézu, že zistenie, ktoré odhalilo nesprávnosť pôvodného posúdenia a preskúmania, môže viesť k zrušeniu rozhodnutia o schválení plánu výstavby a spôsobiť ďalekosiahle ekologické, ako aj ekonomické dôsledky, ak by sa dospelo k záveru, že predmetný most treba odstrániť.

67.

Ak by sa táto hypotéza ukázala ako správna, muselo by sa zvážiť, aké kroky sa majú prijať v súlade so smernicou o biotopoch.

68.

Tieto kroky by museli byť „primerané“ v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Museli by sa určiť na základe súčasnej situácie. Inými slovami, musela by sa zohľadniť skutočnosť, že most už je postavený, a porovnať environmentálne dôsledky jeho ponechania na mieste (a v prevádzke) s dôsledkami jeho uzatvorenia (alebo obmedzenia jeho použitia) alebo dokonca odstránenia. Uvedenými krokmi by teda mali byť kroky, ktoré by v čo najväčšej možnej miere predchádzali poškodeniu biotopov alebo rušeniu druhov. Ak už však k poškodeniu alebo rušeniu došlo, mala by sa zohľadniť aj požiadavka uvedená v článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch, ktorá spočíva v určení priorít pre zachovanie biotopov alebo druhov v priaznivom stave alebo ich obnovenie do takéhoto stavu, ako aj požiadavky týkajúce sa správy stanovené v článku 6 ods. 1.

69.

Je celkom možné, že uvedené porovnanie záujmov a priorít by viedlo k názoru, že most by mal byť ponechaný na mieste pod podmienkou prijatia primeraných preventívnych krokov a opatrení súvisiacich so správou. V opačnom prípade by sa akýkoľvek návrh na odstránenie mostu mal podľa môjho názoru posúdiť – rovnako ako sa mal posúdiť pôvodný návrh výstavby mosta – ako „plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a predtým, než by sa mohol uskutočniť, by sa mal podrobiť skúmaniu, ktoré dané ustanovenie požaduje.

70.

Súhlasím však s Komisiou, že hospodárske náklady súvisiace napríklad s odstránením mosta a odškodnením investora stavby nemajú pri porovnávaní rôznych možností v zásade žiadny význam. Zatiaľ čo rovnaké „dôvody vyššieho verejného záujmu“, ktoré sa uplatnili pri počiatočnom posúdení, možno stále uplatniť v rozsahu, v ktorom prichádza do úvahy článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch, nemožno ich posilniť zjavným verejným záujmom na úspore nákladov (a v každom prípade takýto záujem by sa zrejme nemohol považovať za vyšší, ak by sa uplatnil druhý pododsek článku 6 ods. 4, a to v prípade prioritného biotopu a/alebo prioritného druhu). Takýto prístup by uprednostnil zachovanie environmentálne škodlivých projektov len na základe skutočnosti, že by bolo príliš nákladné napraviť nedodržanie požiadaviek smernice.

71.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Bundesverwaltungsgericht, takto:

V prípade, že plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality Natura 2000, ale pravdepodobne môže túto lokalitu významne ovplyvniť, bol povolený potom, čo bola daná lokalita nahlásená Komisii, avšak predtým, než bola zaradená do zoznamu lokalít európskeho významu, a to na základe posúdenia vplyvu, ktoré sa tiež uskutočnilo v období medzi týmito uvedenými dátumami, pričom stavebné práce na projekte začali až po zaradení dotknutej lokality do uvedeného zoznamu, sa majú ustanovenia smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín vykladať takto: