1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. b) a e) bodov i) a ii) a článku 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( 2 ) (ďalej len „smernica o ochranných známkach“).

2.

Táto otázka bola vznesená v rámci sporu medzi spoločnosťou Société des Produits Nestlé SA (ďalej len „Nestlé“) a spoločnosťou Cadbury UK Ltd (ďalej len „Cadbury“) vo veci námietky, ktorú podala Cadbury proti prihláške spoločnosti Nestlé na zápis trojrozmerného označenia predstavujúceho tvar štvordielnej oblátkovej tyčinky v čokoláde ako ochrannej známky Spojeného kráľovstva.

3.

V tejto veci ide o prípadnú možnosť podniku zabezpečiť si trvalý monopol na základe zápisu trojrozmerného označenia ako ochrannej známky. ( 3 )

4.

Článok 3 smernice o ochranných známkach znie takto:

„1.   Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:

…

…

…

3.   Prihláška ochrannej známky nebude zamietnutá alebo vyhlásená za neplatnú na základe odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho môže každý členský štát ustanoviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka získala túto svoju rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky alebo po dátume zápisu.

…“

5.

Podľa článku 3 ods. 1 zákona o ochranných známkach z roku 1994 (Trade Marks Act 1994) do registra nebudú zapísané ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť, ibaže ešte pred dňom podania prihlášky v dôsledku svojho používania skutočne nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť.

6.

Podľa odseku 2 toho istého článku označenie sa nezapíše ako ochranná známka v prípade, že sa skladá výlučne z tvaru, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

7.

Výrobok, o aký ide vo veci samej, bol v Spojenom kráľovstve uvedený na trh v roku 1935 spoločnosťou Rowntree & Co Ltd pod názvom „Rowntree’s Chocolote Crisp“. V roku 1937 bol názov výrobku zmenený na „Kit Kat Chocolate Crisp“, a následne bol skrátený na „Kit Kat“. V roku 1988 bola spoločnosť Rowntree plc nadobudnutá spoločnosťou Nestlé.

8.

Hoci sa výrobok dlhé roky predával v dvojvrstvovom obale, s vnútornou striebornou fóliou a s vonkajším papierovým obalom, na ktorom bolo vytlačené červeno biele logo so slovami „Kit Kat“, súčasný obal je iba jednovrstvový s rovnakým logom. Podoba loga sa počas rokov vyvíjala, pričom však v podstate zostala rovnaká. V súčasnosti má túto podobu:

9.

Základný tvar výrobku ostal od roku 1935 v podstate rovnaký, mierne sa zmenili iba jeho rozmery. Súčasný vzhľad nezabaleného výrobku je takýto:

10.

Treba uviesť, že na každej tyčinke sú reliéfnym písmom vytlačené slová „Kit Kat“, ako aj časti oválu, ktoré sú súčasťou loga.

11.

Dňa 8. júla 2010 podala Nestlé prihlášku trojrozmerného označenia, ktoré je zobrazené nižšie (ďalej len „ochranná známka“), ako ochrannej známky v Spojenom kráľovstve:

12.

Prihlasovaná ochranná známka sa tak od skutočného tvaru výrobku odlišuje tým, že neobsahuje reliéfnym písmom vytlačené slová „Kit Kat“.

13.

Prihláška bola podaná pre tieto tovary triedy 30 v zmysle Niceskej dohody: „Čokoláda; čokoládové cukrovinky; čokoládové výrobky; cukrovinky; čokoládové prípravky; pekárske výrobky; jemné pečivárske výrobky; sušienky; sušienky v čokoláde; oblátkové keksy v čokoláde; koláče; keksy; oblátky“.

14.

Britský Úrad duševného vlastníctva prihláške vyhovel a uverejnil ju na účel podania námietok. Podľa tohto úradu aj keď táto ochranná známka nemá vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, prihlasovateľ preukázal, že nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku svojho používania.

15.

Dňa 28. januára 2011 podala Cadbury námietku proti prihláške opierajúc sa najmä o ustanovenia zákona o ochranných známkach z roku 1994, ktorým sa preberá článok 3 ods. 1 písm. b) a e) body i) a ii) a článok 3 ods. 3 smernice o ochranných známkach.

16.

Úradník pre vypočutie britského Úradu duševného vlastníctva rozhodnutím z 20. júna 2013 rozhodol, že ochranná známka nemá žiadnu vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť a že takúto spôsobilosť ani nenadobudla na základe svojho používania.

17.

Úradník pre vypočutie usúdil, že tvar, pre ktorý bola prihláška podaná, má tri vlastnosti:

18.

Podľa úradníka pre vypočutie predstavuje prvú z týchto vlastností tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, a preto nemôže byť predmetom zápisu, to však okrem „koláčov“ a „jemných pečivárskych výrobkov“, pri ktorých sa tvar ochrannej známky výrazne odlišuje od pravidiel v danom odvetví. Keďže zvyšné dve vlastnosti sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku, vo zvyšnej časti prihláške nevyhovel.

19.

Dňa 18. júla 2013 podala Nestlé proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division, Intellectual Property (Spojené kráľovstvo), pričom namietala proti tvrdeniu, podľa ktorého ochranná známka pred relevantným dátumom nenadobudla rozlišovaciu spôsobilosť na základe svojho používania. Spoločnosť Nestlé navyše tvrdila, že ochranná známka nepozostáva výlučne buď z tvaru, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo z tvaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

20.

Vzájomným odvolaním z rovnakého dňa napadla Cadbury rozhodnutie v časti, v ktorej sa uvádza, že pokiaľ ide o koláče a jemné pečivárske výrobky, ochranná známka má vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť a nepozostáva výlučne buď z tvaru, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo z tvaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

21.

High Court of Justice v prvom rade usudzuje, že úradník pre vypočutie nemal stanoviť rozdiel medzi koláčmi a jemnými pečivárskymi výrobkami na jednej strane a všetkými ostatnými tovarmi triedy 30 Niceskej dohody na druhej strane, a to či už sa to týka preukázania rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo uplatniteľnosti článku 3 ods. 1 písm. e) bodov i) a ii) smernice o ochranných známkach.

22.

Ďalej, pokiaľ ide o otázku, či ochranná známka pred relevantným dátumom nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť na základe svojho používania, vnútroštátny súd si po pripomenutí judikatúry v danej oblasti kladie otázku, či na preukázanie toho, že ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, postačuje, že k relevantnému dátumu významná časť zainteresovaných kruhov pozná ochrannú známku a spája si ju s tovarom prihlasovateľa. Usudzuje totiž, že úlohou prihlasovateľa je skôr preukázať, že pre významnú časť zainteresovaných kruhov predstavuje ochranná známka, v porovnaní s prípadnými inými existujúcimi ochrannými známkami, označenie pôvodu tovaru.

23.

Napokon, pokiaľ ide o tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo tvar, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, vnútroštátny súd uvádza, že existuje iba málo judikatúry týkajúcej sa článku 3 ods. 1 písm. e) bodov i) a ii) smernice o ochranných zámkach.

24.

Vzhľadom na svoje pochybnosti v súvislosti s tvrdením spoločnosti Nestlé, podľa ktorého zo znenia článku 3 ods. 1 písm. e) bodu ii) smernice o ochranných známkach, tak ako je vyložený v judikatúre Súdneho dvora, jasne vyplýva, že označenie sa nezapíše do registra iba vtedy, ak všetky jeho podstatné vlastnosti sú vlastnosťami tvaru, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku, vnútroštátny súd uprednostňuje uznať argumentáciu spoločnosti Cadbury, spočívajúcej v tvrdení, že ani znenie článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach, ani ciele, ktoré toto ustanovenie sleduje, nenasvedčujú tomu, že by tvar, ktorého jedna z podstatných vlastností vyplýva z povahy samotného tovaru [v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) bodu i) smernice o ochranných známkach] a ktorého ďalšie dve podstatné vlastnosti sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku [v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) bodu ii) tejto smernice], mohol byť predmetnom zápisu do registra na základe tej skutočnosti, že žiaden z týchto dôvodov pre nezapísanie sa nevzťahuje na všetky tri vlastnosti súčasne.

25.

Vnútroštátny súd navyše váha s osvojením si stanoviska spoločnosti Nestlé, podľa ktorého z rozsudkov Philips (C‑299/99, EU:C:2002:377, bod 78) a Lego Juris/ÚHVT (C‑48/09 P, EU:C:2010:516, bod 84) zjavne vyplýva, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod ii) smernice o ochranných známkach sa uplatňuje vtedy, ak je tvar nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, pokiaľ ide o funkciu tovaru, a nie vtedy, ak je tvar jednoducho nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku týkajúceho sa spôsobu, akým je tovar vyrobený.

26.

V tomto rámci sa High Court of Justice rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

27.

Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, nemecká a poľská vláda, vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Európska komisia.

28.

Navyše sa všetci uvedení vyjadrili na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 30. apríla 2015.

29.

Smernica, ktorej výklad sa požaduje, je smernica o ochranných známkach. Relevantná judikatúra sa však v podstate týka prvej smernice Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (89/104/EHS) ( 4 ).

30.

Odkazy na túto judikatúru sú však naďalej relevantné. Ako totiž Súdny dvor uviedol v rozsudku Oberbank a i. (C‑217/13 a C‑218/13, EU:C:2014:2012, bod 31), ustanovenia smernice o ochranných známkach, o ktoré v predmetnej veci ide, nepodliehali žiadnej podstatnej zmene, pokiaľ ide o ich znenie, kontext alebo ciele v porovnaní s príslušnými ustanoveniami prvej smernice 89/104. Podľa odôvodnenia 1 smernice o ochranných známkach sa touto smernicou totiž len kodifikovala prvá smernica 89/104.

31.

Pokiaľ ide konkrétne o článok 3 ods. 1 smernice o ochranných známkach, iba zarážky obsahujúce daný výpočet, uvedené v písm. e), boli nahradené bodmi i), ii) a iii). Slovo „alebo“, ktoré oddeľovalo prvú a druhú zarážku, ako aj druhú a tretiu zarážku článku 3 ods. 1 písm. e) prvej smernice 89/104 bolo tiež odstránené z jazykových verzií, v ktorých sa vyskytovalo. ( 5 )

32.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) smernice o ochranných známkach, ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť, nebudú zapísané do registra. Článok 3 ods. 3 tej istej smernice však predstavuje výnimku z tohto pravidla, pričom sa v ňom uvádza, že takáto ochranná známka bude môcť byť zapísaná, ak ešte pred dňom podania prihlášky na základe svojho používania rovnako nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť.

33.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta, či na to, aby ochranná známka nadobudla „na základe svojho používania“ túto „rozlišovaciu spôsobilosť“ v zmysle článku 3 ods. 3 smernice o ochranných známkach, postačuje, ak prihlasovateľ preukáže, že v relevantný deň významná časť zainteresovaných kruhov pozná ochrannú známku a spája si ju s tovarom prihlasovateľa takým spôsobom, že ak by sa mali zamyslieť nad tým, kto uviedol na trh tovar označený touto ochrannou známkou, uviedli by prihlasovateľa, alebo či skôr musí prihlasovateľ preukázať, že pre významnú časť zainteresovaných kruhov predstavuje ochranná známka (v porovnaní s prípadnými inými existujúcimi ochrannými známkami) označenie pôvodu tovaru.

34.

Podľa High Court of Justice sú v tejto otázke vyjadrené pretrvávajúce nejasnosti, ktoré majú anglické súdy, napriek tomu, že Súdnemu dvoru už dvakrát položili otázku na túto tému. ( 6 )

35.

Predmetná vec teda poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť rozhodnúť, či jednoduché preukázanie toho, že podstatná časť príslušnej časti verejnosti pozná tvar výrobku, ktorý sa predáva, ako tvar označujúci tovar určitého podnikateľa, postačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že ochranná známka nadobudla na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť, alebo či treba preukázať, že príslušná časť verejnosti tento tvar používa s tým, že je pre ňu zárukou obchodného pôvodu. ( 7 )

36.

Funkcia ochrannej známky, tak ako bola jasne zadefinovaná v ustálenej judikatúre Súdneho dvora, spočíva v jej rozlišovacej spôsobilosti.

37.

Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky totiž podľa článku 3 ods. 1 písm. b) smernice o ochranných známkach predstavuje jednu zo všeobecných podmienok stanovených na to, aby mohla byť ochranná známka zapísaná. Táto rozlišovacia spôsobilosť, či už vnútorná alebo nadobudnutá na základe svojho používania, znamená, že ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa ochranná známka prihlasuje, ako pochádzajúce od určitého podniku, a teda ich umožňuje odlíšiť od výrobku, či služby iných podnikov. ( 8 )

38.

Inými slovami, „základnou funkciu ochrannej známky je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, umožňujúc mu neomylne rozlíšiť tento tovar alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod“ ( 9 ). „Ochranná známka [totiž] musí predstavovať záruku, že všetky tovary alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo dodané pod kontrolou jediného podniku, ktorému môže byť pripísaná zodpovednosť za ich kvalitu“ ( 10 ).

39.

Ochranná známka nielenže umožňuje svojmu majiteľovi odlíšiť sa od svojich konkurentov, ale tiež zaručuje spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi, že všetky tovary alebo služby označené označením vytvárajúcim ochrannú známku majú rovnaký obchodný pôvod. ( 11 )

40.

Navyše táto rozlišovacia spôsobilosť, či už je vnútorná alebo nadobudnutá na základe používania, sa musí posudzovať na jednej strane so zreteľom na tovary alebo služby, pre ktoré sa ochranná známka prihlasuje, a na strane druhej so zreteľom na vnímanie priemerným spotrebiteľom predmetnej kategórie tovarov alebo služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. ( 12 )

41.

Ako Súdny dvor najnovšie veľmi dobre vysvetlil, „vždy je potrebné overiť, či… ochranná známka priemernému spotrebiteľovi… výrobku, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, umožňuje odlíšiť dotknutý výrobok od výrobkov iných výrobcov bez toho, aby ho musel skúmať a bez potreby preukázať osobitnú pozornosť“ ( 13 ). Inými slovami, ochranná známka, „tak ako ju vníma príslušná skupina verejnosti, [musí byť] spôsobilá individualizovať výrobky označené uvedenou ochrannou známkou a odlíšiť ich od výrobkov s iným obchodným pôvodom“ ( 14 ).

42.

Z tejto judikatúry vyplýva, že nestačí, ak prihlasovateľ preukáže, že priemerný spotrebiteľ predmetnej kategórie tovarov a služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, pozná ochrannú známku a spája si ju s jeho tovarom. Musí predložiť dôkaz, že pre tohto priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, predstavuje prihlasovaná ochranná známka označenie výlučného pôvodu predmetného tovaru, a to bez možnej zámeny v porovnaní s prípadnými inými existujúcimi ochrannými známkami.

43.

Podľa spoločnosti Nestlé však na to, aby mohla ochranná známka nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť na základe svojho používania, nie je nevyhnutné, aby sa používala oddelene. Identifikovanie ochrannej známky, a teda nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, môže vyplývať z používania jedného prvku zapísanej ochrannej známky ako jej súčasti alebo z používania odlišnej ochrannej známky v kombinácii s už zapísanou ochrannou známkou. V týchto prípadoch v dôsledku tohto „spoločného“ používania postačuje, že zainteresované kruhy skutočne vnímajú tovar alebo službu, ktoré prihlasovaná ochranná známka označuje, v kombinácii s iným prvkom ako pochádzajúce od určitého podniku.

44.

S takýmto výkladom nesúhlasím.

45.

Isteže, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že pokiaľ ide o nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti na základe používania, musí vnímanie tovaru alebo služby zainteresovanými kruhmi ako tovaru alebo služby pochádzajúcich od určitého podniku vyplývať z používania ochrannej známky „ako ochrannej známky“, pričom nie je nevyhnutné, aby prihlasovaná ochranná známka bola používaná nezávisle. ( 15 )

46.

Podľa Súdneho dvora totiž výraz „používanie ochrannej známky ako ochrannej známky“ totiž treba chápať tak, že sa vzťahuje len na používanie ochrannej známky na účely identifikovania tovaru alebo služby zainteresovanými kruhmi ako tovaru alebo služby pochádzajúcich od určitého podniku. Takéto identifikovanie, a teda nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, môže vyplývať tak z používania jedného prvku zapísanej ochrannej známky ako jej súčasti, ako aj z používania odlišnej ochrannej známky v kombinácii so zapísanou ochrannou známkou. ( 16 )

47.

V rozsudku Nestlé (C‑353/03, EU:C:2005:432) však Súdny dvor považoval za potrebné spresniť, že v každom prípade „je postačujúce, že v dôsledku tohto používania záujmové skupiny skutočne vnímajú tovary alebo služby, označené jednou ochrannou známkou, ktorej zápis sa požaduje, ako tovary alebo služby pochádzajúce od určitého podniku“ ( 17 ).

48.

Inými slovami, aby prihlasovaná ochranná známka mohla nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť v kombinácii s inou ochrannou známkou, na to, aby mohla byť sama chránená ako samostatná ochranná známka, musí byť v danom momente sama spôsobilá splniť funkciu identifikovania pôvodu tovaru.

49.

Ide tu o otázku dokazovania, ktorá je v prípade kombinovanej ochrannej známky veľmi dobre vysvetlená v návrhoch, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nestlé (C‑353/03, EU:C:2005:61), v ktorých uviedla, že „ako dôkaz rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním súčasti zloženej ochrannej známky [nestačí] dokumentovať používanie celkovej ochrannej známky. Naopak je potrebné rovnako preukázať, že príslušné záujmové skupiny chápu spornú súčasť pri oddelenom používaní tak, že označuje tovar ako pochádzajúci od určitého podniku, a tým ho odlišujú od tovaru iných podnikov“ ( 18 ).

50.

Ako Súdny dvor výslovne uviedol v rámci výkladu článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94, „nezávisle od otázky, či sa používanie týka označenia ako súčasti zapísanej ochrannej známky, alebo v kombinácii s ňou, podstatnou podmienkou je, aby v dôsledku tohto používania označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada [a znova by som dodal, že iba toto označenie samotné], mohlo v povedomí dotknutých okruhov verejnosti označovať tovary, ktorých sa týka, ako tovary pochádzajúce od určitého podniku“ ( 19 ).

51.

Tento výklad je potvrdený spresnením Súdneho dvora v rámci tej istej veci, podľa ktorého zapísaná ochranná známka, ktorá sa používa len ako súčasť kombinovanej ochrannej známky alebo spolu s inou ochrannou známkou, musí byť na to, aby toto používanie zodpovedalo pojmu „riadne používanie“, naďalej vnímaná ako údaj o pôvode predmetného tovaru. ( 20 )

52.

V rámci veci samej tak treba zistiť, či tvar, ktorého zápis ako ochrannej známky Nestlé žiada, pri používaní oddelene od svojho obalu alebo od akéhokoľvek zmienenia slov „Kit Kat“ umožňuje identifikovať výrobok bez možnej zámeny ako oblátkovú tyčinku Kit Kat predávanú spoločnosťou Nestlé, pri vylúčení iných existujúcich ochranných známok. ( 21 )

53.

Je totiž úlohou príslušného orgánu posúdiť, či zainteresované kruhy alebo aspoň ich významná časť vďaka predmetnej ochrannej známke identifikujú tovar alebo službu ako pochádzajúce výlučne od určitého podniku, v tom zmysle, že majú rovnaký obchodný pôvod. ( 22 )

54.

Na druhej strane, podľa môjho názoru ide presné určenie právnej identity výrobného podniku – v predmetnom prípade spoločnosti Nestlé v protiklade k spoločnosti Cadbury – nad rámec vedomostí, ktoré je možné legitímne očakávať od dotknutých kruhov, tak ako ich definuje judikatúra Súdneho dvora, a to vnímanie priemerným spotrebiteľom predmetnej kategórie tovarov alebo služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. ( 23 )

55.

Preto vzhľadom na predchádzajúce úvahy usudzujem, že na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že nestačí, ak prihlasovateľ preukáže, že dotknuté kruhy poznajú prihlasovanú ochrannú známku a spájajú si ju s jeho tovarom alebo službami. Musí predložiť dôkaz, že prihlasovaná ochranná známka samotná predstavuje označenie výlučného pôvodu predmetného tovaru alebo služieb, a to bez možnej zámeny v porovnaní s prípadnými inými existujúcimi ochrannými známkami.

56.

Tvar, o aký ide vo veci samej, má tri podstatné vlastnosti: prvá vyplýva z povahy samotného tovaru a zvyšné dve sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku.

57.

Za týchto okolností si vnútroštátny súd kladie otázku, či článok 3 ods. 1 písm. e) body i) a/alebo ii) smernice o ochranných známkach bráni zápisu tohto tvaru ako ochrannej známky. Inými slovami, v podstate sa pýta na možnosť kumulatívneho uplatnenia kritérií uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach.

58.

Právo ochranných známok je podstatným prvkom systému hospodárskej súťaže v Európskej únii. Ako som už uviedol v rámci preskúmania prvej prejudiciálnej otázky, v tomto systéme musí každý podnik mať možnosť na to, aby si s cieľom pripútať si zákazníkov kvalitou svojich výrobkov alebo svojich služieb zapísal ako ochranné známky označenia, ktoré umožnia spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi odlíšiť bez možnej zámeny jeho výrobky alebo služby od výrobkov alebo služieb iného pôvodu. ( 24 )

59.

Tvar výrobku patrí medzi označenia, z ktorých sa môže skladať ochranná známka, za predpokladu, že je, tak ako všetky ostatné označenia uvedené v článku 2 smernice o ochranných známkach, spôsobilý rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov, a to pokiaľ neexistujú dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť, ktoré sú uvedené v článku 3 uvedenej smernice.

60.

Tieto dôvody zamietnutia zápisu treba vykladať vzhľadom na všeobecný záujem, ktorý je základom každého z týchto dôvodov. ( 25 )Ratio legis článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach, ktorý upravuje dôvody zamietnutia zápisu, je zabrániť tomu, aby ochrana práv z ochrannej známky smerovala k tomu, aby ich majiteľ mal monopol na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré môže užívateľ vyhľadávať aj pri tovaroch konkurentov. ( 26 ) Cieľom článku 3 ods. 1 písm. e) je teda vyhnúť sa tomu, aby ochrana, ktorú priznávajú práva z ochrannej známky, prekračovala rámec označení umožňujúcich odlíšiť výrobok alebo službu od výrobkov a služieb ponúkaných konkurentmi a bránila konkurentom vo voľnom ponúkaní výrobkov, ktorých súčasťou sú uvedené technické riešenia alebo uvedené úžitkové vlastnosti, v konkurencii s majiteľom ochrannej známky. ( 27 )

61.

Inými slovami, ako Súdny dvor najnovšie konštatoval v rozsudku Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:2233), bezprostredným cieľom zákazu zápisu tvarov, ktoré vyplývajú z povahy samotného tovaru, podľa článku 3 ods. 1 písm. e) bodu i) smernice o ochranných známkach, alebo čisto funkčných tvarov podľa písm. e) bodu ii) tohto ustanovenia, alebo tvarov, ktoré dávajú tovaru podstatnú hodnotu, podľa písm. e) bodu iii) tohto istého ustanovenia, „je vyhnúť sa tomu, aby výlučné a trvalé právo, ktoré priznáva ochranná známka, mohlo slúžiť na udržanie – bez časového obmedzenia – iných práv, ktoré chcel normotvorca Únie podriadiť premlčacím dobám“ ( 28 ).

62.

Účelom všetkých troch dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach je zachovať v rámci verejnej oblasti podstatné vlastnosti dotknutého tovaru, ktoré sa prejavujú v jeho tvare. ( 29 )

63.

Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku sa nachádza v rozsudku Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:2233).

64.

Na otázku, či sa článok 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach má vykladať v tom zmysle, že dôvody zamietnutia zápisu uvedené v písm. e) bode i) a ii) tohto ustanovenia možno uplatňovať „kumulatívne“, totiž Súdny dvor odpovedal záporne.

65.

Treba sa však vyhnúť nesprávnemu pochopeniu rozsahu tejto odpovede. Ak aj Súdny dvor v tejto veci dospel k záveru, že článok 3 ods. 1 písm. e) prvej smernice 89/104 sa má vykladať v tom zmysle, že dôvody zamietnutia zápisu uvedené v prvej a tretej zarážke tohto ustanovenia nemožno uplatňovať kumulatívne, neznamená to, že sa dôvody zamietnutia uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) tejto smernice (alebo smernice o ochranných známkach) nemôžu uplatňovať kumulatívne na ten istý tvar.

66.

V odôvodnení svojho záveru totiž Súdny dvor začína potvrdením toho, že všetky tri dôvody zamietnutia zápisu stanovené v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej smernice 89/104 (a teda aj smernice o ochranných známkach), sú samostatné. To znamená, že každý z týchto dôvodov treba uplatniť nezávisle od každého z ostatných dvoch dôvodov. ( 30 ) Súdny dvor z toho následne vyvodil záver, že ak je splnená iba jedna z podmienok upravených v tomto ustanovení, potom označenie, ktoré sa skladá výlučne z tvaru tovaru, alebo dokonca z grafického vyjadrenia tohto tvaru, nemôže byť zapísané ako ochranná známka. ( 31 ) Súdny dvor spresnil, že v tejto súvislosti je irelevantné, že toto označenie môže byť zamietnuté na základe viacerých dôvodov zamietnutia, pretože iba jediný z týchto dôvodov sa na uvedené označenie uplatní v celom rozsahu. ( 32 )

67.

Ako uviedol generálny advokát Szpunar v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:322), takýto výklad článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach „teda nevylučuje, aby tie isté okolnosti boli predmetom súbežných analýz, ktorých cieľom je určiť, či možno uplatniť viaceré dôvody uvedené v jednotlivých zarážkach“ ( 33 ). Naopak, čo je vylúčené, je uplatnenie tohto ustanovenia v prípadoch, že žiaden z troch dôvodov uvedených v tomto ustanovení nie je v celom rozsahu uplatniteľný. ( 34 )

68.

To teda znamená, že jednotlivé dôvody zamietnutia uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach možno uplatňovať kumulatívne na ten istý tvar, a to za predpokladu, že každý z týchto dôvodov, a v každom prípade minimálne jeden z nich, sa na tento tvar uplatní „v celom rozsahu“.

69.

Akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore s cieľom sledovaným článkom 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach, ktorým je v súlade s ustálenou judikatúrou zopakovanou v rozsudku Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:2233, bod 19) zabrániť tomu, aby ochrana práv z ochrannej známky smerovala k tomu, aby ich majiteľ mal monopol na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré môže užívateľ vyhľadávať aj pri tovaroch konkurentov, ( 35 ) alebo všeobecnejšie, aby výlučné a trvalé právo, ktoré priznáva ochranná známka, mohlo slúžiť na udržanie – bez časového obmedzenia – iných práv, ktoré chcel normotvorca Únie podriadiť premlčacím dobám. ( 36 )

70.

Ako uvádza poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach, cieľom každého z dôvodov pre vylúčenie zápisu uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach je chrániť určitý aspekt, ktorý je rozličným spôsobom spojený s tvarom tovaru (povahou samotného tovaru, nevyhnutnosťou dosiahnuť technický výsledok alebo jeho podstatnou hodnotou) od akéhokoľvek monopolu. V dôsledku uvedeného by bolo paradoxné toto ustanovenie vykladať tak, že zakazuje kumulatívne uplatňovanie uvedených dôvodov, pretože by sa to rovnalo tvrdeniu, že možnosť rozlíšiť v jednom jedinom tvare viac ako jeden aspekt, ktorý si zaslúži byť chránený na základe článku 3 ods. 1 písm. e), by vylučovala potrebu chrániť niektorý z týchto aspektov, ba dokonca každý z nich. ( 37 )

71.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy usudzujem, že na druhú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach sa má vykladať v tom zmysle, že bráni zápisu tvaru ako ochrannej známky v prípade, že tento tvar má tri podstatné vlastnosti, z ktorých jedna vyplýva z povahy samotného tovaru a zvyšné dve sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku, a to za predpokladu, že aspoň jeden z uvedených dôvodov sa na tento tvar uplatní v celom rozsahu.

72.

Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta na rozsah článku 3 ods. 1 písm. e) bodu ii) smernice o ochranných známkach, ktorý z práva na zápis vyníma označenia, ktoré sa skladajú z „tvar[u] tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa pojem „nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“ týka iba spôsobu, akým predmetný tovar funguje, alebo sa vzťahuje aj na spôsob, akým je tento tovar vyrobený.

73.

Doslovný výklad článku 3 ods. 1 písm. e) bodu ii) smernice o ochranných známkach vedie k tomu, že tvary, ktoré vyplývajú z výrobného postupu, sú vylúčené z jeho pôsobnosti.

74.

Na jednej strane tento text sa týka výslovne a výlučne tvaru „tovaru“, bez toho, aby sa v ňom vôbec nejako spomínal výrobný postup. Na druhej strane týka sa len takého tvaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie výsledku. V časovom slede udalostí tovar predchádza technickému výsledku. Iba na taký výsledok, ktorý je nevyhnutne zamýšľaným a sledovaným dôsledkom tvaru tovaru, sa vzťahuje znenie článku 3 ods. 1 písm. e) bod ii) smernice o ochranných známkach.

75.

Je však možné, že tento technický výsledok môže byť dosiahnutý len z dôvodu osobitného výrobného procesu. Vo veci samej je to tak existencia drážok, čo dáva výrobku tvar nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného technického výsledku, konkrétne umožnenie spotrebiteľovi ľahko od seba oddeliť jednotlivé diely tyčinky. Hrana strán výrobku a drážok je pritom podmienená osobitným postupom lisovania čokolády, to znamená výrobnou metódou výrobku. ( 38 )

76.

Navyše s ohľadom na cieľ dôvodov zamietnutia zápisu uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o ochranných známkach, ktorým je zabrániť tomu, aby ochrana práv z ochrannej známky smerovala k tomu, aby ich majiteľ mal monopol na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré môže užívateľ vyhľadávať aj pri tovaroch konkurentov, Súdny dvor v súvislosti s označeniami, ktoré sa skladajú výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného technického výsledku, uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky prvej smernice 89/104, rozhodol, že „toto ustanovenie smeruje k tomu, aby bol zamietnutý zápis tvarov, ktorých základné vlastnosti súvisia s technickou funkciou, tak, aby sa výlučnosť vyplývajúca z právnej úpravy ochrannej známky nestala prekážkou možnosti konkurentov ponúknuť výrobok obsahujúci túto funkciu, alebo [aspoň] slobody voľby medzi technickými riešeniami, ktoré chcú prijať, aby začlenili túto funkciu do svojho výrobku“ ( 39 ).

77.

Z použitia spojky „alebo“, zdôraznenej pripojením slova „aspoň“, vyplýva, že článok 3 ods. 1) písm. e) bod ii) smernice o ochranných známkach upravuje dve odlišné situácie. Prvá sa týka výrobku ako takého (ktorý obsahuje zamýšľanú funkciu, to znamená sledovaný technický výsledok). Druhá, ktorá je nevyhnutne odlišná, zahŕňa do pôsobnosti predmetného ustanovenia technické riešenie, ktoré chce výrobca prijať, aby začlenil uvedenú funkciu do svojho výrobku. Technické riešenie prijaté s cieľom začleniť určitú funkciu do výrobku je zjavne parafrázou „výrobného postupu“. ( 40 )

78.

V dôsledku uvedeného usudzujem, že na tretiu prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod ii) smernice o ochranných známkach sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bol zapísaný ako ochranná známka tvar, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, nielen vzhľadom na spôsob, akým tovar funguje, ale aj vzhľadom na spôsob, akým je vyrobený.

79.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division, Intellectual Property, odpovedal takto: