1.

Niekedy stoja pri objasňovaní diskriminačných problémov v popredí konkrétne osudy jednotlivcov. Nie je tomu tak v prejednávanej veci, ktorá sa zaoberá zákazom diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu podľa práva Únie. Aj tento prípad sa síce v konečnom dôsledku zakladá na sťažnosti jednotlivca; v ťažisku záujmu však stojí paušálny a kolektívny charakter opatrení, ktoré sa týkajú jednej celej skupiny obyvateľov a ktoré môžu stigmatizovať všetkých príslušníkov tejto skupiny, ako aj ich sociálne prostredie.

2.

Konkrétne ide o prax, ktorá sa vykonáva v bulharskom meste Dupnica, ale nielen tam, a ktorá spočíva v umiestňovaní elektromerov konečných spotrebiteľov v mestských častiach obývaných prevažne Rómami vo výške približne 6 metrov, čím sa tieto zariadenia stanú neprístupnými pre bežné vizuálne kontroly, zatiaľ čo tie isté elektromery sú na iných miestach pripevnené vo výške približne 1,70 metrov a spotrebitelia ich teda môžu voľne odčítať. Táto prax sa odôvodňuje neoprávnenými zásahmi do elektromerov a nelegálnymi odbermi elektriny, ktoré sa v „rómskych obvodoch“ pravdepodobne vyskytujú obzvlášť často.

3.

V mojich návrhoch vo veci Belov ( 2 ) som sa už raz komplexne zaoberala touto problematikou a vysvetlila som ju vo svetle zákazu diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu podľa práva Únie. Pritom som poukázala aj na kontext sociálneho vylúčenia Rómov, ako aj na obzvlášť prekérne sociálne a hospodárske podmienky, v ktorých táto skupina obyvateľov žije na mnohých miestach Európy.

4.

Prejednávaná vec ponúka príležitosť na prehĺbenie predchádzajúcich úvah v niektorých bodoch. To platí jednak pre vymedzenie hranice medzi priamou a nepriamou diskrimináciou z dôvodu etnického pôvodu. Okrem toho je potrebné vysvetliť, či a do akej miery môžu byť opísanou praxou „spoludiskriminované“ (francúzsky: „discrimination par association“ alebo aj „discrimination par ricochet“) osoby, ktoré samy nepatria k znevýhodnenej etnickej skupine. Subsidiárne pôjde, ako už svojho času v prípade Belov, o možnosti odôvodnenia kolektívnych opatrení so stigmatizujúcim charakterom.

5.

Problémy príslušnosti alebo prípustnosti, ktoré sa ešte vynorili vo veci Belov, ( 3 ) sa v prejednávanej veci nevynárajú, pretože bulharský orgán, ktorý podal návrh, je tentoraz absolútne jednoznačne súd v zmysle článku 267 ZFEÚ.

6.

Rámec práva Únie je v tejto veci vymedzený článkom 21 Charty základných práv, ako aj smernicou 2000/43/ES ( 4 ). Subsidiárne treba upozorniť na smernice 2006/32/ES ( 5 ) a 2009/72/ES ( 6 ), ktoré obsahujú úpravu vnútorného trhu s elektrickou energiou, resp. energetickej účinnosti konečného využitia energie.

7.

Účelom smernice 2000/43 je na základe jej článku 1 „ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásady rovnakého zaobchádzania v členských štátoch“.

8.

Článok 2 smernice 2000/43 obsahuje okrem iného takúto definíciu:

„1.   Na účely tejto smernice znamená zásada rovnakého zaobchádzania to, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnickom pôvode.

2.   Na účely odseku 1:

3.   Obťažovanie sa považuje za diskrimináciu v zmysle odseku 1, pokiaľ dôjde k nežiad[u]cemu chovaniu, súvisiacemu s rasovým alebo etnickým pôvodom, ktoré má za účel alebo za následok narušenie dôstojnosti osoby, a vytvorenie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej a urážlivej atmosféry. V tejto súvislosti sa môže pojem obťažovania definovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zvyklosťami členských štátov.

…“

9.

Pôsobnosť smernice 2000/43 stanovuje jej článok 3 takto:

„1.   Táto smernica sa v rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo vzťahuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných subjektov, pokiaľ ide o:

…

…“

10.

V článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 je v súvislosti s dôkazným bremenom stanovené toto:

„Členské štáty prijmú v súlade so svojimi právnymi systémami nevyhnutné opatrenia, aby, akonáhle sa osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, prislúchalo odporcovi preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.“

11.

Na záver treba poukázať na odôvodnenie 16 smernice 2000/43:

„Je dôležité ochraňovať všetky fyzické osoby proti diskriminácii na základe rasy a etnického pôvodu; členské štáty by mali poskytovať podľa potreby a v súlade s ich národnými tradíciami a praxou, ochranu právnickým osobám, keď sú diskriminované na základe rasy alebo etnického pôvodu.“

12.

Účelom smernice 2006/32 je pomocou rôznych opatrení, okrem iného opatrení zameraných na zlepšovanie energetickej účinnosti konečného využitia energie pre koncových spotrebiteľov, zvyšovať v členských štátoch účinnosť konečného využitia energie. V odôvodnení 29 sa okrem iného stanovuje:

„S cieľom umožniť koncovým užívateľom rozhodovať o svojej individuálnej spotrebe energie na základe kvalitnejších informácií malo by sa im o tejto spotrebe poskytnúť primerané množstvo informácií spolu s inými relevantnými informáciami… Okrem toho by sa mali užívatelia aktívne podporovať v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach.“

13.

V článku 13 ods. 1 smernice 2006/32 sa okrem toho uvádzalo:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v ktorej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektrickej energie, zemného plynu, diaľkového vykurovania a/alebo chladenia teplej úžitkovej vody, za konkurencieschopné ceny individuálne meracie zariadenia, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.

…“

14.

Smernica 2009/72 ustanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny a upravuje organizáciu a fungovanie elektroenergetického odvetvia. Podľa článku 3 ods. 7 tejto smernice členské štáty prijmú „náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov“, ktoré, aspoň pokiaľ ide o odberateľov elektriny v domácnosti, musia zahŕňať opatrenia uvedené v prílohe I tejto smernice.

15.

Podľa odseku 1 prílohy I smernice 2009/72, ktorý má názov „Opatrenia na ochranu spotrebiteľov“, „opatrenia uvedené v článku 3 majú odberateľom zabezpečiť, aby:

…

…“

16.

Na účely prebratia množstva právnych aktov Európskej únie, konkrétne smernice 2000/43, bol v Bulharsku prijatý zákon na ochranu pred diskrimináciou ( 7 ) (ZZD), ktorého článok 4 stanovuje:

„1.   Zakazuje sa akákoľvek priama nebo nepriama diskriminácia na základe pohlavia, rasy, národnosti, etnickej príslušnosti, ľudského genómu, štátnej príslušnosti, pôvodu, náboženstva alebo viery, vzdelania, presvedčenia, politickej príslušnosti, osobného alebo spoločenského postavenia, postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, rodinného stavu, majetkového postavenia alebo na základe akejkoľvek inej charakteristiky stanovenej zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorej zmluvnou stranou je Bulharská republika.

2.   Priama diskriminácia je každé menej výhodné zaobchádzanie s osobou z dôvodov uvedených v odseku 1 v porovnaní so spôsobom, akým sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo bude zaobchádzať s inou osobou v porovnateľných a podobných podmienkach.

3.   Nepriama diskriminácia znamená uviesť osobu z dôvodov uvedených v odseku 1 do menej výhodnej situácie v porovnaní s inými osobami prostredníctvom navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti, okrem prípadu ak takéto predpisy, kritériá alebo zvyklosti sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné.“

17.

V § 1 dodatočných ustanovení ZZD je okrem toho stanovené:

„V zmysle tohto zákona znamená

…

…“

18.

Okrem toho sa návrh na začatie prejudiciálneho konanie týka ďalších vnútroštátnych ustanovení obsiahnutých v ZZD a v energetickom zákone ( 8 ) (ďalej len „ZE“), ktorých znenie na účely týchto návrhov nie je podstatné.

19.

Pani Anelia Georgieva Nikolova pôsobí ako samostatná obchodníčka v meste Dupnica. Prevádzkuje tam v mestskej časti „Gizdova machala“ obchod s potravinami, do ktorého podnik ČEZ Razpredelenie Bălgarija ( 9 ) dodáva elektrickú energiu.

20.

Mestská časť Gizdova Machala je známa ako najväčší rómsky obvod mesta Dupnica. Obyvateľstvo tejto mestskej časti patrí prevažne k etnickej skupine Rómov. Na pani Nikolovu sa to však nevzťahuje ( 10 ).

21.

V rokoch 1999 a 2000 sa umiestnili elektromery ( 11 ) pre všetkých spotrebiteľov v tejto mestskej časti, ktorým elektrinu dodáva spoločnosť ČEZ, na elektrické stĺpy siete vysokého napätia vo výške približne 6 metrov, ktorá je nedostupná pre bežné vizuálne kontroly. Táto prax ( 12 ) sa jednoznačne uplatňuje len v mestských častiach s prevažujúcim podielom Rómov a uplatňuje sa tam na všetkých zákazníkov, bez ohľadu na to, či sami patria k tejto etnickej skupine alebo nie. Odôvodňuje sa to veľkým počtom neoprávnených zásahov do elektromerov a častým výskytom neoprávnených pripojení k elektrickej sieti v týchto mestských častiach. Inde sú naopak elektromery pre všetkých spotrebiteľov, vrátane tých, ktorí patria k etnickej skupine Rómov, umiestnené ako voľne prístupné približne vo výške 1,70 metra, prevažne v bytoch zákazníkov, na fasádach ich budov alebo na oploteniach.

22.

Na to, aby sa spotrebiteľom umožnila aspoň nepriama vizuálna kontrola aj elektromerov umiestnených vo väčšej výške, sa spoločnosť ČEZ vo svojich všeobecných podmienkach zaviazala, že na písomnú žiadosť každého spotrebiteľa zabezpečí do troch dní bezplatne špeciálne vozidlo so zdvižnou plošinou, pomocou ktorého môžu zamestnanci spoločnosti ČEZ vykonať odpočet elektromerov. Túto ponuku však doposiaľ nevyužil nikto zo spotrebiteľov. Alternatívou pre spotrebiteľov je, že si do svojich domov môžu za poplatok nechať nainštalovať kontrolné elektromery. Inú možnosť vizuálnej kontroly spotrebitelia v týchto mestských obvodoch nemajú.

23.

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania médiá informujú o novom druhu elektromerov s možnosťou odpočtu na diaľku, ktoré navyše vedia hlásiť pokusy o manipuláciu dodávateľovi elektriny.

24.

Dňa 5. decembra 2008 sa pani Nikolova sťažovala bulharskej Komisii na ochranu pred diskrimináciou ( 13 ) (ďalej len „KZD“) na diskriminačný charakter spornej praxe spoločnosti ČEZ. Vo svojej sťažnosti namietala „nepriamu diskrimináciu“ na základe jej „národnosti“ ( 14 ). Okrem toho tvrdila, že jej faktúry za elektrinu sú v porovnaní s jej skutočnou spotrebou príliš vysoké, a vyjadrila predpoklad, že spoločnosť ČEZ vychádza z príliš vysokej hodnoty spotreby, aby kompenzovala iné straty v dotknutej mestskej časti. Nakoniec pani Nikolova poukázala na to, že umiestnenie elektromerov na mieste nedostupnom pre normálne vizuálne kontroly jej znemožňuje odčítavať ich stav a kontrolovať jej faktúry za elektrinu.

25.

Na základe súdom objednaného technického posudku nedošlo v prípade pani Nikolovej k neoprávneným zásahom alebo k neoprávnenému pripojeniu.

26.

KZD rozhodnutím zo 6. apríla 2010 konštatovala, že sporná prax je neoprávnenou „nepriamou diskrimináciou“ z dôvodu „národnosti“. Na návrh spoločnosti ČEZ však toto rozhodnutie Vărchoven administrativen săd ( 15 ) rozsudkom z 19. mája 2011 zrušil, keďže najmä nebolo jasné, voči akým iným národnostiam bola pani Nikolova diskriminovaná. Prípad bol vrátený KZD na nové prejednanie.

27.

Dňa 30. mája 2012 KZD opätovne rozhodla o prípade a konštatovala „priamu diskrimináciu“ na základe „osobnej situácie“ pani Nikolovej. Na odôvodnenie KZD uviedla, že spoločnosť ČEZ zaobchádza s pani Nikolovou na základe miesta jej podnikania nepriaznivejšie ako s inými zákazníkmi, ktorých elektromery sú umiestnené na mieste prístupnom vizuálnej kontrole. KZD zaviazala spoločnosť ČEZ, aby upustila od protiprávneho konania, začala zaobchádzať s pani Nikolovou rovnako priaznivo ako s inými zákazníkmi, a aby sa v budúcnosti zdržala takýchto diskriminačných praktík.

28.

Proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť ČEZ opätovne opravný prostriedok, o ktorom sa teraz vedie konanie na Administrativen săd Sofija‑grad ( 16 ), teda na súde, ktorý predložil tento návrh. V konaní vo veci samej je spoločnosť ČEZ podporovaná štátnou bulharskou regulačnou komisiou pre energiu a vodu ( 17 ) (ďalej len „DKEVR“).

29.

Vnútroštátny súd vychádza z toho, že tento prípad nemožno vykladať z hľadiska „národnosti“ alebo „osobnej situácie“, ale vzhľadom na „chránenú vlastnosť, a to ‚etnický pôvod‘“. Súd sa prikláňa k názoru, že pani Nikolova je nepriamo diskriminovaná z etnických dôvodov. Príslušnosť pani Nikolovej k etnickej skupine Rómov vyplýva podľa názoru tohto súdu z okolnosti, že sa sama „identifikuje“ s Rómami v jej mestskej časti.

30.

Uznesením z 5. februára 2014, ktoré bolo Súdnemu dvoru doručené 17. februára 2014, predložil Administrativen săd Sofija‑grad Súdnemu dvoru presne 10 veľmi rozsiahlych prejudiciálnych otázok, ktoré znejú takto:

31.

Na písomnom pojednávaní pred Súdnym dvorom sa zúčastnili prostredníctvom písomných podaní spoločnosť ČEZ, pani Nikolova, KZD, bulharská vláda a Európska komisia. S výnimkou KZD boli tí istí účastníci zastúpení aj na ústnom pojednávaní z 13. januára 2015.

32.

Úrady a súdy príslušné na vnútroštátnej úrovni posúdili skutkový stav konania vo veci samej z rôznych hľadísk, najmä vzhľadom na diskrimináciu na základe „národnosti“ a „osobnej situácie“, ktorá je vo vnútroštátnom práve zakázaná. Z hľadiska práva Únie sa však vynára len otázka, či sporná prax podľa konania vo veci samej predstavuje diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu v zmysle smernice 2000/43. Účelom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý na Súdny dvor podal Administrativen săd Sofija‑grad, je v konečnom dôsledku tiež len objasnenie tejto otázky.

33.

Je vhodné tematicky rozdeliť rozsiahly zoznam otázok vnútroštátneho súdu a pritom rozlišovať medzi rozsahom pôsobnosti zákazu diskriminácie (pozri odsek A nižšie), pojmom diskriminácia (pozri v tejto súvislosti odsek B nižšie) a dôvodmi možného odôvodnenia spornej praxe (pozri v tejto súvislosti odsek C nižšie).

34.

Po prvé je potrebné objasniť, či skutkový stav podľa konania vo veci samej spadá do pôsobnosti zákazu diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu podľa smernice 2000/43.

35.

Ako pripúšťa vnútroštátny súd, nevenoval tejto problematike žiadnu osobitnú otázku, odhliadnuc od trochu záhadného odkazu na „kompaktnú skupinu bulharských štátnych príslušníkov rómskeho pôvodu“ v prvej otázke. Podľa odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vnútroštátny súd očakáva od Súdneho dvora jednoznačný postoj k otázke, či prax, ktorá je sporná v konaní vo veci samej, spadá pod zákaz diskriminácie.

36.

Spoločnosť ČEZ sa ako jediný účastník konania domnieva, že sporná prax vôbec nespadá do vecnej pôsobnosti smernice 2000/43.

37.

Táto argumentácia, o ktorú sa tento podnik oprel už skôr v prípade Belov, nie je správna.

38.

Poskytovanie elektriny patrí ako súčasť poskytovania tovaru a služieb, ktoré sú k dispozícii verejnosti, úplne jednoznačne k oblastiam, v ktorých je podľa článku 3 ods. 1 písm. h) smernice 2000/43 diskriminácia na základe rasy alebo etnického pôvodu zakázaná.

39.

Okrem toho, ako som už podrobne vysvetlila vo veci Belov, ( 18 ) nemožno hovoriť o nediskriminačnom zásobovaní elektrickou energiou, ak nie sú nediskriminačne vytvorené aj celkové podmienky, za ktorých sú spotrebitelia zásobovaní elektrickým prúdom. Poskytovanie elektromerov je súčasťou týchto celkových podmienok, za ktorých spoločnosť ČEZ svojich zákazníkov zásobuje elektrinou.

40.

Úprava vnútorného trhu s elektrickou energiou vrátane informovania konečných spotrebiteľov o ich spotrebe elektriny prostredníctvom elektromerov navyše patrí k oblastiam, za ktoré je zodpovedný normotvorca Únie. Úvodná podmienka podľa článku 3 ods. 1, podľa ktorej smernica 2000/43 platí len v rámci právomocí delegovaných na Úniu, je preto tiež splnená. ( 19 )

41.

Z toho vyplýva, že sporná prax spadá do vecnej pôsobnosti smernice 2000/43.

42.

Omnoho zaujímavejšia ako vecná pôsobnosť je v predloženom prípade osobná pôsobnosť smernice 2000/43, ktorou sa teraz budem zaoberať. Tohto problému sa vnútroštátny súd dotýka vo svojej prvej prejudiciálnej otázke tým, že sa odvoláva na „kompaktnú skupinu bulharských štátnych príslušníkov rómskeho pôvodu“ a na doplnenie vysvetľuje, že Rómovia v Bulharsku majú status etnickej menšiny.

43.

Z európskeho pohľadu je potrebné podotknúť, že Rómov je nepochybne potrebné považovať za samostatnú etnickú skupinu, ktorá si okrem toho vyžaduje osobitnú ochranu. V tom zmysle sa v neposlednom rade vyjadril Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). ( 20 ) Jeho judikatúru je potrebné zohľadňovať pri výklade a uplatňovaní zákazu diskriminácie na základe rasového alebo etnického pôvodu podľa práva Únie, ako to je v súčasnosti zakotvené v primárnom práve v článku 21 Charty základných práv ( 21 ).

44.

Len s tvrdením, že pri Rómoch ide o samostatnú etnickú skupinu, však v prejednávanej veci nie je možné uspokojivo zodpovedať otázku o osobnej pôsobnosti smernice 2000/43. Treba objasniť, či a ak áno, tak do akej miery, sa môže určitá osoba v situácii pani Nikolovej za okolností konania vo veci samej odvolávať na zákaz diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu.

45.

Východiskovým bodom úvah by malo byť, že všetci príslušníci určitej etnickej skupiny sú na základe práva Únie chránení pred akoukoľvek diskrimináciou z dôvodu ich etnického pôvodu.

46.

Prípad pani Nikolovej, ktorej sťažnosťou sa začalo konanie vo veci samej, sa však vyznačuje osobitosťou, že sama sťažovateľka voči Súdnemu dvoru výslovne vyhlásila, že nepatrí k etnickej skupine Rómov.

47.

Aj keď posúdenie skutkového stavu a uplatnenie tohto práva, vrátane práva Únie, na tento skutkový stav môže spadať do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu, je predsa len úlohou Súdneho dvora, aby dal vnútroštátnemu súdu všetky užitočné údaje, ktoré mu uľahčia riešenie konania vo veci samej. ( 22 )

48.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zo správania pani Nikolovej v konaní vo veci samej, a najmä ňou uplatnenej námietky etnickej diskriminácie, nemožno predčasne vyvodiť záver, že ona sama patrí k etnickej skupine Rómov.

49.

Je síce možné, že pani Nikolova sa do takej miery „identifikuje“ s Rómami v Gizdova Machala, v akej je, tak isto ako všetci iní obyvatelia tejto mestskej časti, spornou praxou dotknutá a trpí v dôsledku jej stigmatizujúcich účinkov. Len táto skutočnosť však nevyhnutne neznamená, že sa pani Nikolova sama priraďuje k etnickej skupine Rómov. Naopak, pani Nikolova robí v konaní vo veci samej len to, že sa pred príslušnými vnútroštátnymi úradmi bráni proti takej istej praxi, ktorou sú dotknutí aj Rómovia v mestskej časti Gizdova Machala. Len z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť žiadne závery o jej vlastnej etnickej príslušnosti.

50.

Na posúdenie otázky, či sa osoba má alebo nemá považovať za príslušníčku relevantnej etnickej skupiny, je, a nakoniec aj zostane, v prípade pochybností rozhodujúce sebahodnotenie dotknutej osoby ( 23 ).

51.

Na rozdiel od relevantných konštatovaní vnútroštátneho súdu preto vychádzam v ďalšej časti, opierajúc sa o vlastné údaje pani Nikolovej pred naším Súdnym dvorom z toho, že pani Nikolovú nemožno zaradiť k etnickej skupine Rómov.

52.

Samotná okolnosť, že sťažovateľka sama podľa všetkého nepatrí k etnickej skupine Rómov, v žiadnom prípade nevylučuje, aby sa za skutkových okolností konania vo veci samej odvolávala na zákaz diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu.

53.

Je totiž potrebné zdôrazniť, že ani článok 21 Charty základných práv, ani početné jazykové verzie smernice 2000/43, neobmedzujú uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania na osoby, ktoré sú na základe „ich“ (v zmysle: ich vlastnej) rasy alebo etnického pôvodu diskriminované. ( 24 ) Relevantné ustanovenia práva Únie sú skôr formulované všeobecnejšie a zakazujú akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu.

54.

Tento malý, ale jemný formulačný rozdiel nie je náhodný. Má veľký dosah na výklad a uplatnenie zákazu diskriminácie, ktorej pôsobnosť nemožno definovať reštriktívne. ( 25 ) V súlade so všeobecným cieľom ustanovenia rámca boja proti diskrimináciám (článok 1 smernice 2000/43) umožňuje táto otvorená formulácia aj tým osobám, ktoré sú len „spoludiskriminované“, aby sa odvolávali na zákaz diskriminácie.

55.

Ochranu pred touto formou diskriminácie, ktorá sa francúzsky veľmi výstižne označuje výrazom „discrimination par association“ alebo „discrimination par ricochet“, už Súdny dvor raz uznal, v rozsudku Coleman, v súvislosti s postihnutím. ( 26 )

56.

Zistenia rozsudku Coleman možno automaticky preniesť na prejednávaný prípad, hoci v tom čase nebola dotknutá smernica 2000/43, ale príbuzná smernica 2000/78 ( 27 ). Pretože tieto dve príbuzné smernice sú v bodoch, ktoré sú rozhodujúce v prejednávanej veci, obsahovo totožné, a sú v konečnom dôsledku výrazom zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí k všeobecným zásadám práva Únie a ktorá je zakotvená v článku 21 Charty základných práv. ( 28 )

57.

„Spoludiskriminovaný“ je v prvom rade ten, kto je v blízkom príbuzenskom vzťahu k nositeľovi vlastnosti uvedenej v článku 21 Charty základných práv a v smerniciach na ochranu pred diskrimináciou. Napríklad vo veci Coleman išlo o zamestnankyňu, ktorá z dôvodu postihnutia svojho syna bola v zamestnaní vystavená osočovaniu. ( 29 )

58.

Existencia takejto osobnej väzby však v žiadnom prípade nie je jediným možným kritériom toho, aby sa osoba považovala za „spoludiskriminovanú“. Naopak, „spoludiskriminačný“ charakter môže spočívať v samotnom relevantnom opatrení, a to konkrétne vtedy, ak toto opatrenie môže na základe svojho paušálneho a kolektívneho charakteru zahrnúť nielen nositeľov jednej vlastnosti uvedenej v článku 21 Charty základných práv a v smerniciach na ochranu pred diskrimináciou, ale aj, ako „kolaterálna škoda“, iné osoby.

59.

Predstavte si, že skupina šiestich osôb chce spoločne v reštaurácii jesť obed a nedostane tam pre farbu pleti jednej z týchto osôb stôl. Je jednoznačné, že tento rasistický prípad je potrebné považovať nielen za diskrimináciu tej jednej, primárne dotknutej osoby, ale že „spoludiskriminuje“ aj päť ďalších osôb. Z uvedeného rasistického motívu totiž v reštaurácii nebude obslúžená žiadna z nich. Pritom nie je podstatné, či ide o členov jednej rodiny, skupinu priateľov alebo o obchodných partnerov, ktorí sa pri tejto príležitosti možno stretli po prvýkrát.

60.

Tak je to presne v tomto prípade: Sporná prax ČEZ je paušálne a kolektívne zameraná proti všetkým osobám, ktoré sú v Gizdova Machala týmto podnikom zásobované elektrinou. Ak by v ďalšej časti vyšlo najavo, že s touto praxou je spojená diskriminácia voči Rómom žijúcim v tejto mestskej časti ( 30 ), tak by paušálny a kolektívny charakter praxe viedol k tomu, že by sa nevyhnutne „spoludiskriminovali“ aj osoby, ktoré nie sú Rómovia. Stigmatizujúcim účinkom tohto paušálneho a kolektívneho opatrenia musia totiž trpieť rovnako ako Rómovia. Aj oni sa cítia byť vystavení diskriminačnému nedôstojnému prostrediu, ku ktorému prispieva táto sporná prax. ( 31 )

61.

Z toho vyplýva, že pani Nikolova sa ako sťažovateľka v konaní vo veci samej môže odvolávať na zákaz diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu aj vtedy, keď sama k etnickej skupine Rómov nepatrí. ( 32 )

62.

Nakoniec zostáva objasniť, či odvolanie sa pani Nikolovej na zákaz diskriminácie môže zlyhať na tom, že podľa všetkého v mestskej časti Gizdova Machala nebýva, ale tam len prevádzkuje obchod s potravinami.

63.

Hoci tejto okolnosti ani vnútroštátny súd ani účastníci konania nepripisujú väčší význam, je prípustné poukázať na to, že ochrana základných práv, ktorá sa poskytuje podnikateľom, nemá nevyhnutne taký veľký rozsah ako ochrana, ktorú majú fyzické osoby.

64.

Napriek tomu nie je v žiadnom prípade vylúčené, aby sa aj osoby, ktoré sú podnikateľmi, odvolávali na zákaz diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu. Ani v článku 21 Charty základných práv, ani v smernici 2000/43 sa nenachádza právna úprava a ani náznak toho, že by sa proti diskriminácii mali chrániť len súkromné osoby mimo ich možných hospodárskych činností.

65.

Naopak, je zrejmé, že aj hospodársky aktívne osoby sú rozličným spôsobom vystavené riziku, že sa na základe určitých osobných vlastností, najmä pre znaky uvedené v článku 21 Charty základných práv a v smerniciach na ochranu pred diskrimináciou, stanú obeťami diskriminácie. Na základe toho platí zákaz diskriminácie, tak ako je konkretizovaný v smernici 2000/43, výslovne aj v zamestnaní a povolaní, čo v neposlednom rade vyplýva z definície jeho platnosti v článku 3 ods. 1 písm. a) až d) smernice. Z ochrany pred diskrimináciou môžu mať v určitých prípadoch prínos dokonca aj právnické osoby. ( 33 )

66.

V prejednávanej veci je okrem toho potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka prevádzkuje svoj obchod s potravinami v Gizdova Machala ako samostatná obchodníčka. Ak vnútroštátny súd nezistí iné skutkové okolnosti, je potrebné vychádzať z toho, že pani Nikolova je pravidelne osobne prítomná v obchode, pracuje tam, a preto je vo svojej vlastnosti ako hospodársky aktívna fyzická osoba vystavená spornej praxi, vrátane jej stigmatizujúceho účinku, podobným spôsobom ako ľudia, ktorí v dotknutej mestskej časti bývajú a žijú.

67.

Na základe toho okolnosť, že sťažovateľka je spornou praxou dotknutá len ako podnikateľka – samostatná obchodníčka, nemôže vylúčiť uplatnenie zákazu diskriminácie na prejednávaný prípad.

68.

Na základe vyššie uvedeného teda spadá skutkový stav konania vo veci samej do pôsobnosti zákazu diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu podľa smernice 2000/43, ktorý je zakotvený v práve Únie.

69.

Po druhé je potrebné preskúmať, či sporná prax vedie k diskriminácii, správnejšie k rozdielnemu zaobchádzaniu z dôvodu etnického pôvodu. Na základe jeho druhej až deviatej otázky vnútroštátny súd váha v otázkach, aké právne požiadavky je potrebné klásť na účely zistenia diskriminácie a či v danom prípade ide o priamu alebo o nepriamu diskrimináciu.

70.

Tieto otázky sú medzi účastníkmi konania sporné. Zatiaľ čo pani Nikolova vychádza z priamej diskriminácie, bulharská vláda, ako aj Európska komisia sa prikláňajú k domnienke nepriamej diskriminácie. KZD len poukazuje na svoje rozhodnutie v konaní vo veci samej, zatiaľ čo spoločnosť ČEZ, podľa názoru ktorej smernica 2000/43 vôbec nie je uplatniteľná, sa vo všeobecných úvahách vyjadruje k pojmu diskriminácia.

71.

Rozlišovanie medzi priamou a nepriamou diskrimináciou je právne významné najmä preto, že možnosti odôvodnenia sa odlišujú v závislosti od toho, či je predmetné rozdielne zaobchádzanie spojené priamo alebo nepriamo s rasou alebo etnickým pôvodom. ( 34 )

72.

Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 veľmi všeobecným spôsobom stanovuje možnosti odôvodnenia nepriameho rozdielneho zaobchádzania („objektívne odôvodnené legitímnym cieľom“), zatiaľ čo priame rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené len „vo veľmi zriedkavých prípadoch“, ( 35 ) konkrétne prostredníctvom (v prejednávanej veci nerelevantnej) „skutočnej a určujúcej profesijnej požiadavky“ v zmysle článku 4 smernice.

73.

Z toho vyplýva, že prípadné dôvody, ktorých sa možno dovolávať na odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania priamo založeného na rase alebo etnickom pôvode, predstavujú menšiu škálu ako dôvody, ktoré umožňujú odôvodniť nepriame rozdielne zaobchádzanie, pričom požiadavky proporcionality sú navyše v podstate zhodné.

74.

To, či okolnosti tak, ako sú opísané v konaní vo veci samej, vedú ku konštatovaniu priamej alebo nepriamej diskriminácie, musí síce posúdiť sám vnútroštátny súd, pretože výlučne jemu prináleží, aby konštatoval a posúdil skutočnosti a uplatnil právo v konkrétnom prípade. ( 36 ) Súdny dvor však môže poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky užitočné usmernenia, ktoré mu uľahčia vyriešenie sporu vo veci samej. ( 37 ) Vzhľadom na pochybnosti, ktoré sú v tejto súvislosti vyjadrené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a vzhľadom na tam opísané odlišnosti v judikatúre bulharských súdov, by Súdny dvor nemal od takýchto usmernení upustiť.

75.

Vopred je potrebné v krátkosti vysvetliť, či konštatovanie diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu môže závisieť od priamych alebo nepriamych obmedzení práv alebo oprávnených záujmov. Túto problematiku otvára vnútroštátny súd v rámci piatej otázky. Základom je, že podľa § 1 bodu 7 dodatočných ustanovení k ZZD ide o „nepriaznivé zaobchádzanie“ len vtedy, ak „sa priamo alebo nepriamo obmedzujú práva alebo oprávnené záujmy“.

76.

Ako som už však objasnila vo veci Belov, ( 38 ) ani konštatovanie priamej diskriminácie, ani konštatovanie nepriamej diskriminácie si nevyžaduje žiadny druh obmedzenia zákonom stanovených práv alebo záujmov. Naopak, podstatné je len to, či ide o menej priaznivé zaobchádzanie alebo znevýhodnenie, bez ohľadu na to, v akej súvislosti k uvedenému zaobchádzaniu alebo znevýhodneniu dochádza, či pritom dochádza k porušeniu práv alebo právom chránených záujmov, a ak áno, ktorých. Navyše, podľa judikatúry Súdneho dvora si pojem diskriminácie dokonca nevyžaduje ani identifikáciu konkrétnej obete diskriminácie. ( 39 )

77.

Na domnienku, že ide o diskrimináciu, teda postačuje akékoľvek konanie osoby alebo skupiny osôb, menej výhodné ako to, ktoré iná osoba či skupina osôb zažíva, zažila alebo by mohla zažiť. Stanovenie doplňujúcich podmienok, ktoré nie sú upravené v smernici 2000/43, nemožno zlúčiť s vysokou úrovňou ochrany, o ktorú sa usiluje normotvorca na úrovni Únie.

78.

Na základe toho je potrebné na piatu prejudiciálnu otázku odpovedať negatívne.

79.

Len pre úplnosť k tomu dopĺňam, že v prejednávanej veci ide úplne jednoznačne o práva, resp. oprávnené záujmy osôb bývajúcich v Gizdova Machala v súvislosti s ich zásobovaním elektrinou. Tak ako to je predpísané na úrovni Únie, totiž musia mať ako koncoví odberatelia k dispozícii svoje údaje o spotrebe a musia byť riadne informovaní o skutočnej spotrebe elektriny a nákladoch, a to dostatočne často na to, aby mohli svoju spotrebu elektriny regulovať. ( 40 ) Tento právom chránený záujem spotrebiteľov v Gizdova Machala je takou praxou, aká je v konaní vo veci samej sporná, obmedzený.

80.

Podľa článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43 sa za priamu diskrimináciu považuje prípad, keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu ( 41 ) zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou.

81.

Z unesenia o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ani zo stanovísk účastníkov konania nevyplývajú nijaké konkrétne oporné body, ktoré by poukazovali na to, že sporná prax bola zvolená špeciálne na základe etnického pôvodu obyvateľov mestskej časti Gizdova Machala, alebo že nadväzuje na okolnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s ich etnickým pôvodom.

82.

Je zrejmé, že konštatovanie priamej diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu nevyhnutne nevyžaduje, aby bola sporná prax etnicky motivovaná. Naopak, o priamu diskrimináciu ide aj vtedy, ak je určité opatrenie síce zdanlivo neutrálne, v skutočnosti sa ale týka alebo môže týkať len osôb, ktoré sú nositeľmi určitého znaku uvedeného v článku 21 Charty základných práv a v smerniciach na ochranu pred diskrimináciou.

83.

V tomto zmysle už mal Súdny dvor vzhľadom na iné zákazy diskriminácie príležitosť uznať odkaz na tehotenstvo ako priamu diskrimináciu na základe pohlavia, keďže sa môže týkať len žien, ( 42 ) a právne úpravy, ktoré sa viažu na právo na poberanie starobného dôchodku, označiť za priamu diskrimináciu, keďže môžu účinkovať len v prospech alebo v neprospech osôb určitého veku. ( 43 ) Podobným spôsobom Súdny dvor uznáva priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, ak výhoda stanovená pre manželských partnerov je upieraná párom rovnakého pohlavia, ktorí uzatvorili manželstvu podobné registrované životné partnerstvo a sami nemajú prístup k inštitútu manželstva. ( 44 )

84.

Porovnateľné okolnosti však v prejednávanom prípade neexistujú.

85.

Sporná prax sa síce de facto vyskytuje len v takých mestských častiach ako je Gizdova Machala, ktoré sú prevažne obývané určitou etnickou skupinou. V žiadnom prípade sa však netýka len osôb, ktoré patria k tejto etnickej skupine, v prejednávanej veci k Rómom, ale uplatňuje sa aj voči všetkým ostatným zákazníkom elektrického podniku, napríklad voči pani Nikolovej, ktorí v daných mestských častiach bývajú, bez ohľadu na to, akého sú etnického pôvodu. Naopak, Rómovia nie sú touto spornou praxou dotknutí, ak žijú v iných mestských alebo vidieckych častiach, ktoré sú obývané prevažne inými skupinami obyvateľstva.

86.

Podľa všetkého sa teda sporná prax týka spotrebiteľov zásobovaných elektrinou spoločnosťou ČEZ v mestskej časti Gizdova Machala výlučne na základe ich postavenia ako obyvateľov. Toto postavenie nie je tak neoddeliteľne spojené s ich etnickým pôvodom, ako je tehotenstvo spojené s pohlavím osoby, oprávnenie na poberanie starobného dôchodku s vekom osoby a život v registrovanom partnerstve s jej sexuálnou orientáciou. ( 45 )

87.

Na základe toho si myslím, že v prejednávanej veci neexistujú dostačujúce oporné body v prospech priamej diskriminácie. ( 46 ) Samotná okolnosť, že sporná prax sa de facto vyskytuje len v mestských častiach prevažne obývaných Rómami, a že sa teda stále špeciálnym spôsobom prejavuje na príslušníkoch tejto etnickej skupiny, podľa môjho názoru nestačí na obrátenie dôkazného bremena v zmysle článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 s cieľom založiť domnienku priamej diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu.

88.

Samozrejme je potrebné preskúmať, či práve táto okolnosť je podnetom na domnienku nepriamej diskriminácie.

89.

Podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 sa za nepriamu diskrimináciu považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola osobitne znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, iba ak uvedený predpis, kritérium alebo zvyklosť je objektívne odôvodnený legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné.

90.

Na základe šiestej, siedmej a ôsmej otázky sa zdá, že v súvislosti s dvoma súčasťami tejto definície nepriamej diskriminácie zakotvenej v práve Únie, narazil vnútroštátny súd na určité interpretačné ťažkosti, ktoré môžu aspoň čiastočne súvisieť s osobitosťami bulharskej jazykovej verzie smernice 2000/43: Po prvé ide o výraz „navonok“ a po druhé o formuláciu „osobitne znevýhodnená“.

91.

Na základe všeobecného cieľa smernice 2000/43, ktorým je zabezpečiť čo najlepším spôsobom ochranu pred diskrimináciou, a pritom dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň ochrany ( 47 ), sa nesmie ani prvá, ani druhá súčasť vety chápať ako obmedzenie pojmu diskriminácia.

92.

Na základe toho je možné vykladať pojem „navonok“ ( 48 ) v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 len v tom zmysle, že ide o zdanlivo alebo prima facie neutrálny predpis, kritérium alebo zvyklosť. Týmto výrazom sa naopak vôbec nemôže myslieť, že sporný predpis, kritérium alebo zvyklosť musia byť osobitne zjavným spôsobom neutrálne, ako sa podľa všetkého domnieva vnútroštátny súd. Predchádzajúca veta by totiž mala absolútne absurdný dôsledok, že by sa od konštatovania nepriamej diskriminácie malo upustiť vždy vtedy, ak by sa relevantný predpis, kritérium alebo zvyklosť preukázali ako „menej neutrálne“, ako sa mohlo zdať na prvý pohľad. Tým by mohla vzniknúť medzera v ochrane pred diskrimináciou, čo určite nemôže byť v súlade s vôľou normotvorcu.

93.

Čo sa týka formulácie „osobitne znevýhodnená“ v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43, tak ju takisto nemožno nesprávne interpretovať v tom zmysle, že nepriamu diskrimináciu možno konštatovať len na základe obzvlášť závažného znevýhodnenia príslušníkov určitej rasy alebo etnickej skupiny. Touto formuláciou sa skôr myslí to, že nepriamu diskrimináciu je potrebné predpokladať vždy vtedy, ak navonok neutrálny predpis, kritérium alebo zvyklosť účinkujú na určité osoby – príslušníkov určitej rasy alebo etnickej skupiny – nevýhodnejšie ako na iné osoby. ( 49 ) Inými slovami, existencia nepriamej diskriminácie nezávisí od toho, či je nevýhoda, ktorú utrpeli osoby určitej rasy alebo etnického pôvodu, osobitne závažná. Závažnosť nevýhody však v každom prípade môže zohrávať úlohu v rámci úvah týkajúcich sa odôvodnenia relevantných opatrení: čím je nevýhoda závažnejšia, tým sú vyššie nároky týkajúce sa odôvodnenia.

94.

Podľa údajov vnútroštátneho súdu sa sporná prax uplatňuje výlučne v mestských častiach, ktoré obývajú prevažne Rómovia. To zhodne potvrdili aj účastníci konania. Z toho vyplýva, že sporná prax sa osobitným spôsobom dotýka účastníkov tejto etnickej skupiny.

95.

Je nesporné aj to, že takáto prax sa prejavuje ako záťaž pre dotknutých spotrebiteľov z dvojakého hľadiska: Po prvé sa týmto spotrebiteľom prakticky znemožní alebo prinajmenšom neprimerane sťaží uskutočnenie vizuálnych kontrol na elektromeroch, ktoré sú pre nich relevantné. Ak sa chcú sami priebežne informovať o svojej vlastnej spotrebe elektriny, potom im neostáva nič iné len to, aby do svojich domácností namontovali kontrolné elektromery, v súvislosti s čím im vzniknú dodatočné náklady. ( 50 ) Po druhé táto prax môže spôsobiť stigmatizujúci účinok, keďže vo verejnosti môže vzniknúť dojem, že dotknutí spotrebitelia zasahovali do svojich elektromerov, alebo že sa protiprávne pripojili na elektrickú sieť.

96.

Okolnosť, že nevýhodami spojenými so spornou praxou musia trpieť prevažne Rómovia, poukazuje na existujúce rozdielne zaobchádzanie so spotrebiteľmi v mestskej časti Gizdova Machala v porovnaní s inými mestskými časťami, ktoré nepriamo súvisí s ich etnickým pôvodom.

97.

Existenciu tohto nepriameho rozdielneho zaobchádzania nemožno vyvrátiť poukázaním na rovnaké zaobchádzanie so všetkými spotrebiteľmi v rámci mestskej časti Gizdova Machala prostredníctvom spoločnosti ČEZ.

98.

Sporná prax sa určite dotýka všetkých odberateľov elektriny bývajúcich v tejto mestskej časti tým istým spôsobom, bez ohľadu na to, či patria k etnickej skupine Rómov alebo nie. Rozhodujúcim v tomto prípade pre relevantné preskúmanie diskriminácie však nie je porovnanie medzi osobami, ktoré všetky trpia tou istou nevýhodou, ale porovnanie medzi znevýhodnenými osobami na jednej strane a takými, ktoré nie sú znevýhodnené, na druhej strane.

99.

Práve porovnanie s odberateľmi elektriny mimo dotknutej mestskej časti objasňuje, že spornou praxou pri zásobovaní elektrickou energiou dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu v neprospech spotrebiteľov v Gizdova Machala, ( 51 ) ktorí sú prevažne Rómovia.

100.

Spoločnosť ČEZ namieta, že situácia spotrebiteľov v rámci a mimo mestskej časti Gizdova Machala nie je porovnateľná, takže sporná prax nemôže spôsobovať rozdielne zaobchádzanie.

101.

Túto námietku je potrebné zamietnuť. Je síce možné, že v tejto mestskej časti bolo zaznamenaných množstvo prípadov neoprávnených zásahov do elektromerov a nelegálnych odberov elektriny, na iných miestach, naopak, nie. Záujem spotrebiteľov týkajúci sa odpočtu ich elektromerov a zásobovania elektrinou bez stigmatizácie je však v rámci a mimo danej mestskej časti rovnaký. V každom prípade sa v tejto súvislosti nachádzajú všetci zákazníci zásobovaní spoločnosťou ČEZ v porovnateľnej situácii. Okolnosť, že v určitých oblastiach dochádza častejšie ako inde k nelegálnym zásahom do elektromerov a do elektrickej siete, je prípadne možné zohľadniť na úrovni odôvodnenia spornej praxe. ( 52 ) Táto okolnosť však naopak neznemožňuje porovnávať situácie spotrebiteľov.

102.

Na záver je potrebné stručne vysvetliť, či konštatovaniu nepriamej diskriminácie v prejednávanej veci bráni fakt, že sama pani Nikolova ako sťažovateľka konania vo veci samej nepatrí k etnickej skupine Rómov, ale je len ako vlastníčka obchodu s potravinami v mestskej časti Gizdova Machala spornou praxou dotknutá. V konečnom dôsledku teda ide o otázku, či znevýhodnenie Rómov v mestskej časti Gizdova Machala, ak len nepriamo súvisí s etnickým pôvodom, postačuje ako základ pre konštatovanie „spoludiskriminácie“ pani Nikolovej. Inými slovami je potrebné objasniť, či je v rámci nepriamej diskriminácie právne prípustná domnienka „spoludiskriminácie“ ( 53 ).

103.

Spoločnosť ČEZ tvrdí, že „spoludiskrimináciu“ možno predpokladať len v rámci priamej diskriminácie, nie však v rámci nepriamej diskriminácie.

104.

S týmto názorom nesúhlasím. Je možné, že Súdny dvor mal doteraz príležitosť vysvetliť problematiku „spoludiskriminácie“ len v súvislosti s prípadom priamej diskriminácie. ( 54 ) To však neznamená, že by pre prípad nepriamej diskriminácie akýmkoľvek spôsobom vylúčil domnienku „spoludiskriminácie“.

105.

Žiadny účastník konania nepoukázal na štrukturálne osobitosti v skutkovej podstate nepriamej diskriminácie podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43, ktoré by svedčili proti tomu, aby sa osoba považovala za „spoludiskriminovanú“, a tieto nevyplývajú ani z iných skutočností.

106.

Okrem toho považujem za správne, aby sa schéma „spoludiskriminácie“ uznala v súvislosti s nepriamou diskrimináciou rovnakým spôsobom ako v súvislosti s priamou diskrimináciou.

107.

Možno to objasní príklad príbuzného znaku diskriminácie, ktorý je takisto uvedený v článku 21 Charty základných práv: Ak majú v podniku deti mužských pracovníkov, nie však deti ženských pracovníkov, nárok na určité sociálne zvýhodnenia, napríklad na návštevu podnikovej škôlky, ide o priamu diskrimináciu na základe pohlavia pracovníkov. Ak majú naopak deti pracovníkov na plný úväzok, na rozdiel od detí pracovníkov na čiastočný úväzok, nárok na dané zvýhodnenia, tak ide o nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia pracovníka, pokiaľ sú pracovníkmi na čiastočný úväzok, ako to často býva, prevažne ženy, a naopak pracovníkmi na plný úväzok prevažne muži. V jednom aj v druhom prípade sú deti znevýhodnenej skupiny pracovníkov „spoludiskriminované“. Fakt, že v prvom prípade ide o priamu diskrimináciu, v druhom prípade „len“ o nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia pracovníkov, nemôže vzhľadom na deti spôsobovať žiadny podstatný rozdiel.

108.

Aj prax poisťovne žiadať v určitých mestských častiach všeobecne vyššie platby poistného, môže byť nepriamo diskriminujúca v zmysle článku 21 Charty základných práv, ak obyvatelia v danej mestskej časti patria prevažne k určitej etnickej skupine, k určitej príjmovej triede alebo k určitému náboženskému spoločenstvu. Hoci by určití obyvatelia dotknutej mestskej časti sami nepatrili k danej etnickej skupine, príjmovej triede alebo náboženskému spoločenstvu, boli by spoludiskriminovaní, keďže aj na nich by sa uplatňovali vyššie platby poistného.

109.

Osobitostiam nepriamej diskriminácie, a aj „nepriamej spoludiskriminácie“ sa v týchto a iných prípadoch dostatočne vyhovie tým, že možné ciele, ktoré je možné použiť na odôvodnenie nepriameho rozdielneho zaobchádzania, sú rôznorodejšie ako tie, ktorými sa dá odôvodniť priame rozdielne zaobchádzanie. ( 55 )

110.

Na základe vyššie uvedeného teda ide v skutkovom stave podľa konania vo veci samej o nepriame rozdielne zaobchádzanie z dôvodu etnického pôvodu. Z toho dôvodu vzniká domnienka nepriamej diskriminácie podľa článku 2 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 8 ods. 1 smernice 2000/43.

111.

Po tretie je nakoniec potrebné preskúmať, či je možné objektívne odôvodniť prax spornú v konaní vo veci samej.

112.

Vysvetlenie tejto problematiky nevyhnutne vyžaduje, aby sa v prejednávanej veci, v súlade s mojimi vyššie uvedenými úvahami, ( 56 ) predpokladala existencia nepriameho rozdielneho zaobchádzania z dôvodu etnického pôvodu. Len pre tento prípad sa okrem toho venoval tejto téme aj vnútroštátny súd v rámci svojej desiatej otázky, ako v neposlednom rade ukazuje jeho odkaz na článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43.

113.

Na rozdiel od priamej diskriminácie z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu, ktorú na základe známych úvah ( 57 ) v zásade nie je možné odôvodniť, ( 58 ) stanovuje článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 v súvislosti s nepriamou diskrimináciou, že relevantný predpis, kritérium alebo zvyklosť je prípustný vtedy, ak je objektívne odôvodnený legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné, teda v konečnom dôsledku proporcionálne. Táto formulácia je v súlade s požiadavkami na odôvodnenie nepriameho rozdielneho zaobchádzania, ktorú právo Únie vo všeobecnosti uznáva. ( 59 )

114.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných a ústnych stanovísk pred Súdnym dvorom vyplýva, že sporná prax v mestskej časti Gizdova Machala, ako aj v niektorých iných oblastiach Bulharska, bola zavedená ako reakcia na množstvo neoprávnených zásahov do elektromerov a na množstvo nelegálnych odberov elektriny. V tejto súvislosti sa ČEZ odvoláva na potrebu správne zaznamenávať spotrebu elektriny svojich spotrebiteľov a zabezpečovať bezpečnosť elektrickej siete. Okrem toho podľa spoločnosti ČEZ platí, že chráni život a zdravie spotrebiteľov, ako aj ich majetkové záujmy.

115.

Samozrejme, na základe článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 je povinnosťou toho, kto sa v konaní vo veci samej odvoláva na takéto záujmy, aby preukázal, že sa spornou praxou skutočne sledovali uvedené ciele a že sa napríklad neopieral o dôvody, ktoré súviseli napríklad s etnickým pôvodom väčšiny obyvateľov mestskej časti Gizdova Machala. V každom prípade pre obdobia, v ktorých je podľa vnútroštátneho práva bežné alebo dokonca zákonom nariadené uchovávanie obchodných dokumentov, by sa mohlo od spoločnosti ČEZ v tejto súvislosti vyžiadať, aby na základe interných písomností zdokumentovala priebeh rozhodovania, ktorý viedol k spornej praxi. Nezávisle od už uvedeného možno okrem toho od spoločnosti ČEZ požadovať, aby konkrétne preukázala, či v súčasnosti v dotknutej mestskej časti ešte stále existuje konkrétne nebezpečenstvo, že by mohlo dôjsť v podstatnom rozsahu k neoprávneným zásahom do elektromerov a k nelegálnym odberom elektriny.

116.

Ak sa preukážu tvrdenia spoločnosti ČEZ, týkajúce sa sledovaných cieľov ako správne, tak slúži sporná prax v podstate na to, aby sa v budúcnosti zabránilo podvodom a zneužívaniu, ako aj na to, aby sa v záujme všetkých spotrebiteľov prispelo k zabezpečenie kvality finančne akceptovateľného zásobovania elektrinou.

117.

Prevencia a boj proti podvodom a zneužívaniu, ako aj zaistenie bezpečnosti a kvality zásobovania elektrinou v členských štátoch sú legitímne ciele, ktoré uznáva právo Únie. ( 60 )

118.

Je však potrebné preskúmať, či bolo na dosiahnutie týchto cieľov proporcionálne umiestniť elektromery v dotknutej mestskej časti do výšky približne 6 metrov. Na to by na základe článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 bolo potrebné, aby sporná prax bola na dosiahnutie legitímnych cieľov „primeraná a nevyhnutná“.

119.

Ak by aj bola pravda, že dôvody sporného opatrenia sú „všeobecne známe“, ( 61 ) nezbavuje to navyše spoločnosť ČEZ povinnosti dokázať, že zásada rovnosti zaobchádzania nie je porušená (článok 8 ods. 1 smernice 2000/43). Stupeň známosti dôvodov, ktoré spoločnosti viedli k tomu, aby postupovali určitým spôsobom, totiž ešte nevypovedá nič o ich odôvodnenosti, a predovšetkým o ich proporcionalite. ( 62 )

120.

Takisto môžeme od podniku požadovať, aby spornú prax v pravidelných intervaloch kontroloval a opätovne posudzoval, či naďalej vyhovuje požiadavkám zásady proporcionality.

121.

„Primerané“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 je opatrenie vtedy, ak je vhodné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa ( 63 ), čo v prejednávanom prípade znamená, že opatrenie môže skutočne zabrániť podvodom a zneužívaniu, ako aj prispieť k zabezpečeniu kvality zásobovania elektrickou energiou.

122.

Manipulovanie a neoprávnené odoberanie elektrickej energie bude nepochybne ťažšie, keď sa elektromery a rozvodné skrine umiestnia do výšky približne 6 m, do ktorej sa spotrebiteľ bežne nedostane. Okrem toho má prevencia nelegálnych zásahov jednotlivcov do elektrickej siete potenciálne pozitívny účinok pre všetkých spotrebiteľov elektrickej energie, pretože sa tým zníži riziko úrazov, zabráni sa vzniku škôd na infraštruktúre a možno tak predísť obávanému všeobecnému zvýšeniu cien elektriny, ktoré má slúžiť na vyrovnanie takých škôd.

123.

Len okrajovo je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že vhodnosť opatrení sa musí posudzovať vždy vzhľadom na nimi sledované ciele. Ak by sa opatrením, ako v tomto prípade, malo reagovať na početné protiprávne zásahy do zásobovania elektrickou energiou v určitej oblasti, bude len ťažko možné, aby vhodnosť opatrenia závisela od toho, že odteraz už nebude dochádzať k prípadom podvodov a zneužívania, a nebude sa vyskytovať ani negatívne ovplyvnenie kvality zásobovania elektrickou energiou. Uvedené opatrenie sa teda musí považovať za vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa už vtedy, ak prispieva k citeľnému zníženiu počtu protiprávnych zásahov do zásobovania elektrickou energiou. ( 64 )

124.

S výhradou bližších zistení vnútroštátneho súdu sa zdá byť taká prax, aká je sporná v konaní vo veci samej, ako v zásade vhodná na dosiahnutie ňou sledovaných cieľov.

125.

Pri predpoklade, že sporné opatrenie je vhodné na zabránenie podvodom a zneužívaniu, ako aj na zaistenie kvality zásobovania elektrickou energiou, vzniká ďalšia otázka, či je na tento účel aj nevyhnutné.

126.

Opatrenie sa za nevyhnutné považuje vtedy, ak sledovaný legitímny cieľ nebolo možné dosiahnuť miernejším, rovnako vhodným prostriedkom. Treba teda vysvetliť, či by neexistovali menej obmedzujúce opatrenia na to, aby sa v predmetných mestských častiach zabránilo manipulovaniu s elektromermi a nelegálnym odberom.

127.

Ako som už bližšie vysvetlila vo veci Belov, ( 65 ) nemožno len dodatočné uplatnenie občianskoprávnych či trestnoprávnych opatrení proti údajným páchateľom prípadných manipulácií na elektromeroch alebo nelegálnych pripojení na elektrickú sieť v zásadne považovať za rovnako vhodný prostriedok na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných v prejednávanej veci. To isté platí pre návrh, aby sa vyššie umiestnili len tie elektromery, na ktorých naozaj došlo k manipulovaniu.

128.

Na rozdiel od veci Belov ( 66 ) sa však v prejednávanej veci nezdá byť od úplného začiatku nereálne, aby sa elektromery umiestnili do normálnej výšky a aby sa osobitnými technickými opatreniami zabezpečili proti nelegálnym zásahom. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania médiá informujú „o novom druhu elektromerov“ s možnosťou odpočtu na diaľku, ktoré navyše vedia hlásiť pokusy o manipuláciu dodávateľovi elektriny.

129.

Niet pochybností o tom, že v prípade uvedeného postupu by išlo vo vzťahu k odberateľom elektrickej energie v takých mestských častiach ako je Gizdova Machala o menej obmedzujúce opatrenie. Najmä by sa týmto spôsobom zaistilo, že tam nedôjde k stigmatizácii lokálneho obyvateľstva a že všetci spotrebitelia môžu naďalej pravidelne kontrolovať svoje terajšie elektromery tak, ako to je podľa všetkého bežné aj na iných miestach v Bulharsku.

130.

V konečnom dôsledku si však bude musieť urobiť sám vnútroštátny súd obraz o tom, či je použitie dotknutého „nového druhu elektromerov“ realizovateľné s hospodársky primeranými nákladmi alebo či by s tým boli spojené výrazné dodatočné náklady, ktoré by sa pravdepodobne presunuli na všetkých spotrebiteľov elektriny. Len keď pri uplatnení tohto „nového druhu elektromerov“ skutočne pôjde o technicky a finančne realistické opatrenie, ( 67 ) mohlo by ako menej obmedzujúca a napriek tomu rovnako vhodná alternatíva spornej praxe umiestnenia elektromerov do výšky približne 6 metrov prichádzať do úvahy.

131.

Ak by sa sporná prax preukázala ako vhodná a nevyhnutná na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov, tak by samozrejme ešte bolo nakoniec potrebné preskúmať, či nevedie k neprimeranému obmedzeniu osôb bývajúcich v mestskej časti Gizdova Machala. ( 68 ) Zo zásady proporcionality totiž vyplýva, že opatrenia, ktoré obmedzujú právo zaručené právom Únie – ako je v tomto prípade zákaz diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu – nemôžu pre jednotlivca viesť k nevýhodám, ktoré sú neprimerané k sledovaným cieľom. ( 69 ) Inými slovami, sledovaný legitímny cieľ musí byť v čo najväčšom súlade s požiadavkami zásady rovnosti zaobchádzania a musí sa nájsť spravodlivá rovnováha medzi rôznymi protichodnými záujmami. ( 70 )

132.

V tejto súvislosti si treba najprv uvedomiť, že umiestnenie elektromerov vo výške približne 6 metrov predstavuje relatívne drastické opatrenie, ktoré sa paušálne a kolektívne dotýka všetkých osôb bývajúcich v mestskej časti Gizdova Machala, aj keby sa nedopustili nijakých nelegálnych zásahov do zásobovania elektrinou. Môže tak vzniknúť dojem, že všetci obyvatelia alebo prinajmenšom veľký počet obyvateľov mestskej časti Gizdova Machala sú v súvislosti so svojím zásobovaním elektrickou energiou zapletení do podvodov, manipulácií alebo iných nezrovnalostí, čo sa rovná všeobecnému podozreniu a v konečnom dôsledku môže prispieť k stigmatizovaniu obyvateľstva tejto mestskej časti. ( 71 )

133.

Ako som už naznačila, v konečnom dôsledku vedie taká prax, aká je sporná v konaní vo veci samej, ku vzniku nedôstojného prostredia pre dotknuté osoby, ktorým musia trpieť najmä príslušníci určitej etnickej skupiny. ( 72 ) To je v rozpore so základnými hodnotami, na ktorých je založená Európska únia (článok 2 ZEÚ), ako aj so základnými cieľmi smerníc o ochrane pred diskrimináciou (pozri v tejto súvislosti najmä zákaz „obťažovania“ podľa článku 2 ods. 3 smernice 2000/43).

134.

Pri vyvažovaní rozdielnych záujmov v takom prípade, ako je prejednávaná vec, sa musí tejto okolnosti priznávať špeciálna dôležitosť. Čisto hospodárske záujmy musia v tejto súvislosti ustúpiť do úzadia, s tým dôsledkom, že na prevenciu podvodov a zneužívania, ako aj na zaistenie bezpečnosti a kvality zásobovania elektrickou energiou by sa v čo najväčšej možnej miere mali použiť menej ekonomicky vhodné opatrenia, ako je umiestnenie elektromerov v neprístupnej výške približne 6 metrov.

135.

Okrem toho – a nezávisle od prípadného stigmatizovania miestneho obyvateľstva – treba pripomenúť, že normotvorca Únie v smerniciach 2006/32 a 2009/72 výslovne zdôrazňuje záujem koncových spotrebiteľov byť pravidelne informovanými o svojej individuálnej spotrebe elektrickej energie. Okrem toho by sa mali užívatelia aktívne podporovať v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach ( 73 ). Je v rozpore s týmto cieľom Únie, ak sa užívatelia síce vybavia elektromermi, ale umiestnia sa do výšky 6 m, ktorá nie je prístupná na vykonanie vizuálnej kontroly. ( 74 )

136.

Samozrejme že právo Únie nepredpisuje záväzne členským štátom, aby každému užívateľovi bezplatne poskytli elektromer. ( 75 ) Ale práve na takom zásobovanom území, kde sa v minulosti často zistili podvody a manipulovanie v súvislosti so zásobovaním elektrickou energiou, existuje mimoriadny záujem spotrebiteľov o to, aby mohli svoju individuálnu spotrebu elektrickej energie pravidelne kontrolovať a sledovať. ( 76 )

137.

Na základe toho musí vnútroštátny súd posúdiť, či ponuka spoločnosti ČEZ, že spotrebiteľom na ich žiadosť nainštaluje v ich domácnostiach kontrolné elektromery, môže predstavovať primeranú kompenzáciu za neprístupnosť ich riadnych elektromerov namontovaných vo výške približne 6 metrov. Pritom je potrebné si uvedomiť najmä to, že spoplatnenie takého kontrolného elektromera by mohlo niektorých spotrebiteľov od jeho namontovania odradiť. ( 77 )

138.

Je potrebné uznať, že spoločnosť ČEZ okrem toho ponúka, že umožní spotrebiteľom v dotknutých oblastiach na individuálnu žiadosť vizuálnu kontrolu pomocou bezplatnej zdvižnej plošiny. Napriek tomu sa zdá viac ako pochybné to, či môže byť tento relatívne náročnejší a komplikovanejší postup v súlade s uvedeným cieľom práva Únie podporovať spotrebiteľov v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach ( 78 ). Použitie špeciálneho vozidla so zdvižnou plošinou, ktoré sa pred každým použitím musí výlučne písomne objednať, totiž z reálneho hľadiska sotva prichádza pre jedného spotrebiteľa do úvahy častejšie ako raz či dvakrát ročne. ( 79 )

139.

Na základe vyššie uvedeného konštatujem, že taká prax, ako je sporná v konaní vo veci samej, môže byť na základe článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 opodstatnená, pokiaľ slúži na to, aby prispela na prevenciu podvodov a zneužívania, ako aj na zaistenie kvality zásobovania elektrickou energiou v záujme všetkých spotrebiteľov, a to pod podmienkou, že

140.

Ak sa v rámci preskúmania diskriminácie dospeje k záveru, ktorý som uviedla vyššie, tak z tohto hneď vyplýva ďalšia otázka, aké dôsledky má konštatovanie diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu v zmysle smernice 2000/43 v konaní vo veci samej. O tejto problematike, ktorá bola sporná už vo veci Belov, sa miestami diskutovalo aj v prejednávanej veci, v neposlednom rade zo strany spoločnosti ČEZ.

141.

V tejto súvislosti stačí odkázať na ustálenú judikatúru Súdneho dvora: Vnútroštátne ustanovenia sa musia v konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje ( 80 ). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou. ( 81 )

142.

Na základe informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nič nepoukazuje na to, že by v konaní vo veci samej bolo vylúčené vykonať v súlade so smernicou 2000/43 výklad a uplatniť relevantné ustanovenia bulharského práva, konkrétne ustanovenia ZZD. Preto sa v tomto prípade nevynárajú žiadne podrobné otázky priameho horizontálneho účinku základných práv.

143.

Bez ohľadu na to treba podotknúť, že smernica síce nemôže sama zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa voči nemu nemožno na ňu odvolávať. ( 82 )

144.

Zákaz diskriminácie z dôvodu rasy a etnického pôvodu je však všeobecnou zásadou práva Únie, ktorá je na úrovni primárneho práva zakotvená v článku 21 Charty základných práv a ktorá je v smernici 2000/43 len konkretizovaná ( 83 ) – presne tak ako napríklad zákaz diskriminácie z dôvodu veku alebo sexuálnej orientácie v smernici 2000/78 ( 84 ), a inde, ako napríklad nárok na platenú ročnú dovolenku ( 85 ) alebo právo na informovanie a porady so zamestnankyňami a zamestnancami v podnikoch. ( 86 )

145.

V takých právnych vzťahoch, ako sú prejednávané, keď oproti sebe stoja na jednej strane spotrebitelia alebo malí živnostníci, a na druhej strane poskytovatelia základných služieb, má zásada rovnosti zaobchádzania mimoriadny význam. Podobne ako v prípade pracovného pomeru sa také právne vzťahy totiž vyznačujú štrukturálnou nerovnováhou medzi ich stranami.

146.

Prinajmenšom v jednej zo situácií uvedeného druhu sa zdá ako odôvodnené, aby sa vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v rozpore so zákazom diskriminácie zakotvenom v základných právach, neuplatnili ani medzi súkromnými osobami. Platí to o to viac, že v prípade, aký sa tu prejednáva, sa súkromné osoby nestávajú priamymi adresátmi základných práv, ale základné právo sa uplatňuje len ako kritérium na kontrolu zákonnosti vnútroštátneho práva. ( 87 )

147.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktoré položil Administrativen săd Sofija‑grad, odpovedal takto: