21.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/25

—

zrušil niektoré nariadenia Komisie, ktoré konkurenčne znevýhodňujú trstinový cukor, predovšetkým (i) nariadenia č. 505/2013 (1) a 629/2013 (2), ktorými sa stanovujú mimoriadne opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo počas hospodárskeho roka 2012/2013, (ii) nariadenia č. 574/2013 (3) a 677/2013 (4), ktorými sa stanovuje prideľovací koeficient pre dostupné množstvá cukru mimo kvóty, ktoré sa majú predať na trhu Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo, (iii) nariadenie č. 460/2013 (5) o stanovovaní minimálnej colnej sadzby pre tretiu čiastkovú verejnú súťaž a nariadenie č. 542/2013 (6) o stanovovaní minimálnej colnej sadzby pre štvrtú čiastkovú verejnú súťaž; vyhlásil námietku nezákonnosti nariadenia č. 36/2013 (7), ktorým sa otvára stála výzva na predkladanie ponúk na dovoz cukru, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN 1701 14 10 a 1701 99 10 so zníženým clom na hospodársky rok 2012/2013, podľa článku 277 ZFEÚ za prípustnú a dôvodnú,

—

subsidiárne vyhlásil námietku nezákonnosti nariadení č. 505/2013 a 629/2013 podľa článku 277 ZFEÚ za prípustnú a dôvodnú,

—

vyhlásil článok 186 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007 (8) (prepracované nariadenie) za protiprávny podľa článku 277 ZFEÚ v rozsahu, v akom nesprávne vykonáva príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 318/2006 (9),

—

zaviazal Európsku úniu zastúpenú Komisiou na náhradu akejkoľvek škody, ktorá žalobkyniam vznikla v dôsledku toho, že si Komisia porušila povinnosti, a stanovil túto náhradu za škodu vzniknutú žalobkyniam v období od 1. apríla 2013 do 30. júna 2013 na sumu 42 261 036 eur, zvýšenú o ďalšie straty vzniknuté po tomto dni, alebo v akejkoľvek inej výške, ktorá bude zodpovedať škode, ktorú žalobkyne utrpeli alebo ktorá im bude spôsobená, v súlade s tým, čo preukážu v priebehu tohto konania, s osobitným zreteľom na budúcu škodu, pričom všetky tieto sumy musia byť zvýšené o úrok odo dňa vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu do skutočného zaplatenia náhrady škody, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie, keďže na jednej strane nariadenia č. 505/2013 a 629/2013 stanovujú fixný všeobecne uplatniteľný poplatok za nadbytočné množstvo vo výške 177 eur a 148 eur za tonu, t. j. menej ako polovicu z obvyklých 500 eur za tonu, použiteľný na špecifické množstvá (celkovo 300 000 ton) cukru, rozdelený medzi žalobkyne, ktoré sú spracovateľmi cukrovej repy, v rovnakom pomere. Na druhej strane nariadenie č. 36/2013 stanovuje neznáme a nepredvídateľné clo, ktoré sa uplatní len na úspešných uchádzačov (ktorými môžu byť spracovatelia trstinového cukru, cukrovej repy alebo tretia osoba), pričom však nespresňuje jeho celkovú výšku.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení prepracovaného nariadenia a neexistencii primeraného právneho základu, keďže vzhľadom na nariadenia č. 505/2013 a 629/2013 Komisia nemá právomoc zvyšovať kvóty a je naopak povinná uložiť vysoké a odradzujúce poplatky za uvoľnenie cukru nepodliehajúceho kvóte na trh Únie. Pokiaľ ide o daňové zadávacie konania, Komisia zjavne nie je splnomocnená ani oprávnená prijať tento druh opatrení, ktorých prijatie základné predpisy nikdy nepredpokladali.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže Komisia vytvorila systém, v ktorom výšku cla nemožno predvídať a táto výška nie je stanovená prostredníctvom stálych objektívnych kritérií, ale sa určuje na základe subjektívnej ochoty zaplatiť clo (navyše zo strany subjektov, ktoré v tomto ohľade podliehajú rôznym tlakom a podnetom), pričom neexistuje skutočná súvislosť so skutočne dovážanými výrobkami.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže Komisia mohla na prekonanie nedostatku zásob prijať aj menej obmedzujúce opatrenia, ktoré by neboli prijaté výlučne v neprospech dovážajúcich spracovateľov cukru.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery, keďže žalobkyne oprávnene očakávali, že Komisia na obnovenie dostatočných zásob surového trstinového cukru určeného na spracovanie použije opatrenia stanovené nariadením č. 1234/2007. Žalobkyne takisto oprávnene očakávali, že Komisia zachová rovnováhu medzi dovážajúcimi spracovateľmi a domácimi výrobcami cukru.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných, keďže Komisia sa pri správe trhu s cukrom opakovane dopustila zásadných pochybení a sama si protirečila, čo svedčí prinajmenšom o jej nedostatočnom pochopení základných trhových mechanizmov. Napríklad jej účtovná súvaha, ktorá predstavuje jeden z najdôležitejších nástrojov na určenie obsahu a načasovania intervencií na trhu, bola výrazne nesprávna a spočívala na chybnej metodológii. Navyše opatrenia prijaté Komisiou na odstránenie nedostatku zásob boli zjavne nevhodné.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ZFEÚ, keďže Komisii sa nepodarilo dosiahnuť dva z cieľov, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení Zmluvy.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Komisie č. 1006/2011 (10). Clo uplatnené na rafinovaný cukor je len zanedbateľne vyššie ako clo pre surový cukor, pričom rozdiel predstavuje približne 20 eur na tonu. To jasne kontrastuje s rozdielom 80 eur medzi štandardným dovozným clom pre rafinovaný cukor (419 eur) a surový cukor určený na rafináciu (339 eur), ktoré stanovuje nariadenie Komisie č. 1006/2011.

Okrem toho na podporu svojej žaloby o náhradu škody žalobkyne uvádzajú, že Komisia zjavne a vo veľkom rozsahu prekročila mieru voľnej úvahy, ktorú jej priznáva nariadenie č. 1234/2007, a to z dôvodu svojej nečinnosti a nevhodnosti jej konania. Navyše skutočnosť, že Komisia neprijala primerané opatrenia, predstavuje zjavné porušenie právnej normy, „ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom“. Komisia porušila najmä všeobecné zásady práva Únie týkajúce sa právnej istoty, zákazu diskriminácie, proporcionality, legitímnej dôvery a povinnosti náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných.