31.8.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 252/35 |
Žaloba podaná 4. júna 2013 — Christodoulou a Stavrinou/Komisia a Európska centrálna banka
(Vec T-332/13)
2013/C 252/59
Jazyk konania: gréčtina
Účastníci konania
Žalobcovia: Chrysanthi Christodoulou (Pafos, Cyprus) a Maria Stavrinou (v zastúpení: E. Efstathiou, K. Efstathiou a K. Liasidou, advokáti)
Žalované: Európska centrálna banka a Európska komisia
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
— |
vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú; |
— |
zrušil rozhodnutie Eurogroup z 25. marca 2013, ktoré nadobudlo svoju konečnú podobu prostredníctvom rozhodnutia guvernéra Cyperskej centrálnej banky ako zmocnenca a/alebo zástupcu Európskeho systému centrálnych bánk z 29. marca 2013, K.D.P [regulačný správy akt] 104/2013, ktorým sa rozhodlo o „predaji niektorých prevádzok“ Cyprus Popular Bank Public Co Ltd a ktoré v podstate predstavuje spoločné rozhodnutie Európskej centrálnej banky a Európskej komisie, |
— |
subsidiárne vyhlásil, že vyššie uvedené rozhodnutie Eurogroup v podstate predstavuje spoločné rozhodnutie Európskej centrálnej banky a/alebo Európskej komisie, a to bez ohľadu na jeho podobu a formu, |
— |
zaviazal Európsku centrálnu banku a/alebo Európsku komisiu na náhradu trov tohto konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.
1. |
Svojím prvým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je neplatné, keďže rozhodnutie ide nad rámec právomocí, ktoré boli Zmluvou o Európskej únii zverené Európskej centrálnej banke a Európskej komisii, čo znamená, že ide o akt, ktorý tieto dve inštitúcie prijali ultra vires. |
2. |
Svojím druhým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právom na rešpektovanie vlastníctva, ktoré je chránené článkom 1 prvého protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a článkom 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, ako ho potvrdzuje Charta základných práv Európskej únie. |
3. |
Svojím tretím žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je zjavne nedôvodné, nemá nijaký právny základ a je v rozpore so zásadou proporcionality. |
4. |
Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je takisto v rozpore so všeobecne uznávanými právnymi zásadami zavedenými v práve Európskej únie, a konkrétne so zásadou, že nikto sa nemôže spoliehať na svoje vlastné opomenutie, aby získal výhodu a/alebo odôvodnil nesprávne a/alebo nezákonné konanie. |