3.8.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 226/23

Žaloba podaná 12. júna 2013 — Portugalsko/Komisia

(Vec T-314/13)

(2013/C 226/32)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, splnomocnený zástupca, M. Gorjão-Henriques a J. da Silva Sampaio, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil články 1 a 2 rozhodnutia Európskej komisie C(2013) 1870 final,

—	rozhodol, že v prejednávanom prípade sa nepoužije nariadenie (ES) č. 16/2003 (1), konkrétne jeho článok 7, pre podstatné formálne vady, porušenie nariadenia (ES) č. 1164/94 (2), a v každom prípade pre porušenie všeobecných právnych zásad platných v právnom poriadku Európskej únie,

—	uložil Európskej komisii zaplatiť zostatok dlžnej sumy,

—

subsidiárne:

a)	vyhlásil, že lehota pre začatie konania o vrátení už zaplatených súm a právo zadržiavať ešte nevyplatený zostatok sú premlčané,

b)	uložil povinnosť znížiť opravu, ktorú vykonala Európska komisia v súvislosti s možnými nezrovnalosťami, ktoré vedú k nevyplateniu celého zostatku a k vráteniu plnej výšky výdavkov zaplatených po 3. júni 2003, ale fakturovaných v období od júna 2002 do februára 2003,

—	v každom prípade zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na protiprávnosti nariadenia (ES) č. 16/2003 z dôvodov formálnych vád a porušenia právnej normy vyššej právnej sily.

—

Nariadenie (ES) č. 16/2003 je protiprávne preto, že nebolo prijaté zborom členov Komisie, a to ani na základe splnomocnenia, ani na základe písomného postupu a ani na základe akéhokoľvek ďalšieho zjednodušeného postupu podľa rokovacieho poriadku Európskej komisie (3) v znení platnom v deň prijatia uvedeného nariadenia, že neboli dodržané ustanovenia článku 18 rokovacieho poriadku Komisie a že Komisia vykladá článok 7 nariadenia (ES) č. 16/2003 v rozpore s nariadením (ES) č. 1164/94.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení ustanovení európskeho práva o oprávnenosti výdavkov.

—	Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi vykonávajúcimi Zmluvu, najmä pokiaľ ide o otázku, či sú výdavky zaplatené po začiatku obdobia oprávnenosti a počas neho oprávnené pre európske financovanie napriek tomu, že boli fakturované skôr.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady legitímnej dôvery, zásady právnej istoty a zásady viazanosti správnych orgánov vlastnými rozhodnutiami.

—	Európska komisia má ustálenú prax týkajúcu sa výkladu predmetného predpisu v tom zmysle, akého sa dovoláva Portugalská republika.

Tento výklad pochádzal zo zdrojov oprávnených Európskou komisiou, bol oznámený Portugalskej republike a ďalším členským štátom a jeho obsah bol jednoznačne taký, že Portugalská republika mohla legitímne očakávať, že faktúry prijaté predtým a zaplatené potom, čo bola Európskej komisii predložená úplná žiadosť, sú oprávnené.

Presadzovanie výkladu, ktorý teraz zastáva Komisia zjavne porušuje zásadu právnej istoty, keďže nejde o výklad určitý ani predvídateľný a Portugalská republika musí v jeho dôsledku znášať značné náklady.

Štvrtý žalobný dôvod uvedený subsidiárne a založený na porušení zásady proporcionality.

—

Hoci podľa článku H prílohy II nariadenia (ES) č. 1164/94 môže Európska komisia vykonať úpravy, ktoré považuje za potrebné a ktoré môžu spočívať v čiastočnom alebo úplnom zrušení pomoci poskytnutej na projekt, uvedený orgán musí dodržiavať zásadu proporcionality a zohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu, ako je typ nezrovnalostí a rozsah potenciálnych finančných dôsledkov prípadných nedostatkov v systéme riadenia či kontroly. Je preto nepochopiteľné, ako môže dôjsť k úplnému zrušeniu poskytnutých dotácií, keďže opravy v 100 % výške možno uplatniť len v prípadoch, keď sú zistené nedostatky v systémoch riadenia alebo kontroly tak rozsiahle alebo keď je zistená nezrovnalosť tak závažná, že predstavujú úplné nedodržanie právnych predpisov Spoločenstva, takže všetky platby obsahujú nezrovnalosti.

Výkladové problémy predstavujú vždy rozhodujúcu poľahčujúcu okolnosť, ktorú musí Európska komisia vždy zohľadniť. Vzhľadom na uvedené okolnosti, môžu k dosiahnutiu sledovaného cieľa viesť aj menej obmedzujúce opatrenia, medzi ktoré jednoznačne patrí uplatnenie nižšieho koeficientu či nevykonanie vôbec žiadnej opravy.

Piaty žalobný dôvod uvedený subsidiárne a založený na premlčaní.

Výdavky spred 3. júna 2003 sú už v každom prípade premlčané, keďže posledná faktúra je z 28. februára 2003, teda tri mesiace a dva dni pred predmetným dátumom.

Podľa nariadenia (ES) č. 2988/95 (4) z 18. decembra 1995 premlčacia doba pre začatie konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalostí.

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 16/2003 zo 6. januára 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/94 týkajúce sa oprávnenosti výdavkov súvisiacich s opatreniami spolufinancovanými Kohéznym fondom (Ú. v. ES L 2, s. 7; Mim. vyd. 14/001, s. 189).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1164/94 zo 16. mája 1994, ktorým sa zriaďuje kohézny fond (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 9).

(3) Ú. v. ES L 308, 2000, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213.

(4) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).