14.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 367/21

1.

Je vnútroštátny súd povinný — či už na základe zásady efektivity, na základe vysokej úrovne ochrany v Únii sledovanej smernicou 1999/44 (1) alebo na základe iných ustanovení či noriem práva Únie — ex offo preskúmať, či je kupujúci pri zmluve spotrebiteľom v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 1999/44?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Platí to aj v prípade, že spis týkajúci sa konania neobsahuje žiadne skutkové informácie (alebo ich obsahuje nedostatok, resp. sú protichodné), aby bolo možné zistiť postavenie kupujúceho?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Platí to aj pre odvolacie konanie, v ktorom kupujúci nenapadol rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu, v akom sa toto preskúmanie (ex offo) nevykonalo a výslovne sa nepreskúmalo, či kupujúceho treba považovať za spotrebiteľa?

4.

Má sa smernica 1999/44 (resp. jej článok 5) považovať za normu, ktorá má právnu silu noriem verejného poriadku vo vnútroštátnom práve?

5.

Sú zásada efektivity, vysoká úroveň ochrany v Únii sledovaná smernicou 1999/44 alebo iné ustanovenia či normy práva Únie v rozpore s holandským právom vo vzťahu k bremenu tvrdenia a dôkaznému bremenu spotrebiteľa/kupujúceho v súvislosti s povinnosťou (v primeranej lehote) informovať predávajúceho o zdanlivom nedostatku dodaného tovaru?

6.

Sú zásada efektivity, vysoká úroveň ochrany v Únii sledovaná smernicou 1999/44 alebo iné ustanovenia či normy práva Únie v rozpore s holandským právom vo vzťahu k bremenu tvrdenia a dôkaznému bremenu spotrebiteľa/kupujúceho, ktorým musí preukázať, že tovar nie je v súlade so zmluvou a že sa tento nesúlad objavil v lehote šiestich mesiacov od dodania? Čo znamenajú slová „nesúlad, ktorý sa objaví“ v článku 5 ods. 3 smernice 1999/44, a najmä v akom rozsahu musí spotrebiteľ/kupujúci uviesť skutočnosti a okolnosti, ktoré sa týkajú nesúladu so zmluvou (resp. jeho príčiny)? Je na tento účel postačujúce, že spotrebiteľ/kupujúci uvedie a v prípade dôvodného popierania preukáže, že nadobudnutý predmet nefunguje (bezchybne), alebo musí uviesť a v prípade dôvodného popierania aj preukázať, aký nedostatok predaného predmetu spôsobil toto nefungovanie (resp. chybné fungovanie)?

7.

Je pre odpoveď na uvedené otázky relevantná skutočnosť, že pani Faberová bola v konaní vo veci samej na oboch stupňoch zastúpená advokátom?