19.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 304/7

Odvolanie podané 6. augusta 2013: Riccardo Nencini proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 4. júna 2013 vo veci T-431/10, Nencini/Parlament

(Vec C-447/13 P)

2013/C 304/13

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Riccardo Nencini (v zastúpení: M. Chiti, advokát)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy odvolateľa

—

zrušiť v prípade, ak to bude potrebné po konštatovaní neplatnosti/nezákonnosti článku 85b nariadenia Komisie (ES, Euroatom) č. 2342/2002 (1) z 23. decembra 2002, článku 73a nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (2) zo 25. júna 2002, rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. júna 2013 v spojených veciach T-431/10 a T-560/10, Nencini/Európsky parlament, a zmeniť uvedený rozsudok po vyhovení dôvodov uvedených v žalobe pred Všeobecným súdom tak, že sa akty napadnuté v prvostupňovom konaní vyhlásia za nezákonné,

—	subsidiárne, v prípade potvrdenia rozsudku o uložení povinnosti vrátiť sporné sumy, spravodlivým spôsobom opätovne určiť predmetné sumy po zrušení a zmene napadnutého rozsudku, zaslaním spisu na Generálny sekretariát Európskeho parlamentu, aby spravodlivo znova stanovil spornú výšku súm,

—	zrušiť rozsudok v časti týkajúcej sa trov konania a zmeniť ho tak, aby Európsky parlament znášal trovy konania vo veci T-431/10 a tiež vo veci T-560/10 alebo aby ich v každom prípade nahradil,

—	v každom prípade uložiť Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V prvom rade odvolateľ tvrdí, že boli porušené pravidlá, pokiaľ ide o premlčanie, zásada právnej istoty, efektivity a rozumnosti. Všeobecný súd zamietol návrhy žalobcu, keďže sa domnieval, že premlčacie lehoty začínajú plynúť po oznámení rozhodnutia o vrátenie súm a dlhu, teda minimálne po desiatich rokoch po skončení parlamentnej funkcii pána Nencina.

Po druhé, odvolateľ tvrdí, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti, efektivity a ochrany, pretože niektoré skutočnosti uvádzané na odôvodnenie rozhodnutia sa z časti odlišovali od tých, ktoré boli namietané.

Po tretie, odvolateľ tvrdí, že bolo nesprávne uplatnené nariadenie o výdavkoch a náhradách poslancov parlamentu („nariadenie VNP“) pokiaľ išlo o napadnuté sumy náhrady cestovných výdavkov a napadnuté sumy vzťahujúce sa náhrady pre sekretariát. Konkrétne tvrdí, že pojem „pobyt“ bol nesprávne vyložený, tento pojem nie je totožný s pojmom úradné „bydlisko“, ďalej tvrdí, že nedošlo k zneužitiu a to z viacerých hľadísk, ďalej uvádza, že ide o vzájomné protirečenie, ak neuvedenie mien všetkých príjemcov náhrady pre sekretariát sa jednoducho považuje za „formálnu nezrovnalosť“ a zároveň sa to v zmysle nejasnej predchádzajúcej právnej úpravy považuje za neopraviteľné.

Po štvrté, odvolanie je založené na porušení zásady proporcionality pri určení predmetu vymáhanej sumy. Uloženie povinnosti vrátiť všetky sumy, ktoré prijal by bolo absurdné.

Nakoniec odvolateľ namieta nesprávne posúdenie výšky uloženej náhrady trov konania. Trovy vynaložené v súvislosti podaním návrhu proti prvému rozhodnutiu, ktoré bolo vzaté späť, boli spôsobené chybným postupom žalovanej, ktoré si uznala túto nezrovnalosť tak, že po oznámení žaloby, nahradila toto rozhodnutie novým rozhodnutím, ktoré bolo vypracované v taliančine.

(1) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004 s. 145).

(2) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004 s. 74).