23.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/11


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) 15. januára 2013 — Daniel Unland/Land Berlin

(Vec C-20/13)

2013/C 86/19

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Daniel Unland

Žalovaná: Land Berlin

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa európske primárne a/alebo sekundárne právo, v prejednávanej veci najmä smernica 2000/78/ES (1), vykladať v zmysle rozsiahleho zákazu neodôvodnenej diskriminácie na základe veku tak, že sa vzťahuje aj na vnútroštátne normy o odmeňovaní krajinských sudcov?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, vyplýva z výkladu tohto európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, že vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého výška základného platu sudcu pri nástupe do funkcie sudcu a neskoršie zvyšovanie tohto platu závisia od jeho veku, predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe veku?

3.

V prípade kladnej odpovede aj na druhú otázku, bráni výklad tohto európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva tomu, aby sa takýto vnútroštátny právny predpis odôvodňoval legislatívnym cieľom odmeňovať odbornú prax a/alebo sociálnu kompetenciu?

4.

V prípade kladnej odpovede aj na tretiu otázku, pripúšťa výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, pokiaľ ešte neprebehla implementácia nediskriminačného práva o odmeňovaní, iný právny dôsledok ako to, že diskriminovaným osobám sa so spätnou účinnosťou musí poskytnúť odmena zodpovedajúca najvyššiemu platovému stupňu ich platovej triedy?

Vyplýva pritom právny dôsledok porušenia zákazu diskriminácie zo samotného európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, v prejednávanej veci najmä zo smernice 2000/78/ES, alebo ide o nárok so zreteľom na nedostatočné prebratie európskych požiadaviek vyplývajúci z nároku na základe zodpovednosti štátu podľa práva Únie?

5.

Bráni výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva takému vnútroštátnemu opatreniu, na základe ktorého sa nárok na (dodatočné) zaplatenie alebo náhradu škody podmieňuje tým, že sudcovia ho musia uplatniť včas?

6.

V prípade kladnej odpovede na prvú až tretiu otázku, vyplýva z výkladu európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, že zákon o platovom prevedení, ktorým sa sudcovia už vo funkcii zaradia do stupňa nového systému odmeňovania len na základe výšky základného platu poberaného podľa skoršieho (diskriminačného) práva o odmeňovaní k rozhodujúcemu dňu prevodu a podľa ktorého sa ďalší postup do vyšších stupňov určuje bez ohľadu na absolútnu dĺžku odbornej praxe sudcu v podstate podľa dĺžky odbornej praxe získanej po nadobudnutí účinnosti zákona o platovom prevedení, je pokračovaním existujúcej diskriminácie na základe veku trvajúcim až do prípadného dosiahnutia najvyššieho platového stupňa?

7.

V prípade kladnej odpovede aj na šiestu otázku, bráni výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva tomu, aby sa toto neobmedzene trvajúce rozdielne zaobchádzanie odôvodnilo legislatívnym cieľom, podľa ktorého sa zákonom o platovom prevedení mali chrániť (nielen) nadobudnuté práva sudcov už vo funkcii k rozhodujúcemu dňu prevodu, ale (aj) očakávanie životného príjmu v danej platovej triede, ktorý by sa pravdepodobne poskytol podľa skoršieho práva o odmeňovaní, a noví sudcovia sa mali odmeňovať lepšie ako sudcovia už vo funkcii?

Možno odôvodniť trvajúcu diskrimináciu sudcov už vo funkcii tým, že alternatívna právna úprava (individuálne zaradenie aj sudcov už vo funkcii podľa dĺžky odbornej praxe) by bola spojená so zvýšeným administratívnym zaťažením?

8.

V prípade zápornej odpovede na možnosť odôvodnenia v siedmej otázke, pripúšťa výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, pokiaľ sa ešte neuskutočnila implementácia nediskriminačného práva o odmeňovaní aj pre sudcov už vo funkcii, iný právny dôsledok ako to, že sudcom už vo funkcii sa so spätnou účinnosťou a naďalej má poskytovať odmena zodpovedajúca najvyššiemu platovému stupňu ich platovej triedy?

9.

V prípade kladnej odpovede na prvú až tretiu otázku a zápornej odpovede na šiestu otázku, vyplýva z výkladu primárneho a sekundárneho práva, že právna úprava v zákone o platovom prevedení, podľa ktorej sa sudcom už vo funkcii, ktorí ku dňu prevodu dosiahli určitý vek, zabezpečí od určitého platového stupňa rýchlejší rast platu ako sudcom, ktorí sú k rozhodujúcemu dňu prevodu mladší, predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe veku?

10.

V prípade kladnej odpovede na deviatu otázku, bráni výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva tomu, aby sa toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnilo legislatívnym cieľom, podľa ktorého sa nemali chrániť nadobudnuté práva k rozhodujúcemu dňu, ale výlučne očakávanie životného príjmu v danej platovej triede, ktorý by sa pravdepodobne poskytol podľa skoršieho práva o odmeňovaní?

11.

V prípade zápornej odpovede na možnosť odôvodnenia v desiatej otázke, pripúšťa výklad európskeho primárneho a/alebo sekundárneho práva, pokiaľ sa ešte neuskutočnila implementácia nediskriminačného práva o odmeňovaní aj pre sudcov už vo funkcii, iný právny dôsledok ako to, že sa všetkým sudcom už vo funkcii má so spätnou účinnosťou a naďalej zabezpečiť rovnaký rast platu ako uprednostneným sudcom uvedeným v deviatej otázke?


(1)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).