1

Spoločnosti Galp Energía España SA (ďalej len „GALP Energía España“), Petróleos de Portugal (Petrogal) SA (ďalej len „Petróleos de Portugal“) a GALP Energía SGPS SA (ďalej len „GALP Energía SGPS“) (ďalej spolu len „odvolateľky“) svojím odvolaním navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Galp Energía España a i./Komisia (T‑462/07, EU:T:2013:459, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie K(2007) 4441 v konečnom znení z 3. októbra 2007 týkajúce sa konania podľa článku 81 ES, teraz článku 101 ZFEÚ [vec COMP/38710 – Bitúmen (Španielsko)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“) a znížil pokutu, ktorá im bola uložená, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

2

Článok 31 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje:

„Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále.“

3

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 až 85 napadnutého rozsudku a na účely tohto konania ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

4

Výrobok, ktorého sa týka porušenie, je penetračný bitúmen, ktorý neprešiel žiadnym spracovaním a používa sa na výstavbu a údržbu ciest.

5

Na španielskom trhu s bitúmenom pôsobia na jednej strane traja výrobcovia, a síce skupiny Repsol, CEPSA‑PROAS a BP, a na druhej strane dovozcovia, medzi ktorých patrí skupina Nynäs a skupina tvorená odvolateľkami.

6

Od roku 1990 do roku 2003 bolo 89,29 % aktív spoločnosti Galp Energía España, predtým Petrogal Española SA, vlastnených spoločnosťou Petróleos de Portugal, a 10,71 % poisťovacou spoločnosťou Tagus RE, ktorá sama bola kontrolovaná z 98 % spoločnosťou Petróleos de Portugal. Od roku 2003 je Galp Energía España 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Petróleos de Portugal. Samotná Petróleos de Portugal je od 22. apríla 1999 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Galp Energía SGPS.

7

Galp Energía España v Španielsku predáva a uvádza na trh bitúmen. Jej obrat súvisiaci s bitúmenom predaným nezávislým stranám v Španielsku dosahoval v roku 2001, poslednom celom roku porušenia, 13000000 eur, čo predstavuje 4,54 % relevantného trhu. Celkový konsolidovaný obrat spoločnosti Galp Energía SGPS predstavoval v roku 2006 12 576000000 eur.

8

V nadväznosti na žiadosť o oslobodenie od pokút predloženú 20. júna 2002 skupinou BP podľa oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) boli v dňoch 1. a 2. októbra 2002 vykonané v skupinách Repsol, PROAS, BP, Nynäs a v skupine tvorenej odvolateľkami prešetrovania.

9

Dňa 6. februára 2004 Komisia zaslala dotknutým podnikom prvú sériu žiadostí o informácie podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

10

Faxmi z 31. marca a 5. apríla 2004 Repsol a PROAS predložili Komisii žiadosť podľa jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov doplnenú o vyhlásenie podniku.

11

Komisia po tom, ako dotknutým podnikom zaslala štyri ďalšie žiadosti o informácie, formálne začala konanie a v dňoch od 24. do 28. augusta 2006 zaslala skupinám BP, Repsol, CEPSA‑PROAS, Nynäs a skupine tvorenej odvolateľkami oznámenie o výhradách.

12

Dňa 3. októbra 2007 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že trinásť spoločností, ktoré boli jeho adresátmi, sa spoločne zúčastnili na súbore dohôd a zosúladených postupov na trhu penetračného bitúmenu na španielskom území (s výnimkou Kanárskych ostrovov), ktorý spočíval v dohodách o rozdelení trhu a koordinácii cien.

13

Boli identifikované nasledujúce protiprávne konania alebo zložky porušenia:

14

Komisia považovala za preukázané, že zamestnanci spoločnosti Galp Energía España sa zúčastnili na karteli na účet tejto spoločnosti. S ohľadom na judikatúru týkajúcu sa domnienky uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na svoju dcérsku spoločnosť, ktorej je 100 % vlastníčkou, a s ohľadom na majetkové vzťahy medzi spoločnosťami Galp Energía España, Petróleos de Portugal a Galp Energía SGPS Komisia dospela k záveru, že Galp Energía España, Petróleos de Portugal a od 22. apríla 1999 tiež Galp Energía SGPS tvorili na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES jeden podnik.

15

Komisia sa domnievala, že každé z dvoch zistených obmedzení hospodárskej súťaže, teda horizontálne dohody o rozdelení trhu a koordinácia cien, už svojou povahou patrí medzi najzávažnejšie typy porušení článku 81 ES, ktoré možno podľa judikatúry označiť za „veľmi závažné“ porušenia už vzhľadom na ich povahu, bez toho, aby sa také správanie muselo vzťahovať na určitú geografickú oblasť alebo muselo mať osobitný dopad.

16

Komisia považovala za nemožné zmerať skutočný dopad kartelu na trh najmä z dôvodu nedostatku informácií o pravdepodobnom vývoji čistých cien bitúmenu v Španielsku v prípade neexistencie dohôd. Komisia sa domnievala, že nemala povinnosť presne preukázať skutočný účinok kartelu na relevantný trh, ani tento účinok kvalifikovať, ale že sa mohla obmedziť na odhad pravdepodobnosti takéhoto účinku. V každom prípade sa Komisia domnievala, že kartelové dohody boli vykonané a že bolo pravdepodobné, že mali skutočné protisúťažné účinky.

17

Vzhľadom na povahu porušenia sa Komisia domnievala, že skupiny Repsol, PROAS, BP, Nynäs a skupina tvorená odvolateľkami sa dopustili veľmi závažného porušenia článku 81 ES a spresnila, že k tomuto záveru dospela nezávisle od toho, či kartel mal merateľný dopad na relevantný trh. Komisia dodala, že zohľadnila skutočnosť, že tajná dohoda sa týkala len španielskeho trhu.

18

Komisia stanovila „východiskovú sumu“ pokút, ktoré sa majú uložiť, s ohľadom na závažnosť porušenia, hodnotu relevantného trhu odhadovanú v roku 2001, ktorý bol posledným celým rokom porušenia, na 286400000 eur, a skutočnosť, že porušenie sa obmedzovalo na predaj bitúmenu len v jednom členskom štáte. S ohľadom na uvedené skutočnosti stanovila východiskovú sumu pokút na 40000000 eur.

19

Komisia ďalej rozdelila spoločnosti, ktorým bolo sporné rozhodnutie určené, do viacerých kategórií podľa ich relatívneho významu na relevantnom trhu, aby mohla uplatniť rozdielne zaobchádzanie na účely zohľadnenia ich skutočnej hospodárskej sily spôsobiť vážnu ujmu hospodárskej súťaži. Komisia vychádzala na tento účel z ich podielov, vyjadrených vo forme hodnoty predajov, na španielskom trhu cestného penetračného bitúmenu v roku 2001.

20

Repsol a PROAS, ktorých podiely na relevantnom trhu dosahovali v roku 2001 34,04 % a 31,67 %, boli zaradené do prvej kategórie, BP, s podielom na trhu vo výške 15,19 % do druhej kategórie, a Nynäs, ako aj odvolateľky, ktorých podiely na trhu sa nachádzali medzi 4,54 % a 5,24 % do tretej kategórie. Na tomto základe boli prispôsobené východiskové sumy uložených pokút takto:

21

Komisia s cieľom stanoviť pokuty vo výške zaručujúcej dostatočne odstrašujúci účinok považovala za vhodné uplatniť na výšku pokuty uloženej spoločnostiam BP a Repsol násobiteľ, a síce 1,8 pre BP a 1,2 pre Repsol podľa ich celkového obratu v roku 2006, teda v poslednom roku predchádzajúcom prijatiu sporného rozhodnutia, ale neuplatniť násobiteľ na pokuty uložené spoločnostiam PROAS, Nynäs a odvolateľkám.

22

Po zvýšení východiskovej sumy pokuty na základe dĺžky trvania porušenia na 9625000 eur pre GALP Energía España, ako aj Petróleos de Portugal a na 7150000 eur pre GALP Energía SGPS Komisia tiež rozhodla, že pokutu uloženú spoločnostiam Repsol a PROAS treba zvýšiť o 30 % z dôvodu priťažujúcich okolností, pretože tieto dva podniky boli vedúcimi podnikmi kartelu.

23

Komisia porovnala úlohu odvolateliek s úlohou spoločností Repsol, PROAS a BP a preskúmala, či bolo odôvodnené znížiť výšku pokút. Považovala za vhodné rozlíšiť odlišnú úlohu, ktorú zohrávali odvolateľky s ohľadom na ich obmedzenejšiu účasť na porušení, a rozhodla sa znížiť výšku ich pokút o 10 %.

24

V článku 2 výroku sporného rozhodnutia bola teda spoločnostiam Galp Energía España a Petróleos de Portugal uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne pokutu vo výške 8662500 eur, z ktorých 6435000 eur mala zaplatiť spoločne a nerozdielne Galp Energía SGPS.

25

Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvé stupňa 19. decembra 2007 odvolateľky požiadali o úplné alebo čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia a subsidiárne o zníženie sumy pokuty, ktorá im bola uložená.

26

Na podporu svojej žaloby odvolateľky uviedli deväť žalobných dôvodov.

27

Všeobecný súd vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu odvolateliek a zrušil článok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom konštatuje zapojenie spoločností Galp Energía España, Petróleos de Portugal a Galp Energia SGPS do všetkých dohôd a zosúladených postupov na španielskom trhu s bitúmenom v miere, v akej toto všetko zahŕňa na jednej strane systém dozoru a vykonávania dohôd o rozdelení trhu a zákazníkov a na druhej strane kompenzačný mechanizmus určený na naprávanie odchýlok, ku ktorým došlo oproti dohodám o rozdelení trhu a zákazníkov.

28

V tejto súvislosti, ako vyplýva najmä z bodov 215, 292, 293 a 301 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd vychádzal len z dôkazov z obdobia predmetných skutkových okolností, aby dospel k záveru, že zodpovednosť odvolateliek v súvislosti so systémom dozoru a kompenzačným mechanizmom nebola preukázaná. Odmietol tak zohľadniť vyhlásenie pána V. C., riaditeľa pre predaj bitúmenu v spoločnosti Petrogal Española SA (teraz Galp Energía España) zo 6. decembra 2007, ktoré odvolateľky predložili do súdneho spisu, a Komisia teda k nemu v spornom rozhodnutí neprihliadala ako k dôkaznému prostriedku svedčiacemu v neprospech.

29

V bodoch 611, 625 a 626 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd s ohľadom na toto vyhlásenie pána V. C. zo 6. decembra 2007 konštatoval, že odvolateľky vedeli o účasti ostatných účastníkov kartelu na kompenzačnom mechanizme a mohli tiež predpokladať účasť ostatných účastníkov kartelu na systéme dozoru, a v dôsledku toho bolo možné vyvodiť ich zodpovednosť za tieto dve zložky porušenia.

30

Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd dospel v bode 630 napadnutého rozsudku k záveru, že nie je potrebné zmeniť východiskovú sumu pokuty, ale v bode 632 tohto rozsudku považoval za potrebné pristúpiť k ešte väčšiemu zníženiu pokuty, uplatnenému Komisiou z dôvodu poľahčujúcich okolností.

31

V bodoch 635 a 636 uvedeného rozsudku preto čiastočne vyhovel deviatemu žalobnému dôvodu a pristúpil k dodatočnému zníženiu pokuty o 4 %, ktoré sa pripočítalo k zníženiu o 10 % už priznanému v spornom rozhodnutí.

32

Všeobecný súd zamietol ostatné žalobné dôvody odvolateliek týkajúce sa neplatnosti, vrátane piateho a šiesteho žalobného dôvodu založeného na protiprávnosti konštatovania ich účasti na koordinácii cien, ako aj o dĺžke tejto účasti.

33

V dôsledku toho bola výška pokuty uložená spoločnostiam Galp Energía España a Petróleos de Portugal v článku 2 výroku sporného rozhodnutia stanovená na 8277500 eur, zatiaľ čo výška pokuty uložená spoločnosti Galp Energia SGPS v tom istom článku bola stanovená na 6149000 eur.

34

Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

35

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

36

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú tri odvolacie dôvody.

37

Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa člení na tri časti, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 81 ods. 1 ES, skreslil dôkazy, nedodržal procesné predpisy týkajúce sa posúdenia dôkazov a porušil všeobecnú zásadu prezumpcie neviny zaručenú článkom 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), keď v bodoch 407 a 456 napadnutého rozsudku určil, že nemožno konštatovať, že Komisia protiprávne rozhodla, že odvolateľky sa zúčastňovali na koordinácii cien „do roku 2002“. Navyše Všeobecný súd toto rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

38

V prvej časti svojho odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bodoch 370 až 408 napadnutého rozsudku na účely konštatovania, že Komisia preukázala účasť odvolateliek na koordinácii cien v rokoch 1995 až 2002, nezohľadnil dve poľahčujúce skutočnosti, a síce, že ani žiadosť o zhovievavosť podaná spoločnosťou BP, ani dokumenty z obdobia predmetných skutkových okolností predložené spoločnosťou BP neuvádzali, že odvolateľky sa zúčastnili na koordinácii cien.

39

V druhej časti svojho odvolacieho dôvodu odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že neuviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiaden dôkaz, pokiaľ ide o začiatok údajnej účasti odvolateliek na koordinácii cien.

40

V tejto súvislosti tvrdia, že vyhlásenia spoločností Repsol a PROAS v rámci zhovievavosti neuvádzajú žiadnu konkrétnu skutočnosť, vrátane dátumov, stretnutí, telefonátov alebo zvýšení cien a tieto vyhlásenia nie sú dostatočne presné a súhlasné, aby preukázali účasť odvolateliek na koordinácii cien v rokoch 1995 až 2002. V tomto zmysle tiež uvádzajú, že dátum začiatku rozdelenia trhu nemožno považovať za dátum začiatku účasti spoločnosti Petróleos de Portugal na dohodách o cenách, lebo tieto dohody predstavujú podľa sporného rozhodnutia samostatné časti kartelu.

41

V tretej časti svojho odvolacieho dôvodu odvolateľky kritizujú Všeobecný súd, pretože rozhodol, že výmena interných e‑mailov určených spoločnosti Galp Energía España z 18. a 19. októbra 2000 posúdená v bodoch 387 až 404 napadnutého rozsudku predstavuje dôkaz z obdobia, keď došlo k skutkovým okolnostiam, ktorý preukazuje účasť odvolateliek na koordinácii cien.

42

Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neprípustný v celom jeho rozsahu a v každom prípade nedôvodný.

43

Na úvod je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry z článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že v odvolaní musia byť presným spôsobom uvedené kritizované časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu (pozri najmä rozsudok Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 29, ako aj citovanú judikatúru).

44

Pokiaľ teda argumentácia na podporu odvolacieho dôvodu nie je dostatočne jasná a presná na to, aby Súdny dvor mohol uskutočniť preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto požiadavkám a treba ju vyhlásiť za neprípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 30, ako aj citovanú judikatúru).

45

Tvrdenia založené na porušení článku 81 ods. 1 ES, nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, porušenia procesných pravidiel, ktorými s riadi hodnotenie dôkazov, ako aj všeobecnej zásady prezumpcie neviny, rovnako ako aj tvrdenia založené na skreslení dôkazov však dostatočne jasne neidentifikujú nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, ale skladajú sa zo všeobecných a nepodložených tvrdení, takže ich teba zamietnuť ako neprípustné.

46

Pokiaľ ide o prvú a tretiu časť tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že na jednej strane na účely konštatovania, že Komisia preukázala účasť odvolateliek na koordinácii cien v rokoch 1995 až 2002, nezohľadnil dva dôkazy a na druhej strane sa domnieval, že výmena interných e‑mailov odvolateliek z 18. a 19. októbra 2000 predstavuje dôkaz z obdobia, keď došlo k skutkovým okolnostiam, ktorý preukazuje ich účasť na koordinácii cien, stačí pripomenúť, že podľa článku 256 ods. 1 druhého odseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie predložených dôkazov je teda vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov nezakladá, okrem prípadu ich skreslenia, ktoré v prejednávanej veci odvolateľky jednoducho uviedli a nepodložili dôkazmi, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha v rámci odvolania preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 84).

47

Tieto tvrdenia preto musia byť zamietnuté ako neprípustné.

48

Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že neuviedol, že sporné rozhodnutie neobsahuje žiaden dôkaz, pokiaľ ide o začiatok údajnej účasti odvolateliek na predmetnej koordinácii cien, stačí uviesť, že na rozdiel od ich tvrdenia táto argumentácia nebola odvolateľkami uvedená pred Všeobecným súdom. Je teda nová a v dôsledku toho neprípustná.

49

Vzhľadom na uvedené treba prvý odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu ako neprípustný.

50

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 47 Charty a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) tým, že nerozhodol v primeranej lehote, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia alebo subsidiárne podstatné zníženie pokuty, ktorá im bola uložená.

51

Uvádzajú, že ich žaloba o neplatnosť bola podaná 19. decembra 2007, písomná časť konania bola ukončená 21. októbra 2008, ústna časť konania začala 12. novembra 2012, pojednávanie sa konalo 24. januára 2013 a rozsudok bol vyhlásený 16. septembra 2013.

52

Keďže celé konanie trvalo približne päť rokov a deväť mesiacov (69 mesiacov), pričom medzi ukončením písomnej časti konania a začatím ústnej časti konania uplynuli štyri roky a jeden mesiac (49 mesiacov), odvolateľky sa domnievajú, že podľa kritérií definovaných Súdnym dvorom v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, EU:C:1998:608) Všeobecný súd nesplnil svoju povinnosť rozhodnúť v primeranej lehote.

53

Odvolateľky v tejto súvislosti zdôrazňujú, že jednak vec bola menej zložitá než iné kartelové veci prejednávané Všeobecným súdom a počet žalôb bol nízky, lebo len štyria účastníci kartelu podali žalobu, a jednak že neprimeranú dĺžku konania pred Všeobecným súdom nemožno v žiadnom prípade pripísať ich správaniu.

54

Komisia zas uvádza, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, keď neexistujú nepriame dôkazy, podľa ktorých nadmerná dĺžka trvania konania pred Všeobecným súdom mala vplyv na riešenie sporu, zrušenie napadnutého rozsudku nemôže napraviť nedodržanie požiadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote.

55

Je potrebné pripomenúť, že sankciou pre súd Únie za porušenie jeho povinnosti rozhodnúť o veciach, ktoré sú mu predložené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z článku 47 druhého odseku Charty, je žaloba o náhradu škody podaná na Všeobecný súd, pričom takáto žaloba o náhradu škody predstavuje účinný prostriedok nápravy. Z toho vyplýva, že návrh na náhradu škody spôsobenej nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie Všeobecným súdom nemožno podať priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podať na samotný Všeobecný súd (rozsudky Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 66; ICF/Komisia, C‑467/13 P, EU:C:2014:2274, bod 57, ako aj Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, body 17 a 18).

56

Všeobecnému súdu, ktorý je príslušný podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ a ktorému bola predložená takáto žaloba o náhradu škody, prináleží rozhodovať v inom rozhodovacom zložení, než v ktorom rozhodoval v spore, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dĺžka je kritizovaná (pozri v tomto zmysle rozsudky Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 67; ICF/Komisia, EU:C:2014:2274, bod 58, ako aj Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 19).

57

Keďže v tejto súvislosti je zrejmé, bez toho, aby bolo potrebné, aby účastníci konania predložili v tejto súvislosti dodatočné dôkazy, že Všeobecný súd dostatočne závažne porušil svoju povinnosť rozhodnúť vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor na toto porušenie môže poukázať (pozri v tomto zmysle rozsudky Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 90; ICF/Komisia, EU:C:2014:2274, bod 59, ako aj Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 20).

58

V prejednávanej veci ide o taký prípad. Dĺžka konania na Všeobecnom súde, teda približne päť rokov a deväť mesiacov, ktorá najmä zahŕňa obdobie štyroch rokov a jedného mesiaca bez akéhokoľvek procesného úkonu medzi koncom písomnej časti konania a pojednávaním, sa nedá vysvetliť ani povahou a zložitosťou veci a ani kontextom tejto veci. Na jednej strane spor predložený Všeobecnému súdu nevykazoval osobitný stupeň zložitosti. Na druhej strane z napadnutého rozsudku, ani z dôkazov predložených účastníkmi konania nevyplýva, že toto obdobie nečinnosti bolo objektívne odôvodnené, prípadne sa oň pričinili odvolateľky.

59

Z úvah uvedených v bode 55 tohto rozsudku však aj tak vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť.

60

Druhý odvolací dôvod odvolateliek sa člení na tri časti.

61

V rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 625, 626 a 630 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia prekročením svojich právomocí, keďže v rámci dôvodu uplatneného ex offo na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci konštatoval, že odvolateľky sú zodpovedné za obe zložky porušenia článku 81 ods. 1 ES, ktorými sú vedomosť o kompenzačnom mechanizme a predvídateľnosť systému dozoru.

62

Všeobecný súd tiež rozhodol ultra petita, keďže Komisia sa v spornom rozhodnutí neopierala o tieto dôvody, odvolateľky ich neuviedli ako dôvody neplatnosti a o týchto dôvodoch sa okrem prípustnosti vyhlásenia pána V. C. vôbec nediskutovalo.

63

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd mohol pri rozhodovaní o výške pokuty uloženej odvolateľkám zohľadniť skutočnosť, že odvolateľky vedeli o mechanizme dozoru a kompenzačnom mechanizme, keďže ide o skutkovú okolnosť. Domnieva sa, že Všeobecný súd bol oprávnený zohľadniť aj vyhlásenie pána V. C. najmä vzhľadom na to, že v bode40 rozsudku KNP BT/Komisia (C‑248/98 P, EU:C:2000:625) pri posudzovaní primeraného charakteru pokút Súdny dvor priznáva Všeobecnému súdu možnosť zohľadniť doplňujúce informácie, ktoré nemusia byť uvedené v rozhodnutí, ktoré má preskúmať, ako dôkazy vyžadované na základe povinnosti odôvodnenia. Komisia napokon zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neúčinný, keďže Všeobecný súd už znížil pokutu.

64

V rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo na spravodlivý proces, vrátane zásady rovnosti zbraní, právo na obhajobu a konkrétnejšie zásadu kontradiktórnosti tým, že v bodoch 624 a 625 napadnutého rozsudku rozhodol, že v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci mu prináleží zohľadniť vyhlásenie pána V. C. s cieľom preukázať zodpovednosť odvolateliek za ich vedomosť o kompenzačnom mechanizme a predvídateľnosť systému dozoru.

65

Všeobecný súd porušil tieto zásady tým, že odvolateľkám presne pred rozhodnutím neoznámil povahu a predmet tohto nového dôvodu podľa požiadaviek stanovených v článku 6 EDĽP, ako aj v článkoch 47 a 48 Charty.

66

Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami a zdôrazňuje, že dôkazy predložené pánom V. C. týkajúce sa skutočnosti, že odvolateľky vedeli o systéme dozoru a kompenzačnom mechanizme, boli po prvýkrát uvedené práve odvolateľkami. Je teda absurdné, ak odvolateľky tvrdia, že sa s týmito dôkazmi nemohli oboznámiť.

67

V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd konštatovaním ich zodpovednosti za obe zložky porušenia v bode 626 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy a porušil zásadu prezumpcie neviny. Toto konštatovanie je podľa odvolateliek založené na neúplnej citácii vyhlásenia pána V. C., z ktorého jednoznačne vyplýva, že pán V. C. vôbec nevedel o povahe kompenzačného mechanizmu, ktorý je predmetom sporného rozhodnutia.

68

Podľa Komisie Všeobecný súd naopak neskreslil dôkazy uvedené vo vyhlásení pána V. C.

69

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu v spojení s druhou časťou tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že prekročil svoju neobmedzenú súdnu právomoc definovanú v článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003.

70

Pred preskúmaním dôvodnosti prvej časti tohto odvolacieho dôvodu treba na úvod uviesť, že Všeobecný súd po tom, ako na jednaj strane v bodoch 265, 266, 270 a 292 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nepreukázala účasť odvolateliek na predmetnom kompenzačnom mechanizme a systéme dozoru a na druhej strane v bode 282 tohto rozsudku konštatoval, že Komisia založila sporné rozhodnutie len na dôvode ich účasti na týchto dvoch zložkách, aby v tomto smere založila ich zodpovednosť, v bodoch 624 až 626 a 630 tohto rozsudku uviedol:

71

Je potrebné tiež pripomenúť, že právo Únie stanovuje systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podľa článku 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktorý predstavuje preskúmavanie zákonnosti aktov inštitúcií stanovený článkom 263 ZFEÚ, ktorý môže byť doplnený na základe článku 261 ZFEÚ a na základe žiadosti odvolateliek neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o sankcie uložené v tejto oblasti Komisiou (rozsudok Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 42).

72

V tejto súvislosti, ako Súdny dvor mal možnosť už viackrát spresniť, sa rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ vzťahuje na všetky časti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na dôvody predložené odvolateľkami (pozri v tomto zmysle rozsudky KME Germany a i./Komisia, C‑272/09 P, EU:C:2011:810, body 102 a 109; Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, body 62 a 82, ako aj Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, body 56 a 59), a to s ohľadom na všetky skutočnosti predložené odvolateľkami bez ohľadu na to, či nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, či boli predtým predložené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o žalobe podanej na Všeobecný súd, ak sú tieto skutočnosti relevantné na účely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, EU:C:2010:389, body 87 až 92).

73

Treba však pripomenúť, že súdy Únie v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ nemôžu nahradiť odôvodnenie autora predmetného aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudok Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 89 a citovanú judikatúru).

74

Okrem toho článok 261 ZFEÚ stanovuje, že „nariadenia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podľa ustanovení zmlúv môžu Súdnemu dvoru Európskej únie priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení“. Normotvorca Únie využil možnosť poskytnutú týmto ustanovením a v článku 31 nariadenia č. 1/2003 stanovil, že „Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále“.

75

Súd Únie, ktorý vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc stanovenú v článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003, je preto oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na účely stanovenia výšky sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, EU:C:2007:88, bod 61).

76

Naopak rozsah tejto neobmedzenej súdnej právomoci je prísne obmedzený, na rozdiel od preskúmania zákonnosti stanovenej v článku 263 ZFEÚ, na určenie výšky pokuty (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, EU:C:2007:88, bod 62; Alliance One International/Komisia, C‑679/11 P, EU:C:2013:606, bod 105; Komisia a i./Siemens Österreich a i., C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256, bod 126, ako aj Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 45).

77

Z toho vyplýva, že neobmedzená súdna právomoc, ktorou disponuje Všeobecný súd na základe článku 31 nariadenia č. 1/2003, sa týka len jeho posúdenia pokuty uloženej Komisiou, a nie akejkoľvek úpravy skutočností zakladajúcich protiprávne konanie, ktoré Komisia v súlade s právom konštatovala v rozhodnutí, ktoré bolo Všeobecnému súdu predložené.

78

V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 70 tohto rozsudku, hoci bolo konštatované, že Komisia nepreukázala, že sa odvolateľky zúčastnili kompenzačného mechanizmu, a ani systému dozoru a že sporné rozhodnutie nie je založené na žiadnom inom dôvode než na účasti odvolateliek na týchto dvoch zložkách porušenia, Všeobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci v bodoch 625, 626 a 630 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolateľky vedeli o účasti ostatných účastníkov kartelu na kompenzačnom mechanizme, ale že mohli predvídať aj ich účasť na systéme kontroly. V dôsledku toho dospel k záveru, že jednak bolo možné vyvodiť na základe článku 101 ZFEÚ ich zodpovednosť a jednak, že túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť pri určovaní výšky pokuty.

79

Všeobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

80

Keďže prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je dôvodná, treba jej vyhovieť.

81

V dôsledku toho treba zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v bode 3 svojho výroku stanovuje novú sumu pokút uložených odvolateľkám s ohľadom na konštatovanie, ktoré Všeobecný súd nesprávne vykonal v bodoch 625, 626 a 630 tohto rozsudku v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci, podľa ktorého odvolateľky vedeli o účasti ostatných účastníkov kartelu na kompenzačnom mechanizme a mohli tiež predvídať účasť ostatných účastníkov kartelu na systéme dozoru a v dôsledku toho mohla byť v tejto súvislosti vyvodená ich zodpovednosť.

82

S ohľadom na uvedené nie je potrebné rozhodnúť o ďalších skutočnostiach druhej časti a o tretej časti druhého odvolacieho dôvodu.

83

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

84

Keďže Súdny dvor disponuje všetkými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie o žalobe, o tento prípad ide aj v prejednávanej veci.

85

V tejto súvislosti treba uviesť, že bolo s konečnou platnosťou preukázané, že vzhľadom na bod 1 výroku sporného rozhodnutia, tak ako bol čiastočne zrušený napadnutým rozsudkom, a vzhľadom na zamietnutie prvého odvolacieho dôvodu tohto odvolania v bode 49 tohto rozsudku sú odvolateľky v období od 31. januára 1995 do 1. októbra 2002 v prípade spoločností GALP Energía España, ako aj Petróleos de Portugalsko a v období od 22. apríla 1999 do 1. októbra 2002 v prípade spoločnosti GALP Energía SGPS zodpovedné za svoju účasť na súbore dohôd a zosúladených postupov na trhu penetračného bitúmenu na celom španielskom území (s výnimkou Kanárskych ostrovov), ktoré spočívali v dohodách o rozdelení trhu a koordinácii cien.

86

Konštatovanie Všeobecného súdu o nedostatku dôkazov o účasti odvolateliek na kompenzačnom mechanizme, ako aj na systéme dozoru nemôže podľa článku 264 prvého odseku ZFEÚ viesť k zrušeniu celého sporného rozhodnutia, lebo tieto skutočnosti boli len doplnkovými zložkami dotknutého porušenia. Skutočnosť, že Komisia nepredložila dôkaz o takejto účasti odvolateliek, nemení podstatu sporného rozhodnutia, lebo jediné a pokračujúce porušenie konštatované v tomto rozhodnutí sa skladá, ako vyplýva z bodov 12 a 13 tohto rozsudku, najmä z dvoch hlavných protiprávnych konaní, a síce z rozdelenia trhu a z koordinácie cien (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, body 36 až 38).

87

S ohľadom na uvedené treba preto rozhodnúť v rámci neobmedzenej právomoci priznanej Súdnemu dvoru článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 o sume pokuty, ktorá sa musí uložiť odvolateľkám (rozsudok Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 73, ako aj citovaná judikatúra).

88

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor, ktorý sám rozhoduje o veci na základe článku 61 prvého odseku druhej vety svojho štatútu, môže v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo penále (pozri najmä rozsudok KME Germany a i./Komisia, C‑389/10 P, EU:C:2011:816, bod 130, ako aj citovanú judikatúru).

89

Na účely určenia výšky pokuty mu prináleží, aby sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci a dotknutý druh porušenia (rozsudok Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 111).

90

Podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 tento postup predpokladá, že pre každý sankcionovaný podnik bude zohľadnená závažnosť predmetného porušenia, ako aj jeho dĺžka trvania, pričom je potrebné dodržať najmä zásady odôvodnenia, proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia a i./Siemens Österreich a i.,C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256, body 53 a 56; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 75, ako aj Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker‑Hannifin, C‑434/13 P, EU:C:2014:2456, bod 77) a Súdny dvor nie je viazaný indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach (pozri analogicky rozsudok Taliansko/Komisia, C‑310/99, EU:C:2002:143, bod 52), hoci tieto pravidlá môžu usmerniť súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 80, ako aj citovanú judikatúru).

91

V prejednávanom prípade treba konštatovať, že odvolateľky sa na španielskom území podieľali na jedinom a nepretržitom porušení, ktoré najmä spočívalo v dohodách o rozdelení trhu a koordinácii cien, teda na porušení, ktoré je veľmi závažné z dôvodu svojej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Versalis/Komisia, C‑511/11 P, EU:C:2013:386, bod 83), počas významného obdobia siedmich rokov a ôsmich mesiacov v prípade spoločností GALP Energía España, ako aj Petróleos de Portugal, a troch rokov a piatich mesiacov v prípade spoločnosti GALP Energía SGPS.

92

Treba tiež vziať do úvahy skutočnosť, že pokiaľ ide o ich individuálnu situáciu, odvolateľky mali, ako vyplýva z bodu 514 sporného rozhodnutia, podiel na trhu vo výške 4,54 %, ktorý umožňoval domnievať sa, podobne ako to vykonal Všeobecný súd v bode 631 napadnutého rozsudku, že z dôvodu ich veľkosti neboli schopné svojím protiprávnym konaním spôsobiť hospodárskej súťaži veľmi závažnú ujmu. Navyše Komisia v bodoch 566 a 567 sporného rozhodnutia správne uviedla, že odvolateľky sa zúčastnili na porušení v menšej miere než ostatné podniky.

93

Na účely stanovenia výšky pokuty, ktorú treba odvolateľkám uložiť, Súdny dvor súhlasí s posúdeniami uskutočnenými Komisiou a Všeobecným súdom, pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty, ako aj jej zníženie o 10 % vyplývajúce z obmedzenej účasti odvolateliek na spornom porušení. Je však potrebné uplatniť ešte dodatočné zníženie východiskovej sumy o 10 %, pričom toto zníženie sa pripočíta k zníženiu o 10 % priznanému v spornom rozhodnutí, lebo Komisia nemala dostatok dôkazov na preukázanie účasti odvolateliek na kompenzačnom mechanizme, ako aj na systéme dozoru.

94

Za týchto podmienok a vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 78, ako aj citovanú judikatúru) sa výška pokuty, ktorá bola uložená spoločne a nerozdielne spoločnostiam GALP Energía España a Petróleos de Portugal, stanovuje na sumu 7,7 milióna eur, z ktorej je GALP Energía SGPS spoločne a nerozdielne zodpovedná do výšky 5,72 milióna eur.

95

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

96

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

97

V tejto súvislosti treba rozhodnúť, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci sú odvolateľky povinné nahradiť dve tretiny trov konania Komisie a znášajú dve tretiny svojich vlastných trov konania vynaložených v rámci odvolania a Komisia znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania odvolateliek súvisiacich s týmto konaní. Okrem toho vzhľadom na žalobné dôvody, ktoré odvolateľky predložili v konaní pred Všeobecným súdom, z ktorých jedna časť bola s konečnou platnosťou zamietnutá, je vhodné, aby každý z účastníkov konania znášal svoje vlastné trovy prvostupňového konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: