Vec C‑559/13

Finanzamt Dortmund‑Unna

proti

Josefovi Grünewaldovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb kapitálu — Priame dane — Daň z príjmov — Odpočítateľnosť vyživovacích rent vyplatených ako protihodnota daru dedičského podielu z titulu budúceho dedenia — Vylúčenie vzťahujúce sa na nerezidentov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. februára 2015

Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov – Príjmy z podielov obchodnej činnosti spoločnosti, ktoré boli prevedené na základe darovania dedičského podielu z titulu budúceho dedenia – Odpočítateľnosť vyživovacej renty vyplácanej ako protihodnota za uvedené darovanie – Vylúčenie v prípade nerezidentov – Rozdielne zaobchádzanie – Porovnateľné situácie – Odôvodnenie – Neexistencia

(Článok 63 ZFEÚ)

Článok 63 ZFEÚ treba vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá daňovníkovi nerezidentovi, ktorý dosiahol v tomto členskom štáte príjmy z obchodnej činnosti založené na podieloch na spoločnosti, ktoré boli na neho prevedené rodičom na základe darovania dedičského podielu z titulu budúceho dedenia, nedovoľuje odpočítať si od týchto príjmov renty, ktoré vyplatil tomuto rodičovi ako protihodnotu tohto darovania, hoci táto právna úprava priznáva toto odpočítanie daňovníkovi rezidentovi.

Taká právna úprava predstavuje rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa týka objektívne porovnateľných situácií. Pokiaľ ide o výdavky priamo súvisiace s činnosťou, z ktorej pochádzajú príjmy zdaniteľné v členskom štáte, rezidenti tohto členského štátu a nerezidenti sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. S predmetnou činnosťou teda majú priamu súvislosť výdavky, ktoré vznikli v dôsledku tejto činnosti, a sú teda potrebné na jej výkon. Tak je to v prípade renty, keď záväzok vyplácať rentu vyplýva priamo z prevodu obchodných podielov spoločnosti vykonávajúcej činnosti, z ktorej pochádzajú príjmy zdaňované v členskom štáte, pričom tento záväzok bol ako protihodnota tohto prevodu dedičského podielu z titulu budúceho dedenia, nevyhnutnou podmienkou uvedeného prevodu.

Toto obmedzenie voľného pohybu kapitálu nemožno odôvodniť cieľom spočívajúcim v ochrane rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty ani potrebou zachovať koherenciu vnútroštátneho daňového systému. Osobitne sa nemožno odvolávať na tento druhý cieľ, pretože nie je daný priamy vzťah medzi dotknutou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody vo forme stanoveného daňového odvodu. Odpočítanie rent platiteľom a ich zdanenie pri prijatí príjemcom sa nevyhnutne týkajú rozdielnych daňovníkov.

(pozri body 23, 29, 30, 33, 44, 47, 49, 53, 54 a výrok)

Vec C‑559/13

Finanzamt Dortmund‑Unna

proti

Josefovi Grünewaldovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb kapitálu — Priame dane — Daň z príjmov — Odpočítateľnosť vyživovacích rent vyplatených ako protihodnota daru dedičského podielu z titulu budúceho dedenia — Vylúčenie vzťahujúce sa na nerezidentov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. februára 2015

Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb — Obmedzenia — Daňová právna úprava — Daň z príjmov — Príjmy z podielov obchodnej činnosti spoločnosti, ktoré boli prevedené na základe darovania dedičského podielu z titulu budúceho dedenia — Odpočítateľnosť vyživovacej renty vyplácanej ako protihodnota za uvedené darovanie — Vylúčenie v prípade nerezidentov — Rozdielne zaobchádzanie — Porovnateľné situácie — Odôvodnenie — Neexistencia

(Článok 63 ZFEÚ)

Článok 63 ZFEÚ treba vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá daňovníkovi nerezidentovi, ktorý dosiahol v tomto členskom štáte príjmy z obchodnej činnosti založené na podieloch na spoločnosti, ktoré boli na neho prevedené rodičom na základe darovania dedičského podielu z titulu budúceho dedenia, nedovoľuje odpočítať si od týchto príjmov renty, ktoré vyplatil tomuto rodičovi ako protihodnotu tohto darovania, hoci táto právna úprava priznáva toto odpočítanie daňovníkovi rezidentovi.

Taká právna úprava predstavuje rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa týka objektívne porovnateľných situácií. Pokiaľ ide o výdavky priamo súvisiace s činnosťou, z ktorej pochádzajú príjmy zdaniteľné v členskom štáte, rezidenti tohto členského štátu a nerezidenti sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. S predmetnou činnosťou teda majú priamu súvislosť výdavky, ktoré vznikli v dôsledku tejto činnosti, a sú teda potrebné na jej výkon. Tak je to v prípade renty, keď záväzok vyplácať rentu vyplýva priamo z prevodu obchodných podielov spoločnosti vykonávajúcej činnosti, z ktorej pochádzajú príjmy zdaňované v členskom štáte, pričom tento záväzok bol ako protihodnota tohto prevodu dedičského podielu z titulu budúceho dedenia, nevyhnutnou podmienkou uvedeného prevodu.

Toto obmedzenie voľného pohybu kapitálu nemožno odôvodniť cieľom spočívajúcim v ochrane rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty ani potrebou zachovať koherenciu vnútroštátneho daňového systému. Osobitne sa nemožno odvolávať na tento druhý cieľ, pretože nie je daný priamy vzťah medzi dotknutou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody vo forme stanoveného daňového odvodu. Odpočítanie rent platiteľom a ich zdanenie pri prijatí príjemcom sa nevyhnutne týkajú rozdielnych daňovníkov.

(pozri body 23, 29, 30, 33, 44, 47, 49, 53, 54 a výrok)