—

Bundesdruckerei GmbH, v zastúpení: W. Krohn, Rechtsanwalt,

—

Stadt Dortmund, v zastúpení: M. Arndts, splnomocnený zástupca,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a T. Müller, splnomocnení zástupcovia,

—

maďarská vláda, v zastúpení: M. Fehér, K. Szíjjártó a M. Pálfy, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid, J. Enegren a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je výklad článku 56 ZFEÚ a článku 3 ods. 1 smernice 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Bundesdruckerei GmbH (ďalej len „Bundesdruckerei“) a Stadt Dortmund (mesto Dortmund, Nemecko) vo veci požiadavky nachádzajúcej sa v špecifikáciách týkajúcich sa verejného obstarávania služieb Stadt Dortmund zaviazať subdodávateľov uchádzačov, aby svojim pracovníkom vyplácali minimálnu mzdu podľa právnej úpravy spolkovej krajiny, ktorá sa uplatňuje na verejného obstarávateľa, a to aj v prípade, že subdodávateľ má sídlo v inom členskom štáte a všetky plnenia súvisiace s vykonaním príslušnej verejnej zákazy budú uskutočnené v tomto štáte.

3

Smernica 96/71 vo svojom článku 1 nazvaný „Rozsah“ stanovuje:

„1.   Táto smernica sa uplatňuje na podniky zriadené v členskom štáte, ktoré v rámci poskytovania nadnárodných služieb vysielajú pracovníkov, v súlade s odsekom 3, na územie členského štátu.

…

3.   Táto smernica platí vtedy, ak podniky uvedené v odseku 1 prijmú niektoré z nasledovných nadnárodných opatrení:

…“

4

Článok 3 tejto smernice nazvaný „Vzťahy a podmienky zamestnania“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby podniky podľa článku 1 ods. 1, bez ohľadu na rozhodné právo pre pracovnoprávne vzťahy, zaručili pracovníkom vyslaným na územie členských štátov nasledujúce pracovné podmienky platné v členskom štáte vykonávania práce a zakotvené:

a/alebo

…

Na účely tejto smernice je termín ‚minimálne mzdové tarify‘ v odseku 1 písm. c) definovaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe členského štátu, na území ktorého je pracovník vyslaný.“

5

Článok 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) nazvaný „Podmienky plnenia zákaziek“ pred svojím zrušením smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, s. 65) stanovoval:

„Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky, ak sú tieto podmienky v súlade s právom Spoločenstva a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách. Podmienky upravujúce plnenie zákazky sa môžu týkať najmä sociálnych a environmentálnych aspektov.“

6

Zákon proti obmedzeniu hospodárskej súťaže (Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen) vo svojom znení z 26. júna 2013 (BGBl. 2013 I, s. 1750 a 3245), naposledy zmenený a doplnený § 2 ods. 78 zákona zo 7. augusta 2013 (BGBl. 2013 I, s. 3154, ďalej len „GWB“) stanovuje vo svojich § 102 až § 124 súbor pravidiel upravujúcich opravné prostriedky v oblasti postupov verejného obstarávania, medzi ktorými sa nachádzajú pravidlá týkajúce sa opravných prostriedkov pred Vergabekammern des Länder, pokiaľ ide o preskúmanie verejných zákaziek zadaných verejnými obstarávateľmi spolkových krajín.

7

Ustanovenie § 4 zákona spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko o zaistení dodržiavania kolektívnych zmlúv a sociálnych štandardov, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže pri zadávaní verejných zákaziek (Gesetz über die Sicherung von Tariftreue und Sozialstandards sowie fairen Wettbewerb bei der Vergabe öffentlicher Aufträge) z 10. januára 2012 (ďalej len „TVgG‐NRW“) stanovuje:

„1.   Verejné zákazky na služby, ktorých uskutočnenie patrí do pôsobnosti zákona o vysielaní pracovníkov….

2.   Verejné zákazky… v oblasti cestnej a železničnej verejnej dopravy osôb….

3.   Verejné zákazky na služby, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, možno zadať len podnikom, ktoré pri predložení ponuky prevezmú prostredníctvom vyhlásenia voči verejnému obstarávateľovi písomný záväzok, že svojim zamestnancom… vyplatia za poskytovanie služieb minimálnu hodinovú mzdu vo výške 8,62 eura. Podniky musia vo svojom vyhlásení o záväzku uviesť povahu záväzku prijatého ich podnikom v rámci kolektívnej zmluvy, ako aj výšku minimálnej hodinovej mzdy, ktorá bude vyplácaná zamestnancom prideleným na poskytovanie služieb. Výška minimálnej hodinovej mzdy môže byť upravená v súlade s § 21 nariadenia ministerstva práce.“

8

V máji 2013 Stadt Dortmund vyhlásilo verejné obstarávanie na úrovni Európskej únie na verejnú zákazku digitalizácie dokumentov a konverzie údajov pre úrad územného plánovania tohto mesta. Verejná zákazka mala hodnotu približne 300000 eur.

9

Bod 2 osobitných podmienok súťažných podkladov týkajúci sa dodržiavania ustanovení TVgG ‐ NRW obsahoval vzor dokumentu, ktorý mal byť podpísaný uchádzačom, v ktorom sa tento uchádzač zaviazal vyplatiť svojim zamestnancom minimálnu hodinovú mzdu vo výške 8,62 eura a vyžadovať od svojich subdodávateľov dodržiavanie tejto minimálnej mzdy.

10

Listom z 24. júna 2013 Bundesdruckerei informovala Stadt Dortmund, že ak mu bude pridelená verejná zákazka, budú plnenia, ktoré sú predmetom zákazky, poskytované výlučne v inom členskom štáte, v prejednávanej veci v Poľsku, subdodávateľom so sídlom v tomto štáte. Bundesdruckerei vo svojom liste uviedla, že tento subdodávateľ sa nemôže zaviazať, že bude dodržiavať minimálnu mzdu stanovenú ustanoveniami TVgG – NRW, lebo takáto minimálna mzda nie je stanovená v kolektívnych zmluvách alebo právnych predpisoch tohto členského štátu a výplata takejto minimálnej mzdy nie je s ohľadom na životné podmienky v uvedenom štáte bežná.

11

Za týchto podmienok Bundesdruckerei požiadala Stadt Dortmund, aby jej potvrdilo, že podmienky stanovené v bode 2 týchto osobitných podmienok súťažných podkladov týkajúceho sa dodržiavania ustanovení TVgG ‐ NRW sa neuplatňuje na subdodávateľa, na ktorého sa chce obrátiť. Bundesdruckerei dodala, že podľa jej názoru sú tieto podmienky v rozpore s právom verejného obstarávania.

12

Listom z 5. augusta 2013 Stadt Dortmund odpovedalo, že nemôže vyhovieť žiadosti spoločnosti Bundesdruckerei, lebo ako verejný obstarávateľ so sídlom v spolkovej krajine Severné Porýnie‑Vestfálsko je povinné uplatniť ustanovenie TVgG – NRW a že podľa jeho názoru nemožno tieto ustanovenia vykladať v zmysle, ktorý uvádza Bundesdruckerei.

13

Bundesdruckerei sa obrátila na Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg (komora pre verejné zákazky okresného úradu Arnsberg), aby Stadt Dortmund okrem iného uložila povinnosť upraviť súťažné podklady tak, že povinnosti stanovené v bode 2 osobitných podmienok sa neuplatňujú na subdodávateľov, ktorí majú sídlo v inom členskom štáte a ktorých pracovníci pôsobia v súvislosti s plnením verejnej zákazky len v tomto štáte. Na podporu svojho opravného prostriedku Bundesdruckerei uvádza, že tieto povinnosti predstavujú neodôvodnené obmedzenie slobodného poskytovania služieb zakotveného v článku 56 ZFEÚ, pretože znamenajú dodatočnú hospodársku záťaž, ktorá danému podniku môže brániť v cezhraničnom poskytovaní služieb alebo ho môže robiť menej atraktívnym.

14

Stadt Dortmund tvrdí, že povinnosť subdodávateľa prijať záväzok vyplácať minimálnu mzdu stanovenú v § 4 ods. 3 TVgG – NRW je v súlade s právom Únie. V prejednávanej veci sú totiž splnené požiadavky vyplývajúce z rozsudku Rüffert (C‑346/06, EU:C:2008:189), lebo táto povinnosť je založená na zákonnom základe, a to TVgG – NRW. Uvedená povinnosť tak môže byť podľa neho v súlade s článkom 26 smernice 2004/18 uložená ako osobitná podmienka týkajúca sa plnenia zákazky. Okrem toho je táto zákonná povinnosť odôvodnená, lebo ako uviedol vnútroštátny zákonodarca v dôvodovej správe k TVgG – NRW, zaručuje, aby zamestnancom prideleným na plnenie verejných prác bola vyplácaná primeraná odmena, čo znižuje záťaž systémov sociálneho zabezpečenia.

15

Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg sa v prvom rade domnieva, že ju treba označiť za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, takže môže podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Forposta (predtým Praxis) a ABC Direct Contact (C‑465/11, EU:C:2012:801).

16

Ďalej sa domnieva, že z § 4 ods. 3 TVgG – NRW nevyplýva, že sa povinnosť, ktorú obsahuje toto ustanovenie, použije na uchádzačov o verejnú zákazku, ktorí chcú zveriť poskytovanie plnení, ktoré sú predmetom tejto zákazky, subjektom so sídlom výlučne v inom členskom štáte Únie, pretože uvedené ustanovenie neposkytuje žiadne údaje týkajúce sa jeho územnej pôsobnosti. Z účelu TVgG – NRW, ktorým je zabezpečenie výplaty primeranej mzdy pracovníkom povereným plnením verejnej zákazky zadanej v spolkovej krajine Severné Porýnie‑Vestfálsko, by bolo možné nanajvýš odvodiť, že § 4 ods. 3 tohto zákona sa uplatňuje na celom území Nemecka.

17

Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg sa nakoniec domnieva, že rozšírenie tejto minimálnej mzdy na pracovníkov vykonávajúcich verejné zákazky mimo nemeckého územia predstavuje obmedzenie voľného pohybu služieb a nepriamu diskrimináciu v porovnaní s uchádzačmi, ktorí svoje plnenie poskytujú v iných členských štátoch s výrazne odlišnou štruktúrou nákladov.

18

Domnieva sa, že toto obmedzenie nie je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ktorým je ochrana pracovníkov. Vzhľadom na výrazne odlišné životné náklady v rôznych členským štátoch Únie nemôže toto stanovenie minimálnej mzdy pre uvedených pracovníkov umožniť dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je záruka primeraného odmeňovania v rámci plnenia verejných zákaziek verejných obstarávateľov so sídlom v spolkovej krajine Severné Porýnie‑Vestfálsko a ani nie je na tento účel nevyhnutné. Hodinová sadzba zodpovedajúca tejto minimálnej mzde v mnohých členských štátoch značne presahuje sadzbu, ktorá je vyžadovaná na zaistenie primeraného odmeňovania s ohľadom na životné náklady existujúce v týchto krajinách. Navyše pokiaľ ide o verejné zákazky, ktoré sú vykonané úplne mimo nemeckého územia, nemožno vylúčiť, že všeobecný záujem na ochrane pracovníkov je už zohľadnený prostredníctvom právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa plnenie poskytuje.

19

Za týchto podmienok Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Odporuje článku 56 ZFEÚ a článku 3 ods. 1 smernice 96/71 taký vnútroštátny právny predpis a/alebo podmienka zadania verejného obstarávania zo strany verejného obstarávateľa, v dôsledku ktorého uchádzač, ktorý chce získať vyhlásenú verejnú zákazku, 1. musí na seba prevziať povinnosť, že pracovníkom, ktorých využije pri realizácii verejnej zákazky, vyplatí mzdu stanovenú v kolektívnej zmluve alebo minimálnu mzdu stanovenú týmto právnym predpisom, a 2. subdodávateľovi, ktorého ustanoví alebo plánuje ustanoviť, tiež musí uložiť uvedenú povinnosť a obstarávateľovi musí predložiť príslušné vyhlásenie subdodávateľa, keď a) právny predpis stanovuje takú povinnosť len pre zadávanie verejných zákaziek, ale nie pre zadávanie súkromných zákaziek a, b) subdodávateľ má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a pracovníci subdodávateľa budú pri uskutočňovaní plnení, ktoré sú predmetom zákazky, pôsobiť výlučne v jeho krajine pôvodu?“

20

Na úvod je potrebné overiť, či Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg možno označiť za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ a v dôsledku toho či je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

21

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo predstavuje otázku, ktorá spadá výlučne do práva Únie, Súdny dvor zohľadňuje všetky kritériá, akými sú právne postavenie orgánu, jeho trvalý charakter, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, použitie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť [rozsudky HI, C‑92/00, EU:C:2002:379, bod 25, ako aj Forposta (predtým Praxis) a ABC Direct Contact, EU:C:2012:801, bod 17].

22

V tejto súvislosti z § 104 a § 105 GWB, ktoré upravujú opravné prostriedky v oblasti postupov verejného obstarávania pred Vergabekammern, jasne vyplýva, že tieto orgány, ktoré majú výlučnú právomoc rozhodovať o sporoch medzi hospodárskymi subjektmi a verejnými obstarávateľmi na prvom stupni, spĺňajú v prípade, že sú vyzvané, aby vykonali túto právomoc, kritériá pripomenuté v bode 21 tohto rozsudku [pozri analogicky, pokiaľ ide o kontrolné orgány v oblasti verejného obstarávania, rozsudky HI, EU:C:2002:379, body 26 a 27, a Forposta (predtým Praxis) a ABC Direct Contact, EU:C:2012:801, bod 18].

23

Z uvedeného vyplýva, že Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg treba označiť za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, takže jej návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

24

Pokiaľ ide o dosah prejudiciálnej otázky, treba konštatovať, že na rozdiel od situácie, o ktorú šlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Rüffert (EU:C:2008:189), smernica 96/71 sa vo veci samej neuplatňuje.

25

Je nesporné, že uchádzač, ktorý podal žalobu vo veci samej, nechce uskutočňovať plnenia, ktoré sú predmetom verejnej zákazky, vyslaním pracovníkov svojho subdodávateľa, ktorý je 100 % dcérskou spoločnosťou so sídlom v Poľsku, na nemecké územie.

26

Naopak táto otázka sa podľa svojho samotného znenia týka situácie, keď „subdodávateľ má sídlo v inom členskom štáte Únie [než Nemecko] a pracovníci subdodávateľa budú pri uskutočňovaní plnení, ktoré sú predmetom zákazky, pôsobiť výlučne v jeho krajine pôvodu“.

27

Na túto situáciu sa neuplatňuje ani jedno z troch cezhraničných opatrení uvedených v článku 1 ods. 3 smernice 96/71, takže táto smernica sa na vec samu neuplatňuje.

28

Okrem toho, ako tvrdí Európska komisia, ak sa zdá, že verejná zákazka, o ktorú ide vo veci samej, patrí vzhľadom na svoj predmet a výšku zákazky do pôsobnosti smernice 2004/18 a požiadavky týkajúce sa minimálnej mzdy stanovené v § 4 ods. 3 TVgG ‐ NRW možno kvalifikovať ako „osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákaziek“, konkrétne „sociálne aspekty“, ktoré sú „uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách“ v zmysle článku 26 tejto smernice, stále platí, že podľa tohto ustanovenia možno takéto požiadavky uložiť len vtedy, ak sú „v súlade s právom Spoločenstva“.

29

Z toho vyplýva, že Vergabekammer bei der Bezirksregierung Arnsberg sa svojou otázkou v podstate pýta, či v takej situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej uchádzač chce vykonať verejnú zákazku výlučne prostredníctvom pracovníkov zamestnaných subdodávateľom so sídlom v členskom štáte odlišným od štátu, z ktorého pochádza verejný obstarávateľ, článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádza tento verejný obstarávateľ, ktoré tomuto subdodávateľovi ukladajú povinnosť vyplácať uvedeným pracovníkom minimálnu mzdu stanovenú týmito právnymi predpismi.

30

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že uloženie povinnosti vo vnútroštátnej právnej úprave uplatňovať minimálnu odmenu subdodávateľom uchádzača so sídlom v členskom štáte, ktorý je odlišný od členského štátu, v ktorom má sídlo verejný obstarávateľ, a v ktorom sú minimálne mzdové tarify nižšie, predstavuje dodatočné ekonomické náklady, ktoré môžu zabrániť, obmedziť alebo urobiť menej atraktívnym poskytovanie ich služieb v hostiteľskom členskom štáte. Preto také opatrenie, ako je sporné opatrenie vo veci samej, môže byť obmedzením v zmysle článku 56 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Rüffert, EU:C:2008:189, bod 37).

31

Takéto vnútroštátne opatrenie možno v zásade odôvodniť cieľom ochrany pracovníkov, na ktorú výslovne odkazuje zákonodarca spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko v návrhu zákona, na základe ktorého bol prijatý TVgG ‐ NRW, teda zabezpečiť, že pracovníkom bude vyplatená primeraná mzda, aby sa zabránilo „sociálnemu dumpingu“ a znevýhodneniu konkurenčných podnikov, ktoré poskytujú svojim zamestnancom primeranú mzdu.

32

Súdny dvor však už rozhodol, že takéto vnútroštátne opatrenie, ak sa uplatňuje len na verejné zákazky, nie je spôsobilé dosiahnuť splnenie uvedeného cieľa, ak neexistujú náznaky, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že pracovníci, ktorí pôsobia v súkromnom sektore, nepotrebujú tú istú mzdovú ochranu ako pracovníci, ktorí pôsobia v rámci verejného obstarávania prác (pozri v tomto zmysle rozsudok Rüffert, EU:C:2008:189, body 38 až 40).

33

V každom prípade sa vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej v rozsahu, v akom sa uplatňuje na takú situáciu, o akú ide v spore vo veci samej, v ktorej pracovníci vykonávajú plnenia v rámci verejnej zákazky v členskom štáte, ktorý je odlišný od členského štátu sídla verejného obstarávateľa a v ktorom sú minimálne mzdové tarify nižšie, zdá byť neprimeraná.

34

Táto právna úprava tým, že v takejto situácii stanovuje pevnú minimálnu mzdu, ktorá zodpovedá mzde požadovanej na účely zabezpečenia primeraného odmeňovania pracovníkov členského štátu, z ktorého pochádza verejný obstarávateľ s ohľadom na životné náklady existujúce v tomto členskom štáte, ale ktorá nezodpovedá životným nákladom v členskom štáte, v ktorom budú plnenia súvisiace s dotknutou verejnou zákazkou vykonané a ktorá teda zbavuje subdodávateľa so sídlom v tomto poslednom uvedenom členskom štáte možnosti využiť konkurenčné výhody vyplývajúce z rozdielov existujúcich medzi výškou príslušných miezd, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zaistenie dosiahnutia cieľa ochrany pracovníkov.

35

Opatrenie mzdovej ochrany dotknuté vo veci samej nemožno odôvodniť ani s ohľadom na cieľ stability systémov sociálneho zabezpečenia. Netvrdilo sa totiž a ani sa nezdá, že by bolo možné tvrdiť, že uplatnenie tohto opatrenia na dotknutých poľských pracovníkov by bolo nutné na vyhnutie sa nebezpečenstvu závažného ohrozenia finančnej rovnováhy nemeckého systému sociálneho zabezpečenia (pozri analogicky rozsudok Rüffert, EU:C:2008:189, bod 42). Ak by títo pracovníci nedostali primeranú odmenu a boli by v dôsledku toho nútení využiť systém sociálneho zabezpečenia, aby si zachovali minimálnu kúpnu silu, mali by totiž nárok na poľské sociálne dávky. To by pritom zjavne nepredstavovalo záťaž pre nemecký systém sociálneho zabezpečenia.

36

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že v takej situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, v ktorej uchádzač chce vykonať verejnú zákazku výlučne prostredníctvom pracovníkov zamestnaných subdodávateľom so sídlom v členskom štáte odlišnom od štátu, z ktorého pochádza verejný obstarávateľ, článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádza tento verejný obstarávateľ, ktoré tomuto subdodávateľovi ukladajú povinnosť vyplácať uvedeným pracovníkom minimálnu mzdu stanovenú týmito právnymi predpismi.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

V takej situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, v ktorej uchádzač chce vykonať verejnú zákazku výlučne prostredníctvom pracovníkov zamestnaných subdodávateľom so sídlom v členskom štáte odlišnom od štátu, z ktorého pochádza verejný obstarávateľ, článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádza tento verejný obstarávateľ, ktoré tomuto subdodávateľovi ukladajú povinnosť vyplácať uvedeným pracovníkom minimálnu mzdu stanovenú týmito právnymi predpismi.