—

eVigilo Ltd, v zastúpení: J. Puškorienė, advokatė,

—

Priešgaisrinės apsaugos ir gelbėjimo departamentas prie Vidaus reikalų ministerijos, v zastúpení: R. Baniulis, splnomocnený zástupca,

—

„NT Service“ UAB a „HNIT‑Baltic“ UAB, v zastúpení: D. Soloveičikas, advokatas,

—

litovská vláda, v zastúpení: D. Kriaučiūnas, K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: K. Paraskevopoulou a V. Stroumpouli, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Steiblytė a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 tretieho pododseku smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246, ďalej len „smernica 89/665“), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, s. 31), ako aj článkov 2 a 44 ods. 1 a článku 53 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú eVigilo Ltd (ďalej len „eVigilo“) a Priešgaisrinės apsaugos ir gelbėjimo departamentas prie Vidaus reikalų ministerijos (Hasičský a záchranný zbor pričlenený k Ministerstvu vnútra, ďalej len „verejný obstarávateľ“) vo veci vyhodnotenia ponúk uchádzačov v rámci verejného obstarávania.

3

Článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665 stanovuje:

„Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/18/ES, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že tieto rozhodnutia porušili právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.“

4

Odôvodnenia 2 a 46 smernice 2004/18 znejú:

…

…“

5

Podľa článku 2 smernice 2004/18:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“

6

Článok 44 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v článkoch 53 a 55, berúc do úvahy článok 24 po tom, keď verejní obstarávatelia overia spôsobilosť hospodárskych subjektov nevylúčených podľa článkov 45 a 46 v súlade s kritériami ich ekonomickej a finančnej situácie, odborných a technických vedomostí alebo ich spôsobilosti, ktoré sú uvedené v článkoch 47 až 52, prípadne v súlade s pravidlami a kritériami nediskriminácie uvedenými v odseku 3.“

7

Článok 53 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia o odmeňovaní za určité služby, sú kritériami, na základe ktorých verejní obstarávatelia zadávajú verejné zákazky, buď:

8

§ 2 ods. 17 zákona č. VIII‑1210 z 13. augusta 1996 o verejnom obstarávaní (Žin., 1996, č. 84‑2000 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) stanovuje:

„‚Vyhlásenie nestrannosti‘: písomné vyhlásenie člena komisie pre verejné obstarávanie alebo odborníka, ktoré potvrdzuje, že títo sú voči uchádzačom nestranní.“

9

§ 16 ods. 5 tohto zákona stanovuje:

„Každý člen Komisie pre verejné obstarávanie a každý odborník sa môžu zúčastniť prác uvedenej komisie až po podpísaní vyhlásenia nestrannosti a záväzku zachovávať mlčanlivosť.“

10

§ 3 uvedeného zákona, nazvaný „Základné zásady verejného obstarávania a ich dodržiavanie“, v odseku 1 stanovuje:

„Verejný obstarávateľ zabezpečí, aby sa pri zadávacom konaní a zadávaní zákazky dodržiavali zásady rovnosti zbraní, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.“

11

§ 90 rovnakého zákona stanovuje:

„Na základe výsledkov vyhodnotenia ponúk uskutočneného v súlade s postupom stanoveným v § 39 ods. 7 tohto zákona dodávky tovaru, služieb a práce sa nadobúdajú od uchádzača, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku alebo navrhol najnižšiu cenu. Pri zadávaní zákaziek na dodávku tovaru, služieb alebo prác možno predložené ponuky vyhodnotiť na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo najnižšej ceny, alebo na základe kritérií týkajúcich sa predmetu zákazky, ktoré sú stanovené v dokumentácii verejného obstarávateľa a ktoré nemôžu v rozpore s požiadavkami stanovenými v § 3 ods. 1 tohto zákona bezdôvodne a čiastočne obmedziť prístup uchádzačov k zákazke, ani poskytnúť prednostný prístup niektorým uchádzačom.“

12

§ 39 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 1. septembra 2009 do 2. marca 2010 stanovuje:

„Na účely prijatia rozhodnutia o vybranej ponuke je verejný obstarávateľ povinný:

13

§ 39 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 2. marca 2010 znie:

„Na účely prijatia rozhodnutia o zadaní zákazky musí verejný obstarávateľ v súlade s postupom a kritériami vyhodnotenia stanovenými v dokumentácii verejného obstarávania bezodkladne vyhodnotiť ponuky predložené uchádzačmi, overiť v prípade uvedenom v § 32 ods. 8 tohto zákona splnenie minimálnych kvalifikačných požiadaviek uchádzača, ktorého ponuku možno vybrať na základe výsledkov vyhodnotenia, určiť poradie ponúk (s výnimkou prípadov, ak bol jediný uchádzač vyzvaný na predloženie ponuky, alebo ak iba jeden uchádzač predložil ponuku) a vybrať ponuku. Predbežné poradie ponúk sa určí zostupne podľa ich ekonomickej výhodnosti alebo vzostupne podľa ich ceny. V prípadoch, keď sa uplatní kritérium vyhodnotenia ponuky podľa jej ekonomickej výhodnosti alebo keď ponuky viacerých uchádzačov sú ekonomicky rovnako výhodné, alebo v prípadoch, keď je kritériom vyhodnotenia ponúk najnižšia ponúknutá cena niekoľko ponúk uvádza rovnaké ceny, sa pri určení predbežného poradia uprednostní uchádzač, ktorého obálka obsahujúca ponuky bola zaregistrovaná ako prvá alebo ktorého ponuka bola elektronicky predložená skôr.“

14

Verejný obstarávateľ uverejnil 22. januára 2010 otvorené verejné obstarávanie, nazvané „Nákup systému varovania a vyrozumenia verejnosti, ktorý využíva infraštruktúru sietí uchádzačov súvisiacich s verejnými mobilnými telefónnymi službami“, v rámci ktorého ponuky predložili eVigilo spolu so spoločnosťami „ERP“ UAB a „Inta“ UAB, ako aj iné konzorcium zložené zo spoločností „NT Service“ UAB a „HNIT‑Baltic“ UAB.

15

Podľa vnútroštátneho súdu bola hodnota zákazky v spore, o ktorom rozhoduje 14998972,45 litovských litasov (LTL) (teda približne 4344002 eur), a preto predmetná výzva na predloženie ponúk sa týka nákupu, ktorý patrí do pôsobnosti smerníc 2004/18 a 89/665.

16

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v bode 67 podmienok verejného obstarávania sú ako kritériá vyhodnocovania uvedené celková cena uvedeného systému varovania, počet subjektov podieľajúcich sa na projekte s uchádzačom, ako aj všeobecné a funkčné požiadavky. Tieto požiadavky obsahujú odôvodnenie technického a architektonického riešenia, ako aj podrobné funkčné prvky a ich súlad s technickými špecifikáciami a s potrebami verejného obstarávateľa, integritu a kompatibilitu navrhovaného systému s informatickou a technickou infraštruktúrou využívanou verejným obstarávateľom, rozšírenie funkčných možností systému a ich odôvodnenie, ako aj stratégiu realizácie projektu, účinnosť výkonného plánu, opis opatrení kontroly kvality a opis projektového tímu.

17

Komisia pre verejné obstarávanie verejného obstarávateľa, po preskúmaní vyhodnotenia technických ponúk vykonaného šiestimi odborníkmi, potvrdila výsledky tohto vyhodnotenia. Verejný obstarávateľ 4. novembra 2010 oznámil uchádzačom výsledky tohto vyhodnotenia.

18

2. novembra 2010 podala eVigilo prvú žalobu týkajúcu sa zákonnosti postupov zadania tejto verejnej zákazky, pričom napadla predovšetkým nedostatok jasnosti podmienok výzvy na predloženie ponúk.

19

Túto žalobu spresnila 20. decembra 2010, keď uviedla údajné nedostatky vyhodnotenia uskutočneného odborníkmi a nedôvodnosť výsledkov tohto vyhodnotenia.

20

Druhou žalobou z 31. januára 2011 eVigilo napadla zákonnosť opatrení verejného obstarávateľa, pričom tvrdila, že ponuka tretích osôb sa mala odmietnuť, pretože ich cena prevyšovala výšku finančných prostriedkov vyčlenených na predmetný projekt.

21

Dňa 8. marca 2011, verejný obstarávateľ, ako aj spoločnosti „NT Service“ UAB a „HNIT‑Baltic“ UAB uzatvorili zmluvu, hoci sa o sporoch medzi spoločnosťou a verejným obstarávateľom ešte nerozhodlo.

22

19. marca 2012 eVigilo doplnila svoju prvú žalobu týkajúcu sa zákonnosti vyhodnotenia ponúk tým, že skonkretizovala svoju argumentáciu súvisiacu s nesprávnym vymedzením kritérií vyhodnotenia ekonomickej výhodnosti uvedených vo výzve na predloženie ponúk.

23

10. apríla 2012 eVigilo opätovne doplnila svoju prvú žalobu a uviedla nové skutočnosti súvisiace so zaujatosťou odborníkov, ktorí vyhodnocovali ponuky, spôsobilé preukázať existenciu profesijných väzieb medzi týmito odborníkmi a špecialistami uvedenými v ponuke tretích osôb.

24

Tvrdí, že špecialisti uvedení v ponuke vybraného uchádzača o zákazku, sú na Technickej univerzite v Kaunase (Kauno technologijos universitetas) kolegami troch zo šiestich odborníkov verejného obstarávateľa, ktorí vypracovali súťažné podklady a vyhodnotili ponuky.

25

Prvostupňové a odvolacie súdy zamietli žaloby, ktoré podala eVigilo.

26

Vo svojom kasačnom opravnom prostriedku podanom na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas eVigilo tvrdí, že uvedené súdy nesprávne posúdili väzby medzi špecialistami označenými vybranými uchádzačmi o zákazku a odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom. Rovnako tvrdí, že uvedené súdy z tohto dôvodu nevzali do úvahy zaujatosť odborníkov.

27

eVigilo okrem toho uvádza, že verejný obstarávateľ stanovil veľmi abstraktné kritériá vyhodnotenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, predovšetkým kritérium „zlučiteľnosť s potrebami verejného obstarávateľa“, ktoré malo vplyv na ponuky uchádzačov, ako aj na ich vyhodnotenie verejným obstarávateľom. Tvrdí, že mohla pochopiť kritériá na zadanie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky až vtedy, keď jej verejný obstarávateľ oznámil taxatívne dôvody odmietnutia zadať zákazku. Až od tohto oznámenia teda začala plynúť lehota na podanie opravného prostriedku.

28

Podľa verejného obstarávateľa a vybraných uchádzačov o zákazku prvostupňové a odvolacie súdy správne konštatovali, že eVigilo bola povinná preukázať nielen objektívne väzby existujúce medzi špecialistami vybraných uchádzačov o zákazku a odborníkmi, ktorí vyhodnotili ponuky, ale aj subjektívnu skutočnosť, že odborníci boli zaujatí. Tvrdia tiež, že eVigilo oneskorene napadla zákonnosť kritérií vyhodnotenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

29

Verejný obstarávateľ a vybraní uchádzači o zákazku napádajú aj tvrdenie, podľa ktorého boli uvedené kritériá na zadanie verejnej zákazky definované nevhodne, pretože eVigilo až do konca lehoty na predloženie ponúk tieto kritériá nespochybnila a ani nepožiadala, aby jej boli vysvetlené.

30

Za týchto podmienok sa Lietuvos Aukščiausiasis Teismas rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Svojou prvou otázkou písm. a) a b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665, ako aj články 2 a 44 ods. 1 a článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby bola protiprávnosť vyhodnotenia ponúk uchádzačov konštatovaná iba z dôvodu, že vybraný uchádzač o zákazku mal významné väzby s odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom, ktorí vyhodnotili ponuky, bez preskúmania ďalších prvkov postupu, vrátane okolnosti, že prípadná zaujatosť týchto odborníkov nemala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky a bez toho, aby sa od odmietnutého uchádzača požadovalo, aby konkrétne preukázal, že odborníci konali zaujato.

32

Podľa článku 2 smernice 2004/18, nazvaného „Zásady zadávania zákaziek“, „verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne“.

33

Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetky súťažiace podniky (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, EU:C:2004:236, bod 110, a Cartiera dell’Adda, C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 44).

34

Povinnosťou transparentnosti, ktorá je jej dôsledkom, je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa vo vzťahu k niektorým uchádzačom alebo niektorým ponukám (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/CAS Succhi di Frutta, EU:C:2004:236, bod 111, a Cartiera dell’Adda, C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 44).

35

Konflikt záujmov obsahuje riziko, že sa verejný obstarávateľ nechá viesť úvahami, ktoré nesúvisia s konkrétnou zákazkou, a že iba z toho dôvodu uprednostní uchádzača. Takýto konflikt záujmov môže predstavovať porušenie článku 2 smernice 2004/18.

36

V tejto súvislosti skutočnosť, že verejný obstarávateľ vymenoval odborníkov konajúcich z jeho poverenia na účely vyhodnotenia predložených ponúk, ho nezbavuje zodpovednosti dodržiavať požiadavky práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok SAG ELV Slovensko a i., C‑599/10, EU:C:2012:191, bod 23).

37

Konštatovanie zaujatosti odborníka si vyžaduje najmä posúdenie skutočností a dôkazov, ktoré patrí do právomoci verejného obstarávateľa a správnych alebo súdnych kontrolných orgánov.

38

Treba poznamenať, že ani smernica 89/665 a ani smernica 2004/18 neobsahujú v tejto súvislosti osobitné ustanovenia.

39

Podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Únie má každý členský štát upraviť náležitosti správneho procesu a súdneho konania týkajúceho sa zabezpečenia ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Tieto procesné podmienky však nemôžu byť menej výhodné, než procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb na ochranu práv vyplývajúcich z vnútroštátneho právneho poriadku (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (pozri rozsudok Club Hotel Loutraki a i., C‑145/08 a C‑149/08, EU:C:2010:247, bod 74, ako aj citovanú judikatúru).

40

Procesné podmienky súdnych žalôb určené na zabezpečenie ochrany práv, ktoré právo Únie priznáva záujemcom a uchádzačom, ktorí boli poškodení rozhodnutím obstarávateľov, nesmú najmä ohroziť potrebný účinok smernice 89/665 [pozri rozsudok Uniplex (UK), C‑406/08, EU:C:2010:45, bod 27 a citovanú judikatúru].

41

Tieto zásady vo všeobecnosti nebránia tomu, aby sa v členských štátoch zaujatosť odborníka mohla určiť iba na základe objektívnej situácie s cieľom vylúčiť akékoľvek riziko, že verejný obstarávateľ sa nechá viesť úvahami, ktoré nesúvisia s konkrétnou zákazkou a ktoré sú spôsobilé iba z toho dôvodu uprednostniť uchádzača.

42

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o dôkazné pravidlá, treba uviesť, že podľa článku 2 smernice 2004/18 verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Z toho vyplýva, že pri uplatňovaní týchto zásad zadávania verejných zákaziek majú aktívnu úlohu.

43

Vzhľadom na to, že táto povinnosť zodpovedá samotnej podstate smerníc týkajúcich sa postupov v oblasti zadávania verejných zákaziek (pozri rozsudok Michaniki, C‑213/07, EU:C:2008:731, bod 45), vyplýva z toho, že verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich a ich odstránil. S touto aktívnou úlohou by bolo nezlučiteľné, aby navrhovateľka v rámci konania o opravnom prostriedku niesla dôkazné bremeno týkajúce sa konkrétnej zaujatosti odborníkov vymenovaných verejným obstarávateľom. Takéto riešenie by bolo aj v rozpore so zásadou efektivity a s požiadavkou na účinný opravný prostriedok stanovenou v článku 1 ods. 1 treťom pododseku smernice 89/665, najmä preto, že uchádzač vo všeobecnosti nie je schopný získať prístup k informáciám a dôkazom, ktoré mu umožňujú preukázať takúto zaujatosť.

44

Ak teda odmietnutý uchádzač predloží objektívne skutočnosti, ktoré spochybňujú nestrannosť odborníka verejného obstarávateľa, prináleží tomuto verejnému obstarávateľovi preskúmať všetky relevantné okolnosti, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia o zadaní zákazky s cieľom zabrániť konfliktom záujmov, odhaliť a odstrániť ich, vrátane prípadného vyžiadania si určitých informácií a dôkazov od účastníkov konania.

45

Také skutočnosti, ako sú tvrdenia vo veci samej, týkajúce sa väzieb medzi odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom a špecialistami podnikov, ktorým bola zadaná zákazka, najmä okolnosť, že tieto osoby pracovali spolu na tej istej univerzite, patria do tej istej výskumnej skupiny alebo sú vo vzťahu podriadenosti na tejto univerzite, predstavujú, pokiaľ sa preukážu, také objektívne skutočnosti, na základe ktorých musia verejný obstarávateľ alebo prípadne správne, alebo súdne kontrolné orgány začať dôkladné preskúmanie.

46

Bez toho, aby bolo dotknuté dodržanie povinností vyplývajúcich z práva Únie a konkrétne povinností uvedených v bode 43 tohto rozsudku, pojem „zaujatosť“ a jeho kritériá má definovať vnútroštátne právo. To isté platí pre pravidlá týkajúce sa právnych následkov prípadnej zaujatosti. Prináleží teda vnútroštátnemu právu určiť, či a v akom rozsahu musia príslušné správne a súdne orgány prihliadať na okolnosť, že prípadná zaujatosť odborníkov nemala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky.

47

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku písm. a) a b) odpovedať, že článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665, ako aj články 2 a 44 ods. 1 a článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia tomu, aby bola protiprávnosť vyhodnotenia ponúk uchádzačov konštatovaná iba z dôvodu, že vybraný uchádzač o zákazku mal významné väzby s odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom, ktorí vyhodnotili ponuky. Verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich a ich odstránil. V rámci preskúmania opravného prostriedku smerujúceho k zrušeniu rozhodnutia o zadaní zákazky z dôvodu zaujatosti odborníkov, nemožno od odmietnutého uchádzača vyžadovať, aby konkrétne preukázal, že odborníci konali zaujato. V zásade prináleží vnútroštátnemu právu určiť, či a v akom rozsahu musia príslušné správne a súdne orgány prihliadať na okolnosť, že prípadná zaujatosť odborníkov mala alebo nemala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky.

48

Svojou prvou otázkou písm. c) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665, ako aj články 2 a 44 ods. 1 a článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby právo na opravný prostriedok týkajúci sa zákonnosti verejného obstarávania bolo po uplynutí lehoty stanovenej vnútroštátnym právom prístupné uchádzačovi, ktorý mohol pochopiť podmienky verejného obstarávania až v okamihu, keď verejný obstarávateľ po vyhodnotení ponúk poskytol vyčerpávajúce informácie o dôvodoch svojho rozhodnutia.

49

Táto otázka sa týka prekluzívnej lehoty na podanie opravného prostriedku týkajúceho sa zákonnosti výzvy na predloženie ponúk stanoveného vo vnútroštátnom práve. Uvedená otázka vychádza z predpokladu, podľa ktorého je opravný prostriedok prístupný dotknutým uchádzačom v štádiu výzvy na predloženie ponúk, čo umožňuje spochybniť jej zákonnosť. Ide o skutočnosť, či sa dotknutému uchádzačovi prostredníctvom preklúzie bráni v podaní opravného prostriedku týkajúceho sa legality výzvy na predloženie ponúk, ktorý podal predtým, než bol informovaný o tom, že predmetná zákazka bola zadaná.

50

V tejto súvislosti treba konštatovať, že ustanovenia smernice 89/665 určené na ochranu uchádzačov pred svojvôľou verejného obstarávateľa majú posilniť existujúce mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, najmä v štádiu, v ktorom možno porušenia ešte napraviť (rozsudok Fastweb, C‑19/13, EU:C:2014:2194, bod 34 a citovaná judikatúra). Článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 vyžaduje účinné a najmä čo najrýchlejšie preskúmanie „podľa pravidiel, ktoré môžu určiť členské štáty“ za podmienok stanovených v článkoch 2 až 2f uvedenej smernice.

51

Podľa judikatúry Súdneho dvora určenie primeraných prekluzívnych lehôt na podanie opravného prostriedku v zásade spĺňa požiadavku efektivity vyplývajúcu zo smernice 89/665, keďže týmto spôsobom sa uplatňuje základná zásada právnej istoty. Úplné dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 89/665 by bolo ohrozené, ak by záujemcovia a uchádzači mohli v ktoromkoľvek okamihu verejného obstarávania namietať porušenie pravidiel verejného obstarávania a donútiť tak verejného obstarávateľa, aby začal celý postup od začiatku a odstránil tieto porušenia (rozsudky Universale‑Bau a i., C‑470/99, EU:C:2002:746, body 75 a 76 a citovaná judikatúra; Lämmerzahl, C‑241/06, EU:C:2007:597, body 50 a 51, ako aj Komisia/Írsko, C‑456/08, EU:C:2010:46, body 51 a 52).

52

Podľa judikatúry Súdneho dvora cieľ stanovený v článku 1 ods. 1 smernice 89/665, ktorým je zabezpečiť existenciu účinných opravných prostriedkov proti porušeniam platných predpisov v oblasti verejného obstarávania, možno dosiahnuť len vtedy, ak lehoty stanovené na podanie týchto opravných prostriedkov začnú plynúť až odo dňa, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení uvedených predpisov [pozri rozsudky Uniplex (UK), EU:C:2010:45, bod 32, ako aj Idrodinamica Spurgo Velox a i., C‑161/13, EU:C:2014:307, bod 37].

53

Treba konštatovať, že kritériá na zadanie zákaziek musia byť uvedené v oznámení o zákazke alebo v súťažných podkladoch, a skutočnosť, že sú nezrozumiteľné alebo nejasné, môže predstavovať porušenie smernice 2004/18.

54

Súdny dvor v bode 42 rozsudku SIAC Construction (C‑19/00, EU:C:2001:553) rozhodol, že kritériá na zadanie zákazky musia byť v súťažných podkladoch alebo v oznámení o zákazke formulované spôsobom, ktorý umožňuje všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom vyložiť ich rovnakým spôsobom.

55

Z toho vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či dotknutý uchádzač skutočne nemohol pochopiť predmetné kritériá na zadanie zákazky alebo či ich mal pochopiť uplatňujúc štandard primerane oboznámeného a obvykle obozretného uchádzača.

56

V rámci tohto preskúmania treba zohľadniť skutočnosť, že dotknutý uchádzač a ďalší uchádzači boli schopní predložiť ponuky a že dotknutý uchádzač si pred predložením svojej ponuky od verejného obstarávateľa nevyžiadal objasnenia.

57

Pokiaľ z tohto preskúmania vyplynie, že podmienky verejného obstarávania boli pre uchádzača skutočne nezrozumiteľné a že nemal možnosť podať opravný prostriedok v lehote stanovenej vnútroštátnym právom, je prípustné podať opravný prostriedok až do uplynutia stanovenej lehoty týkajúcej sa rozhodnutia o zadaní zákazky.

58

V dôsledku toho treba na prvú otázku písm. c) odpovedať, že článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665, ako aj články 2 a 44 ods. 1 a článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby právo na opravný prostriedok týkajúci sa zákonnosti verejného obstarávania, bolo po uplynutí lehoty stanovenej vnútroštátnym právom prístupné primerane oboznámenému a obvykle obozretnému uchádzačovi, ktorý mohol pochopiť podmienky verejného obstarávania až v okamihu, keď verejný obstarávateľ po vyhodnotení ponúk poskytol vyčerpávajúce informácie o dôvodoch svojho rozhodnutia. Takéto právo na podanie opravného prostriedku možno uplatniť až do uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zadaní zákazky.

59

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 a článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú verejnému obstarávateľovi ako kritérium vyhodnotenia ponúk predložených uchádzačmi o verejnú zákazku použiť mieru ich súladu s požiadavkami uvedenými v dokumentácii verejného obstarávania.

60

Podľa článku 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 sa ekonomicky najvýhodnejšia ponuka z pohľadu verejného obstarávateľa posudzuje podľa rozličných kritérií súvisiacich s predmetom príslušnej verejnej zákazky, ako napríklad kvalita, cena, technické prevedenie, estetické a funkčné charakteristiky, environmentálne charakteristiky, prevádzkové náklady, efektívnosť nákladov, pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania tovaru alebo termín dokončenia.

61

Podľa judikatúry nie je tento výpočet taxatívny, ako vyplýva z použitia pojmu „napríklad“ (pozri rozsudok Komisia/Holandsko, C‑368/10, EU:C:2012:284, bod 84).

62

Verejný obstarávateľ má tak možnosť stanoviť iné kritériá na zadanie zákazky, pokiaľ sú spojené s predmetom zákazky a dodržiavajú zásady stanovené v článku 2 smernice 2004/18.

63

Verejný obstarávateľ musí mať takúto voľnosť o to viac, že ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku treba posudzovať „z hľadiska verejného obstarávateľa“.

64

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa v zásade zdá, že vo veci samej je miera súladu ponuky s požiadavkami dokumentácie verejného obstarávania spojená s predmetom zákazky a nič nenasvedčuje tomu, že toto hodnotiace kritérium nedodržiava zásady stanovené v článku 2 smernice 2004/18.

65

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 2 a článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18 sa majú vykladať v tom zmysle, že verejnému obstarávateľovi ako kritérium vyhodnotenia ponúk predložených uchádzačmi o verejnú zákazku v zásade umožňujú použiť mieru ich súladu s požiadavkami uvedenými v dokumentácii verejného obstarávania.

66

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: