1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Smernica 2003/109 – Nadobudnutie postavenia osoby s dlhodobým pobytom – Podmienka – Rodinný príslušník osoby s dlhodobým pobytom – Povinnosť oprávnene a nepretržite sa zdržiavať v dotknutom členskom štáte päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o priznanie takéhoto postavenia
(Smernica Rady 2003/109, článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1)
2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Smernica 2003/109 – Vnútroštátne ustanovenia priznávajúce rodinnému príslušníkovi „povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ“ za priaznivejších podmienok ako smernica – Neprípustnosť
[Smernica Rady 2003/109, článok 2 písm. e) a článok 13]
1. Článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 2003/109/EHS o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenenej a doplnenej smernicou 2011/51/EÚ, sa majú vykladať v tom zmysle, že rodinný príslušník, ako je definovaný v článku 2 písm. e) tejto smernice, osoby, ktorá už získala postavenie osoby s dlhodobým pobytom, nemôže byť oslobodený od podmienky stanovenej v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice, podľa ktorej pre nadobudnutie tohto postavenia sa musia štátni príslušníci tretích krajín oprávnene a nepretržite zdržiavať na území príslušného členského štátu päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.
Podmienka oprávnene a nepretržite sa zdržiavať na území príslušného členského štátu päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti, stanovená v článku 4 ods. 1 smernice 2003/109, je totiž nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie postavenia osoby s dlhodobým pobytom stanovenou touto smernicou, takže príslušník tretej krajiny môže podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice podať žiadosť o nadobudnutie tohto postavenia len vtedy, ak sám spĺňa túto podmienku.
(pozri body 34, 37, bod 1 výroku)
2. Článok 13 smernice 2003/109 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenenej a doplnenej smernicou 2011/51, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu priznať rodinnému príslušníkovi, ako je definovaný v článku 2 písm. e) tejto smernice, povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ za priaznivejších podmienok ako tých, ktoré stanovuje táto smernica.
Ako totiž vyplýva najmä zo znenia článku 2 písm. b) a článku 14 ods. 1 smernice 2003/109, povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ, dáva v zásade jeho držiteľovi právo na pobyt na území iného členského štátu, ako je ten, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom na obdobie presahujúce tri mesiace. Preto povolenie na pobyt, ktoré by v súlade s článkom 13 uvedenej smernice vydal členský štát rodinnému príslušníkovi, ako je definovaný v článku 2 písm. e) tejto smernice, za priaznivejších podmienok ako tých, ktoré stanovuje právo Únie, v žiadnom prípade nemôže predstavovať povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ v zmysle uvedenej smernice.
(pozri body 42 – 44, bod 2 výroku)
Vec C‑469/13
Shamim Tahir
proti
Ministero dell’Interno
a
Questura di Verona
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Verona)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Smernica 2003/109/ES — Článok 2, článok 4 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 13 — ‚Povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom — EÚ‘ — Podmienky priznania — Oprávnený a nepretržitý pobyt v hostiteľskom členskom štáte päť rokov pred podaním žiadosti o povolenie na pobyt — Osoba spojená rodinným vzťahom s osobou s dlhodobým pobytom — Priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia — Účinky“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. júla 2014
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Smernica 2003/109 – Nadobudnutie postavenia osoby s dlhodobým pobytom – Podmienka – Rodinný príslušník osoby s dlhodobým pobytom – Povinnosť oprávnene a nepretržite sa zdržiavať v dotknutom členskom štáte päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o priznanie takéhoto postavenia
(Smernica Rady 2003/109, článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1)
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Smernica 2003/109 – Vnútroštátne ustanovenia priznávajúce rodinnému príslušníkovi „povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ“ za priaznivejších podmienok ako smernica – Neprípustnosť
[Smernica Rady 2003/109, článok 2 písm. e) a článok 13]
Článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 2003/109/EHS o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenenej a doplnenej smernicou 2011/51/EÚ, sa majú vykladať v tom zmysle, že rodinný príslušník, ako je definovaný v článku 2 písm. e) tejto smernice, osoby, ktorá už získala postavenie osoby s dlhodobým pobytom, nemôže byť oslobodený od podmienky stanovenej v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice, podľa ktorej pre nadobudnutie tohto postavenia sa musia štátni príslušníci tretích krajín oprávnene a nepretržite zdržiavať na území príslušného členského štátu päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.
Podmienka oprávnene a nepretržite sa zdržiavať na území príslušného členského štátu päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti, stanovená v článku 4 ods. 1 smernice 2003/109, je totiž nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie postavenia osoby s dlhodobým pobytom stanovenou touto smernicou, takže príslušník tretej krajiny môže podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice podať žiadosť o nadobudnutie tohto postavenia len vtedy, ak sám spĺňa túto podmienku.
(pozri body 34, 37, bod 1 výroku)
Článok 13 smernice 2003/109 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenenej a doplnenej smernicou 2011/51, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu priznať rodinnému príslušníkovi, ako je definovaný v článku 2 písm. e) tejto smernice, povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ za priaznivejších podmienok ako tých, ktoré stanovuje táto smernica.
Ako totiž vyplýva najmä zo znenia článku 2 písm. b) a článku 14 ods. 1 smernice 2003/109, povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ, dáva v zásade jeho držiteľovi právo na pobyt na území iného členského štátu, ako je ten, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom na obdobie presahujúce tri mesiace. Preto povolenie na pobyt, ktoré by v súlade s článkom 13 uvedenej smernice vydal členský štát rodinnému príslušníkovi, ako je definovaný v článku 2 písm. e) tejto smernice, za priaznivejších podmienok ako tých, ktoré stanovuje právo Únie, v žiadnom prípade nemôže predstavovať povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ v zmysle uvedenej smernice.
(pozri body 42 – 44, bod 2 výroku)