Vec C‑461/13
Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland eV
proti
Bundesrepublik Deutschland
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Životné prostredie — Politika Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva — Smernica 2000/60/ES — Článok 4 ods. 1 — Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd — Zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody — Projekt výstavby vodnej cesty — Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody — Určujúce kritériá na posúdenie existencie zhoršenia stavu útvaru vody“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2015
Životné prostredie — Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva — Smernica 2000/60 — Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd — Záväzný charakter ustanovení stanovujúcich tieto ciele a povinnosť členských štátov ich dosiahnuť
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 3, článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii), články 7, 5, 8, 11 a 13 a príloha V]
Životné prostredie — Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva — Smernica 2000/60 — Charakter rámcovej smernice — Úplná harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov — Neexistencia
[Článok 175 ods. 1 ES (teraz článok 192 ods. 1 ZFEÚ); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60]
Životné prostredie — Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva — Smernica 2000/60 — Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd — Pojem zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 4 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 7]
Článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii) smernice 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú s výhradou udelenia výnimky povinné odmietnuť povolenie konkrétneho projektu, pokiaľ môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody k dátumu stanovenému touto smernicou.
Po prvé znenie článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice podporuje záväznú povahu tohto ustanovenia. Odkaz, ktorý je v ňom uvedený, na vykonávanie potrebných opatrení na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody členskými štátmi totiž obsahuje povinnosť týchto štátov konať v tomto smere. Povolenie konkrétneho projektu sa má považovať za takéto vykonanie.
Po druhé článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje dva síce odlišné, ale úzko súvisiace ciele. Na jednej strane podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) členské štáty vykonávajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody (povinnosť zabrániť zhoršeniu). Na druhej strane podľa tohto článku 4 ods. 1 písm. a) bodov ii) a iii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav najneskôr do konca roku 2015 (povinnosť zlepšovať). Tieto povinnosti smerujú k dosiahnutiu kvalitatívnych cieľov, ktoré sleduje normotvorca Únie, konkrétne zachovanie alebo obnovenie dobrého stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody.
Okrem toho na zabezpečenie dosiahnutia týchto environmentálnych cieľov smernica 2000/60 stanovuje niekoľko ustanovení, najmä v článkoch 3, 5, 8, 11 a 13, ako aj v prílohe V tejto smernice, vytvárajúcich komplexný proces, ktorý obsahuje viacero podrobne upravených etáp, s cieľom umožniť členským štátom vykonať potrebné opatrenia podľa osobitnej povahy a vlastností vodných útvarov identifikovaných na ich územiach. Tieto skutočnosti podporujú výklad, podľa ktorého sa článok 4 ods. 1 písm. a) tejto smernice neobmedzuje na programové vyhlásenia len cieľov plánovania manažmentu, ale akonáhle sa určí ekologický stav určitého vodného útvaru, vyvoláva záväzné účinky v každej etape postupu stanoveného v tejto smernici.
Po tretie to isté platí aj v prípade režimu výnimiek stanovenému v článku 4 ods. 7 uvedenej smernice. Najmä štruktúra kategórií výnimiek stanovených v článku 4 ods. 7 tejto smernice umožňuje domnievať sa, že článok 4 tejto smernice neobsahuje iba zásadové povinnosti, ale týka sa aj konkrétnych projektov.
Uvedenej povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov normotvorca Únie priznal autonómne postavenie a táto povinnosť sa neobmedzuje na prostriedok slúžiaci povinnosti zlepšiť stav vodných útvarov. Ostáva záväzná v každej fáze vykonávania smernice 2000/60 a je uplatniteľná na každý druh a každý stav útvaru povrchovej vody, pre ktorý sa prijal alebo mal prijať plán manažmentu.
(pozri body 31, 32, 39, 41 – 44, 47, 49 – 51, bod 1 výroku)
Smernica 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, je rámcová smernica prijatá na základe článku 175 ods. 1 ES (teraz článok 192 ods. 1 ZFEÚ). Stanovuje spoločné zásady a globálny rámec činnosti na ochranu vôd a zabezpečuje koordináciu, integráciu a v dlhodobejšej perspektíve aj rozvoj všeobecných zásad a štruktúr na ochranu a trvalo udržateľné využívanie vôd v Európskej únii. Spoločné zásady a globálny rámec činnosti, ktoré zakotvuje, musia byť neskôr rozvinuté členskými štátmi, ktoré musia prijať osobitné opatrenia v súlade s lehotami stanovenými touto smernicou. Jej cieľom však nie je úplná harmonizácia právnej úpravy členských štátov v oblasti vodného hospodárstva.
(pozri bod 34)
Pojem „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody uvedený v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že o zhoršenie ide vtedy, keď sa stav prinajmenšom jednej z kvalitatívnych zložiek v zmysle prílohy V tejto smernice zhorší o jednu triedu, a to aj v prípade, že toto zhoršenie kvalitatívnej zložky nevedie k celkovo horšiemu zaradeniu útvaru povrchovej vody. Pokiaľ sa však dotknutá kvalitatívna zložka v zmysle tejto prílohy už nachádza v najnižšej triede, akékoľvek zhoršenie tejto zložky predstavuje „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody v zmysle tohto článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i).
Okrem toho podľa znenia tohto ustanovenia a doslovného výkladu, ktorý z neho vyplýva, je tento výklad podporený pravidlami posúdenia stavu povrchovej vody, pričom toto posúdenie sa zakladá na analýze ekologického stavu, ktorý obsahuje päť tried. Tieto triedy sú len nástrojom, ktorý obmedzuje voľnú úvahu členských štátov pri určovaní prvkov kvality, ktoré odrážajú skutočný stav určeného vodného útvaru. Konkrétne uplatnenie pravidla „one out all out“, podľa ktorého je vodný útvar klasifikovaný do najbližšej nižšej triedy, keď pomer niektorého z jeho prvkov kvality klesne pod úroveň zodpovedajúcu aktuálnej triede, by jednak odrádzalo členské štáty od toho, aby zabraňovali zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody v rámci jednej triedy stavu vody, a jednak by tiež viedlo k vylúčeniu vôd najnižšej triedy z pôsobnosti povinnosti zabrániť zhoršeniu ich stavu.
Pokiaľ ide o kritériá umožňujúce dospieť k záveru o zhoršení stavu vodného útvaru, zo systematiky článku 4 smernice 2000/60, a najmä z jeho odsekov 6 a 7, vyplýva, že zhoršenia stavu vodného útvaru – hoci len prechodné – sú povolené iba za prísnych podmienok. Z toho vyplýva, že prahová hodnota, pri ktorej prekročení sa konštatuje porušenie povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru, musí byť nízka.
Opačný výklad, podľa ktorého iba závažné zásahy predstavujú zhoršenie stavu vodného útvaru, pričom tento výklad sa v podstate zakladá jednak na zvážení nepriaznivých vplyvov na vodu a jednak na ekonomických záujmoch súvisiacich s vodou, nemožno vyvodiť zo znenia článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/60. Okrem toho takýto výklad nezohľadňuje rozdiel, ktorý táto smernica robí medzi povinnosťou zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru a dôvodmi na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 7 uvedenej smernice, keďže iba tieto dôvody obsahujú prvky na zváženie záujmov.
(pozri body 55 – 57, 59, 61 – 63, 67, 68, 70, bod 2 výroku)
Vec C‑461/13
Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland eV
proti
Bundesrepublik Deutschland
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Životné prostredie — Politika Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva — Smernica 2000/60/ES — Článok 4 ods. 1 — Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd — Zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody — Projekt výstavby vodnej cesty — Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody — Určujúce kritériá na posúdenie existencie zhoršenia stavu útvaru vody“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2015
Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Záväzný charakter ustanovení stanovujúcich tieto ciele a povinnosť členských štátov ich dosiahnuť
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 3, článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii), články 7, 5, 8, 11 a 13 a príloha V]
Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Charakter rámcovej smernice – Úplná harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov – Neexistencia
[Článok 175 ods. 1 ES (teraz článok 192 ods. 1 ZFEÚ); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60]
Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Pojem zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 4 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 7]
Článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii) smernice 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú s výhradou udelenia výnimky povinné odmietnuť povolenie konkrétneho projektu, pokiaľ môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody k dátumu stanovenému touto smernicou.
Po prvé znenie článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice podporuje záväznú povahu tohto ustanovenia. Odkaz, ktorý je v ňom uvedený, na vykonávanie potrebných opatrení na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody členskými štátmi totiž obsahuje povinnosť týchto štátov konať v tomto smere. Povolenie konkrétneho projektu sa má považovať za takéto vykonanie.
Po druhé článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje dva síce odlišné, ale úzko súvisiace ciele. Na jednej strane podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) členské štáty vykonávajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody (povinnosť zabrániť zhoršeniu). Na druhej strane podľa tohto článku 4 ods. 1 písm. a) bodov ii) a iii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav najneskôr do konca roku 2015 (povinnosť zlepšovať). Tieto povinnosti smerujú k dosiahnutiu kvalitatívnych cieľov, ktoré sleduje normotvorca Únie, konkrétne zachovanie alebo obnovenie dobrého stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody.
Okrem toho na zabezpečenie dosiahnutia týchto environmentálnych cieľov smernica 2000/60 stanovuje niekoľko ustanovení, najmä v článkoch 3, 5, 8, 11 a 13, ako aj v prílohe V tejto smernice, vytvárajúcich komplexný proces, ktorý obsahuje viacero podrobne upravených etáp, s cieľom umožniť členským štátom vykonať potrebné opatrenia podľa osobitnej povahy a vlastností vodných útvarov identifikovaných na ich územiach. Tieto skutočnosti podporujú výklad, podľa ktorého sa článok 4 ods. 1 písm. a) tejto smernice neobmedzuje na programové vyhlásenia len cieľov plánovania manažmentu, ale akonáhle sa určí ekologický stav určitého vodného útvaru, vyvoláva záväzné účinky v každej etape postupu stanoveného v tejto smernici.
Po tretie to isté platí aj v prípade režimu výnimiek stanovenému v článku 4 ods. 7 uvedenej smernice. Najmä štruktúra kategórií výnimiek stanovených v článku 4 ods. 7 tejto smernice umožňuje domnievať sa, že článok 4 tejto smernice neobsahuje iba zásadové povinnosti, ale týka sa aj konkrétnych projektov.
Uvedenej povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov normotvorca Únie priznal autonómne postavenie a táto povinnosť sa neobmedzuje na prostriedok slúžiaci povinnosti zlepšiť stav vodných útvarov. Ostáva záväzná v každej fáze vykonávania smernice 2000/60 a je uplatniteľná na každý druh a každý stav útvaru povrchovej vody, pre ktorý sa prijal alebo mal prijať plán manažmentu.
(pozri body 31, 32, 39, 41 – 44, 47, 49 – 51, bod 1 výroku)
Smernica 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, je rámcová smernica prijatá na základe článku 175 ods. 1 ES (teraz článok 192 ods. 1 ZFEÚ). Stanovuje spoločné zásady a globálny rámec činnosti na ochranu vôd a zabezpečuje koordináciu, integráciu a v dlhodobejšej perspektíve aj rozvoj všeobecných zásad a štruktúr na ochranu a trvalo udržateľné využívanie vôd v Európskej únii. Spoločné zásady a globálny rámec činnosti, ktoré zakotvuje, musia byť neskôr rozvinuté členskými štátmi, ktoré musia prijať osobitné opatrenia v súlade s lehotami stanovenými touto smernicou. Jej cieľom však nie je úplná harmonizácia právnej úpravy členských štátov v oblasti vodného hospodárstva.
(pozri bod 34)
Pojem „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody uvedený v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že o zhoršenie ide vtedy, keď sa stav prinajmenšom jednej z kvalitatívnych zložiek v zmysle prílohy V tejto smernice zhorší o jednu triedu, a to aj v prípade, že toto zhoršenie kvalitatívnej zložky nevedie k celkovo horšiemu zaradeniu útvaru povrchovej vody. Pokiaľ sa však dotknutá kvalitatívna zložka v zmysle tejto prílohy už nachádza v najnižšej triede, akékoľvek zhoršenie tejto zložky predstavuje „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody v zmysle tohto článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i).
Okrem toho podľa znenia tohto ustanovenia a doslovného výkladu, ktorý z neho vyplýva, je tento výklad podporený pravidlami posúdenia stavu povrchovej vody, pričom toto posúdenie sa zakladá na analýze ekologického stavu, ktorý obsahuje päť tried. Tieto triedy sú len nástrojom, ktorý obmedzuje voľnú úvahu členských štátov pri určovaní prvkov kvality, ktoré odrážajú skutočný stav určeného vodného útvaru. Konkrétne uplatnenie pravidla „one out all out“, podľa ktorého je vodný útvar klasifikovaný do najbližšej nižšej triedy, keď pomer niektorého z jeho prvkov kvality klesne pod úroveň zodpovedajúcu aktuálnej triede, by jednak odrádzalo členské štáty od toho, aby zabraňovali zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody v rámci jednej triedy stavu vody, a jednak by tiež viedlo k vylúčeniu vôd najnižšej triedy z pôsobnosti povinnosti zabrániť zhoršeniu ich stavu.
Pokiaľ ide o kritériá umožňujúce dospieť k záveru o zhoršení stavu vodného útvaru, zo systematiky článku 4 smernice 2000/60, a najmä z jeho odsekov 6 a 7, vyplýva, že zhoršenia stavu vodného útvaru – hoci len prechodné – sú povolené iba za prísnych podmienok. Z toho vyplýva, že prahová hodnota, pri ktorej prekročení sa konštatuje porušenie povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru, musí byť nízka.
Opačný výklad, podľa ktorého iba závažné zásahy predstavujú zhoršenie stavu vodného útvaru, pričom tento výklad sa v podstate zakladá jednak na zvážení nepriaznivých vplyvov na vodu a jednak na ekonomických záujmoch súvisiacich s vodou, nemožno vyvodiť zo znenia článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/60. Okrem toho takýto výklad nezohľadňuje rozdiel, ktorý táto smernica robí medzi povinnosťou zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru a dôvodmi na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 7 uvedenej smernice, keďže iba tieto dôvody obsahujú prvky na zváženie záujmov.
(pozri body 55 – 57, 59, 61 – 63, 67, 68, 70, bod 2 výroku)