1

Elitaliana SpA (ďalej len „Elitaliana“) svojím odvolaním žiada zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. júna 2013, Elitaliana/Eulex Kosovo (T‑213/12, EU:T:2013:292) (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu smerujúcu na jednej strane k zrušeniu opatrení prijatých misiou zriadenou na základe jednotnej akcie Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, Eulex Kosovo (Ú. v. EÚ L 42, s. 92), zmenenej a doplnenej rozhodnutím Rady 2011/752/SZBP z 24. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 310, s. 10, ďalej len „jednotná akcia 2008/124“), v rámci zadania verejnej zákazky s názvom „EuropeAid/131516/D/SER/XK – Podpora misie Eulex v Kosove vrtuľníkmi (PROC/272/11)“ (ďalej len „sporné opatrenia“) inému uchádzačovi a na druhej strane zaviazanie misie na podporu právneho štátu v Kosove, nazývanej Eulex Kosovo, uvedenej v článku 1 jednotnej akcie 2008/124, na náhradu škody spôsobenú tým, že táto zákazka nebola zadaná odvolateľke.

2

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1081/2010 z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 311, s. 9, ďalej len „finančné nariadenie“), účinné v čase vzniku skutkových okolností, vo svojom článku 1 ods. 1 uvádzalo, že cieľom tohto nariadenia bolo stanoviť „pravidlá zostavovania a plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie… a predkladania a kontroly účtovných výkazov“.

3

Uvedené nariadenie vo svojom článku 4 ods. 2 písm. a) uvádzalo:

„Príjmami a výdavkami spoločenstiev sú:

4

Článok 48 prvý odsek toho istého nariadenia stanovoval, že „Komisia plní rozpočtové príjmy a výdavky v súlade s týmto nariadením, na svoju vlastnú zodpovednosť a v rámci schválených limitov rozpočtových prostriedkov“.

5

Podľa článku 53a finančného nariadenia:

„Ak Komisia plní rozpočet centralizovane, úlohy plnenia rozpočtu sa vykonávajú buď priamo prostredníctvom útvarov Komisie, alebo nepriamo v súlade s článkami 54 až 57.“

6

Toto nariadenie vo svojom článku 54 ods. 1 a 2 stanovovalo:

„1.   Komisia nesmie delegovať na tretie strany výkonné právomoci, ktoré má podľa zmlúv, ak umožňujú veľkú mieru uváženia zahrňujúcu politickú voľbu. Úlohy plnenia rozpočtu, ktoré sú delegované, sa musia jasne vymedziť a musia byť pod plným dohľadom, pokiaľ ide o ich využívanie.

…

2.   Pri plnení rozpočtu prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia alebo decentralizovaného hospodárenia podľa článkov 53a alebo 53c môže Komisia v rámci obmedzení stanovených v odseku 1 delegovať úlohy verejného orgánu a najmä úlohy vykonávania rozpočtu:

…

…“

7

Článok 56 ods. 1 uvedeného nariadenia bol formulovaný takto:

„Ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia, najprv si overí, či v rámci subjektov, ktorým zveruje vykonávanie, existujú a správne fungujú tieto prvky:

…“

8

Hlava V prvej časti toho istého nariadenia, nazvaná „Verejné obstarávanie“, uvádza ustanovenia uplatniteľné v tejto oblasti.

9

Článok 1 jednotnej akcie 2008/124 s názvom „Misia“, účinnej v čase vzniku skutkových okolností, ktoré viedli k tomuto sporu, uvádzal, že Európska únia zriadila misiu na podporu právneho štátu v Kosove nazvanú „Eulex Kosovo“.

10

Podľa článku 2 tejto jednotnej akcie mandát Eulex Kosovo je takýto:

„Eulex Kosovo pomáha kosovským inštitúciám, justičným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní pri napredovaní v udržateľnom rozvoji a zodpovednosti a pri ďalšom rozvoji a posilňovaní nezávislého multietnického systému súdnictva a multietnickej polície a colnej správy, pričom zabezpečuje, aby tieto inštitúcie boli chránené pred politickým vplyvom a aby dodržiavali medzinárodne uznávané normy a najlepšie európske postupy.

Eulex Kosovo plní svoj mandát prostredníctvom monitorovania, školení a poradenstva v plnej spolupráci s programami pomoci Európskej komisie, pričom si ponecháva určité výkonné právomoci.“

11

Článok 3 uvedenej jednotnej akcie definuje misiu Eulex Kosovo takto:

„Eulex Kosovo plní mandát uvedený v článku 2 tým, že:

12

Článok 8 ods. 5 tejto jednotnej akcie definuje funkcie vedúceho misie takto:

„5. Vedúci misie zodpovedá za plnenie rozpočtu Eulex Kosovo. Vedúci misie na tento účel podpíše zmluvu s Komisiou.“

13

Článok 11 jednotnej akcie 2008/124 s názvom „Velenie“ stanovuje:

„1.   Eulex Kosovo má ako operácia krízového riadenia jednotný systém velenia.

2.   PBV pod vedením Rady a VP vykonáva politickú kontrolu a strategické usmerňovanie misie Eulex Kosovo.

3.   ... Veliteľ civilnej operácie, ktorý podlieha politickej kontrole a strategickému usmerňovaniu zo strany PBV a celkovej právomoci VP, je veliteľom misie EULEX KOSOVO na strategickej úrovni a ako taký vydáva pokyny vedúcemu misie, radí mu a poskytuje mu technickú podporu.

…“

14

Podľa znenia článku 16 ods. 2 až 4 tejto jednotnej akcie týkajúceho sa finančných ustanovení:

„2.   Všetky výdavky sa spravujú v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie.

3.   S výhradou súhlasu Komisie môže vedúci misie uzavierať technické dohody s členskými štátmi [Únie], zúčastnenými tretími štátmi a inými medzinárodnými aktérmi vyslanými v Kosove, pokiaľ ide o poskytovanie zariadenia, služieb a priestorov pre Eulex Kosovo. …

4.   Vedúci misie podáva Komisii, ktorá nad ním vykonáva dohľad, úplné správy o činnostiach, ktoré vykonal v rámci svojej zmluvy.“

15

Skutočnosti, ktoré predchádzali sporu, boli opísané v bodoch 2 až 7 napadnutého uznesenia takto:

16

Treba spresniť, že oznámenie o verejnom obstarávaní uvádzalo, že predmetná zákazka patrí do programu jednotnej akcie 2008/124 a bola opísaná takto: „Poskytovanie služieb vrtuľníkom (7 dní v týždni, 24 hodín denne) v oblasti Kosova a susedných štátov pre vyhľadávacie lety, záchranné lety a lety leteckej zdravotníckej prepravy (Medevac), ako aj pre lety podpory operácií misie, ako je preprava policajných dôstojníkov, letecké pozorovanie a iné činnosti misie. … [neoficiálny preklad]“.

17

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 23. mája 2012 Elitaliana podala žalobu smerujúcu na jednej strane k zrušeniu sporných opatrení a na druhej strane k zaviazaniu Eulex Kosovo na náhradu škody vzniknutej žalobkyni z dôvodu týchto opatrení.

18

V rámci tohto konania Eulex Kosovo vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, založenú jednak na tom, že keďže nemá samostatnú právnu subjektivitu, žaloba, ktorú podala Elitaliana, nemôže smerovať voči Eulex Kosovo, ktorá z tohto dôvodu nemá právne postavenie žalovaného účastníka konania, a jednak na nedostatku právomoci Všeobecného súdu z dôvodu, že sporné akty boli prijaté na základe ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

19

Napadnutým uznesením Všeobecný súd v bodoch 19 až 37 napadnutého uznesenia vyhovel námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Eulex Kosovo, a preto zamietol žalobu, ktorú podala Elitaliana.

20

Všeobecný súd ako prvé v bodoch 19 až 25 napadnutého uznesenia skúmal, či je Eulex Kosovo „orgánom, úradom alebo agentúrou Únie“ v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ a či môže z tohto dôvodu mať postavenie žalovaného účastníka konania v konaní, ktoré pred ním prebieha.

21

Po analýze znenia článku 1 ods. 1, článku 6, článku 7 ods. 1 a 2, ako aj článku 11 jednotnej akcie 2008/124 Všeobecný súd v bode 26 napadnutého uznesenia prijal tento záver:

22

Po tom, čo ako druhé v bode 27 napadnutého uznesenia poznamenal, že Elitaliana požaduje zrušenie opatrení, ktoré prijala misia Eulex Kosovo v rámci zadania spornej zákazky, Všeobecný súd v bode 31 predmetného uznesenia uviedol, že podľa článku 8 ods. 5 a článku 16 ods. 2 jednotnej akcie 2008/124 na jednej strane vedúci misie zodpovedá za plnenie rozpočtu misie Eulex Kosovo a na tento účel podpisuje zmluvu s Európskou komisiou a na druhej strane, že všetky výdavky sa musia spravovať „v súlade s pravidlami a postupmi Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie“. Všeobecný súd z týchto údajov vyvodzoval, že Komisia zverila niektoré úlohy pri plnení rozpočtu misie Eulex Kosovo vedúcemu tejto misie.

23

V bode 34 napadnutého uznesenia z toho Všeobecný súd vyvodil záver, že „za týchto okolností sa treba domnievať, že akty prijaté vedúcim misie Eulex Kosovo v spornom zadávacom konaní možno pripísať Komisii, ktorá má postavenie žalovaného účastníka konania podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Tieto akty teda možno súdne preskúmať v súlade s požiadavkami všeobecnej zásady, na ktorú sa odvoláva [Elitaliana] a podľa ktorej musí súdnemu preskúmaniu podliehať každý akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktorý má mať právne účinky vo vzťahu k tretím osobám“. Tieto úvahy viedli Všeobecný súd v bode 35 napadnutého uznesenia ku konštatovaniu, že „Eulex Kosovo teda nemá postavenie žalovaného účastníka konania“.

24

Všeobecný súd ako tretie skúmal tvrdenie spoločnosti Elitaliana, podľa ktorého za predpokladu, že by sa Eulex Kosovo nepriznalo postavenie žalovaného účastníka konania, bolo by pre súd konajúci vo veci vždy možné napraviť toto pochybenie tým, že za žalovaného sa bude považovať autor napadnutého aktu.

25

Všeobecný súd v bode 39 napadnutého uznesenia konštatoval, že v tomto prípade označenie misie Eulex Kosovo v žalobe ako žalovanej nie je chyba, keďže z obsahu žaloby jasne vyplýva, že Elitaliana sa domnievala, že Eulex Kosovo predstavuje „orgán, úrad alebo agentúru Únie“ v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ a že v každom prípade žiadny údaj uvedený v tejto žalobe neumožňuje konštatovať, že žalobkyňa podala svoju žalobu proti inému subjektu než misii Eulex Kosovo.

26

Ako štvrté Všeobecný súd posúdil, či sa Elitaliana mohla účinne dovolávať ospravedlniteľného omylu, ako to uvádzala na základe judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu, podľa ktorej sa existencia takého omylu uznáva vtedy, ak správanie dotknutej inštitúcie samo osebe alebo v rozhodujúcej miere mohlo vyvolať pochopiteľné pochybnosti u osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá koná v dobrej viere a ktorá preukázala všetku starostlivosť požadovanú od bežne informovanej osoby.

27

V súvislosti s týmto žalobným dôvodom, ktorý uvádzala žalobkyňa, Všeobecný súd najprv v bode 41 napadnutého uznesenia konštatoval, že žiadny z dokumentov týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania neuvádzal osobu, voči ktorej bolo možné podať žalobu. Všeobecný súd z toho vyvodzoval, že „vzhľadom na zložitú právnu situáciu vyplývajúcu zo vzťahu, ktorý existoval v tomto konaní medzi misiou Eulex Kosovo a jej vedúcim na jednej strane a Komisiou a Radou na druhej strane, bolo pre žalobkyňu nepopierateľne ťažké určiť osobu, ktorej bolo možné pripísať [sporné] opatrenia a ktorá mala postavenie žalovaného“.

28

Všeobecný súd však v nadväznosti na to v bode 42 napadnutého uznesenia konštatoval, že existencia ospravedlniteľného omylu môže mať podľa judikatúry, na ktorú sa odvolávala Elitaliana, za následok iba to, že vo veci konajúci súd môže prijať žalobu napriek zmeškaniu lehoty na jej podanie. Poznamenal, že keďže žaloba spoločnosti Elitaliana bola podaná v stanovených lehotách, táto judikatúra sa v prejednávanej veci neuplatní.

29

Všeobecný súd v bode 43 napadnutého uznesenia uviedol, že zo žaloby vyplýva, že Elitaliana identifikovala Eulex Kosovo ako orgán, úrad alebo agentúru a svoju žalobu bez akýchkoľvek pochybností smerovala proti tomuto subjektu, hoci podľa znenia jednotnej akcie 2008/124 sa žalobkyňa mohla vyhnúť takému omylu.

30

Všeobecný súd ako piate a posledné uzavrel svoju analýzu tak, ako to vyplýva z bodu 45 napadnutého uznesenia:

31

Rozhodnutím z 24. júna 2014 Súdny dvor pridelil vec piatej komore a rozhodol, že vo veci sa rozhodne bez nariadenia pojednávania. Návrhy generálneho advokáta boli vypočuté 4. decembra 2014.

32

Súdny dvor uznesením z 10. februára 2015 rozhodol o opätovnom otvorení ústneho konania a o uskutočnení pojednávania. Účastníci konania a podľa článku 24 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Komisia a Rada boli vyzvaní na zaujatie stanoviska k otázke, či Všeobecný súd a Súdny dvor majú právomoc prejednať túto vec vzhľadom na ustanovenia týkajúce sa [SZBP] uvedené v hlave V kapitole 2 oddiele 1 Zmluvy EÚ a ustanovenia článku 275 ZFEÚ.

33

Po pojednávaní z 25. marca 2015 a vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. mája 2015 bola ústna časť konania ukončená.

34

Svojím odvolaním Elitaliana žiada Súdny dvor o zrušenie napadnutého uznesenia. Pre prípad, ak by vo veci bolo možné rozhodnúť, Elitaliana navrhuje, aby sa vyhovelo prvostupňovým žalobným návrhom a aby bola Eulex Kosovo zaviazaná na náhradu trov konania. Pre prípad, že by Súdny dvor zastával názor, že vo veci nie je možné rozhodnúť, navrhuje vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové konanie.

35

Misia Eulex Kosovo navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať spoločnosť Elitaliana na náhradu trov konania.

36

Na úvod treba poznamenať, že Všeobecný súd neskúmal otázku, ktorú vzniesla Eulex Kosovo, týkajúcu sa právomoci súdov Únie na rozhodnutie vo veci vzhľadom na ustanovenia zmlúv týkajúce sa SZBP, ale rozhodol o námietke neprípustnosti spojenej s absenciou postavenia žalovaného účastníka konania na strane Eulex Kosovo.

37

Keďže otázka právomoci Súdneho dvora na rozhodovanie vo veci je otázkou prekážky konania z dôvodu verejného poriadku, takúto otázku môže Súdny dvor skúmať kedykoľvek, dokonca bez návrhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Cyprus, C‑340/10, EU:C:2012:143, bod 20).

38

V prejednávanej veci treba túto otázku, ktorá bola predmetom opätovného otvorenia jednania, preskúmať ex offo a ako prvú.

39

Rada, Komisia a Elitaliana zastávajú názor, že Súdny dvor má právomoc na prejednanie tejto veci.

40

Eulex Kosovo uvádza, že Súdny dvor má právomoc rozhodovať o postavení a činnosti Rady a Komisie, ale nie o postavení a činnosti Eulex Kosovo.

41

Treba poznamenať, že z článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, že Súdny dvor v podstate nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa SZBP, ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe (rozsudok Parlament/Rada, C‑658/11, EU:C:2014:2025, bod 69).

42

Uvedený článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 prvý odsek ZFEÚ však z pravidla o všeobecnej právomoci, ktorú článok 19 ZEÚ priznáva Súdnemu dvoru na zabezpečenie práva pri výklade a uplatňovaní Zmlúv, stanovujú výnimku, a preto musia byť tieto články vykladané reštriktívne (rozsudok Parlament/Rada, C‑658/11, EU:C:2014:2025, bod 70).

43

Podľa článku 41 ods. 2 prvého pododseku ZEÚ „prevádzkové výdavky, ktoré vniknú pri vykonávaní… kapitoly [týkajúcej sa osobitných ustanovení o SZBP], sa… účtujú na ťarchu rozpočtu Únie, s výnimkou výdavkov vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami a prípadov, keď Rada jednomyseľne rozhodne inak“.

44

Toto ustanovenie sa v podstate opakuje v článku 4 ods. 2 písm. a) finančného nariadenia.

45

Podľa článku 17 ZEÚ a článku 317 ZFEÚ je to Komisia, komu prislúcha plniť rozpočet Únie.

46

Z článku 16 ods. 2 jednotnej akcie 2008/124 vyplýva, že „všetky výdavky“ misie Eulex Kosovo „sa spravujú v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie“.

47

V prejednávanej veci je nesporné, že misia Eulex Kosovo je civilnej povahy a že náklady súvisiace so službou podpory misie Eulex Kosovo vrtuľníkmi sa mali uhrádzať z rozpočtu Únie.

48

Sporné opatrenia, ktorých zrušenie sa žiadalo z dôvodu porušenia právnych predpisov uplatniteľných na verejné obstarávanie Únie, sa teda týkajú verejného obstarávania, ktoré vytváralo výdavky na ťarchu rozpočtu Únie. Z toho vyplýva, že na predmetné verejné obstarávanie sa vzťahujú ustanovenia finančného nariadenia.

49

Vzhľadom na okolnosti špecifické pre prejednávanú vec nemožno konštatovať, že rozsah derogatívneho obmedzenia právomoci Súdneho dvora stanoveného v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ a článku 275 ZFEÚ zachádza až do vylúčenia právomoci Súdneho dvora pre výklad a uplatnenie ustanovení finančného nariadenia v oblasti verejného obstarávania.

50

V dôsledku toho Všeobecný súd, a v prípade odvolania Súdny dvor, majú právomoc rozhodovať v tomto konaní.

51

Svojím prvým a druhým odvolacím dôvodom, ktoré treba skúmať spoločne, Elitaliana vytýka Všeobecnému súdu po prvé, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 26 napadnutého uznesenia rozhodol, že „Eulex Kosovo [nemá] právnu subjektivitu a nie je ani stanovené, že môže byť účastníkom konania na súdoch Únie“, čo ho viedlo k záveru, že Eulex Kosovo nepredstavuje „orgán, úrad ani agentúru Únie“ v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Elitaliana uvádza, že Všeobecný súd pochybil, keď neuplatnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Les Verts/Parlament (294/83, EU:C:1986:166). V tejto súvislosti Elitaliana uvádza, že články 8 a 16 jednotnej akcie 2008/124 priznávajú vedúcemu misie zastupovanie a právnu zodpovednosť súvisiacu s aktmi Eulex Kosovo, ako aj finančnú nezávislosť. Vyvodzuje z toho, že tento subjekt bol „nezávislým strediskom sústreďujúcim práva a povinnosti“, čo mu udeľovalo právnu subjektivitu a v dôsledku toho postavenie orgánu, úradu alebo agentúry Únie.

52

Elitaliana ako druhé uvádza, že Všeobecný súd v bodoch 27 až 35 napadnutého uznesenia mylne považoval Eulex Kosovo za delegáciu a vyvodil z toho záver, že akty prijaté v rámci verejného obstarávania bolo možné pripísať Komisii.

53

Eulex Kosovo navrhuje zamietnuť tieto dva odvolacie dôvody.

54

Pokiaľ ide o postavenie orgánu, úradu alebo agentúry Únie, v súvislosti s ktorým odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že ho Eulex Kosovo nepriznal, treba poznamenať, že článok 263 ZFEÚ uvádza, že Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov týchto orgánov alebo úradov alebo agentúr, ktoré zakladajú právne účinky.

55

Ako to poznamenal Všeobecný súd v bodoch 24 a 25 napadnutého uznesenia, rôzne ustanovenia jednotnej akcie 2008/124, najmä jej článok 11 ods. 2 ukazujú, že politická kontrola a strategické usmerňovanie misie Eulex Kosovo sa nevykonávali touto misiou samostatne, ale politickým a bezpečnostným výborom (PBV), ktorý samotný uvedenú kontrolu a usmerňovanie vykonával pod vedením Rady a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a spoločnú bezpečnostnú politiku (VP).

56

Pokiaľ ide o rozpočtovú a finančnú oblasť, z článku 8 ods. 5 jednotnej akcie 2008/124 vyplýva, že vedúci misie „zodpovedá za plnenie rozpočtu Eulex Kosovo. Vedúci misie na tento účel podpíše zmluvu s Komisiou“. Článok 16 ods. 3 tejto jednotnej akcie okrem iného stanovuje, že „s výhradou súhlasu Komisie môže vedúci misie uzavierať technické dohody s členskými štátmi [Únie], zúčastnenými tretími štátmi a inými medzinárodnými aktérmi vyslanými v Kosove, pokiaľ ide o poskytovanie zariadenia, služieb a priestorov pre Eulex Kosovo“. Článok 16 ods. 4 uvedenej jednotnej akcie stanovuje, že „vedúci misie podáva Komisii, ktorá nad ním vykonáva dohľad, úplné správy o činnostiach, ktoré vykonal v rámci svojej zmluvy“.

57

Z tohto vyplýva, že hoci vedúceho misie jednotná akcia 2008/124 kvalifikuje ako „zodpovedného“ za plnenie rozpočtu Únie, svoje právomoci v rozpočtovej a finančnej oblasti plnil pod dohľadom a vplyvom Komisie. Tieto skutočnosti viedli Všeobecný súd v bode 36 napadnutého uznesenia správne ku konštatovaniu, že v tejto oblasti vedúci misie disponoval obmedzenými právomocami a že v skutočnosti mal „z vecného hľadiska presne vymedzenú právnu spôsobilosť“, v rozpore s tvrdeniami odvolateľky, podľa ktorých Eulex Kosovo mal „ako nezávislé stredisko sústreďujúce práva a povinnosti určite právnu subjektivitu“.

58

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Všeobecný súd správne rozhodol, že Eulex Kosovo nebolo možné priznať právnu subjektivitu, pretože jednotná akcia 2008/124 kvalifikovala tento subjekt ako „misiu“ a pretože na jednej strane v politickej a strategickej oblasti táto misia podliehala vplyvu a kontrole Rady a VP a na druhej strane v rozpočtovej a finančnej oblasti vedúci misie vykonával svoje právomoci pod dohľadom a vplyvom Komisie.

59

Preto Všeobecný súd v bode 26 napadnutého uznesenia bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatoval na jednej strane, že Eulex Kosovo nemá právnu subjektivitu a na druhej strane, že nie je stanovené, že môže byť účastníkom konania na súdoch Únie. Tieto skutočnosti viedli Všeobecný súd k tomu, že z toho vyvodil správny záver, že Eulex Kosovo bolo misiou, ktorej trvanie bolo obmedzené, čo nie je možné v prípade „orgánu, úradu alebo agentúry“ v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ.

60

Pokiaľ ide o výhradu formulovanú odvolateľkou, ktorá sa týka skutočnosti, že Všeobecný súd mylne považoval sporné opatrenia, ktoré prijala Eulex Kosovo, za opatrenia prijaté v rámci delegovania, túto treba zamietnuť z nasledovných dôvodov.

61

Podľa článku 53a finančného nariadenia, keď Komisia plní rozpočet centralizovane, realizačné úlohy môže vykonávať nepriamo v súlade s ustanoveniami článkov 54 až 57 tohto nariadenia. Článok 54 uvedeného nariadenia vo svojom odseku 2 písm. d) spresňuje, že ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia podľa článku 53a, môže delegovať úlohy verejného orgánu a najmä úlohy vykonávania rozpočtu osobám povereným vykonávaním osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy EÚ.

62

V prejednávanej veci článok 8 ods. 5 a článok 16 ods. 4 jednotnej akcie 2008/124 stanovuje, že vedúci misie zodpovedá za plnenie rozpočtu Eulex Kosovo a že na tento účel podpíše zmluvu s Komisiou. V rámci vykonávania tejto zmluvy je vedúci misie Eulex Kosovo povinný podávať Komisii, ktorá nad ním vykonáva dohľad, úplné správy o činnostiach, ktoré vykonal v rámci svojej zmluvy.

63

Z dvoch predchádzajúcich bodov tohto rozsudku vyplýva, že ako to Všeobecný súd v bodoch 31 a 32 napadnutého uznesenia správne poznamenal, Komisia zmluvou, ktorú podpísala s vedúcim misie podľa článku 54 ods. 2 písm. d) finančného nariadenia, delegovala na vedúceho misie svoju právomoc plnenia rozpočtu. V rámci tohto delegovania je vedúci misie Eulex Kosovo ako splnomocnenec Komisie povinný prispôsobiť sa rozpočtovým predpisom práva Únie, vrátane pravidiel upravujúcich verejné obstarávanie, aké uvádza hlava V prvej časti finančného nariadenia.

64

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 33 napadnutého uznesenia pripomenul zásadu, podľa ktorej akty prijaté na základe delegovaných právomocí sa bežne pripisujú delegujúcej inštitúcii, ktorej prislúcha brániť na súde predmetný akt.

65

V rozpore s tým, čo uvádza odvolateľka a ako to uviedol generálny advokát v bodoch 62 a 63 svojich návrhov zo 4. decembra 2014, hoci bod 33 napadnutého uznesenia odkazuje na rozhodnutie Všeobecného súdu týkajúce sa delegácie Únie, teda subjektu zriadeného v súlade s článkom 221 ZFEÚ na zabezpečenie zastúpenia Únie v Čiernej Hore, tento bod nemožno vykladať v tom zmysle, že Všeobecný súd sa v ňom domnieval, že Eulex Kosovo by sa mala považovať za takýto subjekt, ale iba pripomína právnu zásadu, na ktorú Všeobecný súd v tomto rozhodnutí odkázal.

66

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bodoch 34 a 35 napadnutého uznesenia správne prijal záver, že akty prijaté zo strany Eulex Kosovo v rámci predmetného verejného obstarávania bolo možné pripísať Komisii a že z tohto dôvodu misia Eulex Kosovo nemala postavenie žalovaného účastníka konania.

67

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Elitaliana nedôvodne tvrdí, že absencia postavenia účastníka konania na strane Eulex Kosovo odporuje zásadám, ktoré Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku Les Verts/Parlament (294/83, EU:C:1986:166), podľa ktorých systémom Zmluvy je poskytnúť priamy opravný prostriedok proti všetkým ustanoveniam prijatým inštitúciami a určeným na vytváranie právnych účinkov. Ako totiž správne poznamenal Všeobecný súd v bode 34 napadnutého uznesenia, sporné opatrenia možno súdne preskúmať, aj keď pod podmienkou, že to nie je Eulex Kosovo, ale Komisia, ako delegujúci orgán, kto by mal byť žalovaným v žalobe smerujúcej k zrušeniu týchto opatrení.

68

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba prvý a druhý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodné.

69

Tretí odvolací dôvod, ktorý uvádza Elitaliana a ktorý sa týka úvah Všeobecného súdu súvisiacich s ospravedlniteľným omylom, sa rozdeľuje na dve časti.

70

Prvou časťou svojho tretieho odvolacieho dôvodu Elitaliana vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 42 napadnutého uznesenia nesprávne obmedzil možnosť dovolávať sa ospravedlniteľného omylu len na prípady, v ktorých účastník konania, ktorý uplatňuje ospravedlniteľný omyl, žiada o vyhnutie sa dôsledkom spojeným s nedodržaním procesnej lehoty.

71

Svojou druhou časťou tretieho odvolacieho dôvodu Elitaliana uplatňuje existenciu rozporu v odôvodnení medzi bodmi 41 a 43 napadnutého uznesenia v tom, že Všeobecný súd na jednej strane pripustil, že vzhľadom na zložitú právnu situáciu vo verejnom obstarávaní bolo ťažké určiť osobu, ktorej by boli pripísateľné sporné opatrenia a na druhej strane, že ustanovenia jednotnej akcie 2008/124 boli dostatočne jasné na to, aby sa odvolateľka nedopustila omylu, keď Eulex Kosovo považovala za „orgán, úrad alebo agentúra Únie“ v zmysle článku 263 ZFEÚ.

72

Pokiaľ ide o prvú časť tohto odvolacieho dôvodu, treba poznamenať, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora žaloby podané proti aktom inštitúcií Únie musia smerovať proti inštitúcii, ktorej sporný akt možno pripísať.

73

Po prvé Súdny dvor pripustil, že označenie iného žalovaného v žalobe, ako je autor napadnutého aktu, nemá za dôsledok neprípustnosť žaloby, pokiaľ táto žaloba obsahuje údaje, ktoré umožňujú bez pochybností identifikovať účastníka konania, proti ktorému je žaloba podaná, ako sú označenie napadnutého aktu a označenie autora tohto aktu (pozri v tomto zmysle uznesenie Komisia/EIB, 85/86, EU:C:1986:292, bod 6). Pokiaľ žaloba smeruje voči inej osobe, než je osoba, ktorej možno pripísať akt predstavujúci predmet žaloby, Súdny dvor nemôže prekonať ani nahradiť vôľu prejavenú žalobcom a nemá inú možnosť než vyhlásiť žalobu za neprípustnú.

74

V prejednávanej veci Všeobecný súd poznamenal v bode 39 napadnutého uznesenia na jednej strane, že žaloba spoločnosti Elitaliana smerovala bez akýchkoľvek pochybností proti misii Eulex Kosovo, ktorá podľa nej predstavovala „orgán, úrad alebo agentúru Únie“ v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ a na druhej strane odvolateľka nikdy nesmerovala žalobu proti niekomu inému než misii Eulex Kosovo. Za týchto okolností Všeobecný súd správne rozhodol, že judikatúra citovaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nebola uplatniteľná a že mu neprislúchalo identifikovať účastníka, proti ktorému mala žaloba smerovať.

75

Po druhé Všeobecný súd správne v bode 42 napadnutého uznesenia uviedol, že judikatúra uvádzaná žalobkyňou, a to konkrétne bod 19 rozsudku Schertzer/Parlament (25/68, EU:C:1977:158), môže mať za následok iba to, že žaloba podaná po lehote na jej podanie sa nevyhlási za neprípustnú, aby z toho implicitne, ale nevyhnutne vyvodil, že dovolávať sa ospravedlniteľného omylu bolo v danom prípade zbytočné, keďže ako to konštatoval Všeobecný súd „v tomto prípade však [neboli] pochybnosti o tom, že žalobkyňa dodržala lehotu na podanie žaloby“ a keďže žalobkyňa nikdy nesmerovala žalobu proti inému účastníkovi konania, než je misia Eulex Kosovo.

76

Preto treba prvú časť tohto odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

77

Pokiaľ ide o druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý uvádza Elitaliana na podporu svojho odvolania, treba poznamenať, že Všeobecný súd v bode 41 napadnutého uznesenia pripustil existenciu ťažkostí pri určení osoby, ktorej bolo možné pripísať sporné opatrenia a v bode 43 napadnutého uznesenia uviedol, že napriek týmto ťažkostiam sa odvolateľka mohla vyhnúť omylu, ktorý spočíval v tom, že svoju žalobu smerovala proti Eulex Kosovo.

78

Túto výhradu, ktorá smeruje k spochybneniu absencie ospravedlniteľnosti spáchaného omylu, treba hneď zamietnuť, keďže smeruje proti dôvodom uznesenia uvedeným len pre úplnosť, a preto nemôže viesť k jeho zrušeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, C‑82/01 P, EU:C:2002:617, body 41 a 67, ako aj citovanú judikatúru). Všeobecný súd totiž správne z dôvodov už uvedených v bode 75 tohto rozsudku konštatoval, že dovolávať sa ospravedlniteľného omylu bolo v danom prípade zbytočné.

79

Keďže druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba vyhlásiť za neúčinnú, tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neúčinný.

80

Keďže nebolo možné vyhovieť žiadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uvádza Elitaliana na podporu svojho odvolania, odvolanie treba zamietnuť v celom jeho rozsahu.

81

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže misia Eulex Kosovo navrhla zaviazať spoločnosť Elitaliana na náhradu trov konania a Elitaliana nemala úspech v žiadnom z odvolacích dôvodov, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: