ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 16. septembra 2015 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Nariadenie (ES) č. 883/2004 — Článok 7 — Článok 21 — Nemocenská dávka — Peňažný príspevok na opatrovanie, peňažný príspevok na asistenciu a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov — Pravidlo bydliska“

Vo veci C‑433/13,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 31. júla 2013,

Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár, D. Martin a F. Schatz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Slovenskej republike, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia S. Rodin, A. Borg Barthet, E. Levits (spravodajca) a M. Berger,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že odmietla poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, peňažný príspevok na asistenciu a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa zákona č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008“) oprávneným osobám, ktoré majú bydlisko v inom členskom štáte než v Slovenskej republike, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 48 ZFEÚ, ako aj z článkov 7 a 21 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady [č.] 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, s. 43; ďalej len „nariadenie č. 883/2004“).

Právny rámec

Právo Únie

2

Odôvodnenie 16 nariadenia č. 883/2004 uvádza:

„V rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť“.

3

Odôvodnenie 37 tohto nariadenia znie:

„Ako Súdny dvor opakovane vyhlásil, ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od zásady exportovateľnosti dávok sociálneho zabezpečenia, sa musia prísne vykladať. To znamená, že sa môžu uplatňovať iba na dávky, ktoré spĺňajú špecifikované podmienky. Preto kapitola 9 hlavy III tohto nariadenia sa môže uplatňovať iba na dávky, ktoré sú aj osobitné aj nepríspevkové a sú uvedené v prílohe X tohto nariadenia“.

4

Článok 3 uvedeného nariadenia s názvom „Vecná pôsobnosť“ stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

a)

nemocenské dávky;

2.   Pokiaľ nie je ustanovené inak v prílohe XI, toto nariadenie sa uplatňuje na všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové, a na systémy týkajúce sa povinností zamestnávateľa alebo vlastníka lode.

3.   Toto nariadenie sa tiež uplatňuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, na ktoré sa vzťahuje článok 70.

5.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

sociálnu a zdravotnú pomoc…

…“

5

Podľa článku 7 nariadenia č. 883/2004 s názvom „Upustenie od pravidiel bydliska“:

„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.“

6

Článok 21 tohto nariadenia, nazvaný „Peňažné dávky“, stanovuje:

„1.   Poistenec a jeho rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, majú nárok na peňažné dávky poskytované príslušnou inštitúciou v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje. Na základe dohody medzi príslušnou inštitúciou a inštitúciou miesta bydliska alebo pobytu však takéto dávky môže poskytovať inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu na náklady príslušnej inštitúcie v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu.

…“

7

Článok 70 uvedeného nariadenia stanovuje:

„…

2.   Na účely tejto kapitoly ‚osobitné nepríspevkové peňažné dávky‘ sú dávky, ktoré:

a)

sú určené:

i)

na poskytovanie doplnkového, náhradného alebo pridruženého krytia proti rizikám na ktoré sa vzťahujú časti sociálneho zabezpečenia uvedené v článku 3 ods. 1 a ktoré zaručujú daným osobám príjem na úrovni životného minima so zreteľom na hospodársku a sociálnu situáciu v danom členskom štáte;

alebo

ii)

len ako osobitná ochrana pre osoby so zdravotným postihnutím a sú úzko späté so sociálnym prostredím uvedenej osoby v danom členskom štáte,

a

b)

sú financované výhradne z povinných daní určených na krytie všeobecných verejných výdavkov a ktorých podmienky na poskytovanie a výpočet dávok nezávisia od akýchkoľvek príspevkov vo vzťahu k poberateľom dávok. Avšak dávky poskytnuté ako doplnok k príspevkovým dávkam sa nepovažujú z tohto jediného dôvodu za príspevkové dávky,

a

c)

ktoré sú uvedené v prílohe X.

3.   Článok 7 a ostatné kapitoly tejto hlavy sa neuplatňujú na dávky uvedené v odseku 2 tohto článku.“

Slovenské právo

8

§ 1 zákona č. 447/2008, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:

„(1)   Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia… a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

(2)   Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.“

9

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 tohto zákona:

„Účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú

a)

fyzická osoba, ktorá je

1.

občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu,

2.

cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len ‚Európsky hospodársky priestor‘) a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky,

3.

cudzinec, ktorý je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

4.

rodinný príslušník cudzinca uvedeného v druhom bode, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

5.

cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

6.

cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

7.

cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,

…“

10

§ 10 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje, že „posudková činnosť na účely kompenzácie [sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len ‚kompenzácia‘)] a preukazu [fyzickej osoby so zdravotným postihnutím]… je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť“.

11

Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 „výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak“.

12

§ 13 tohto zákona upravuje sociálnu posudkovú činnosť, ktorá zahŕňa posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, jej rodinného prostredia a prostredia, v ktorom sa zdržiava, vrátane hodnotenia dopravných systémov a podmienok bývania a prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia.

13

§ 14 uvedeného zákona vymenúva druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu. Toto ustanovenie určuje podmienky, za ktorých sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím považuje za osobu odkázanú na pomoc poskytnutú inou fyzickou osobou, pričom spresňuje najmä podmienky, za ktorých je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie, pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, úpravu osobného motorového vozidla, úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ako aj na sprievodcu.

14

Podľa § 15 zákona č. 447/2008, nazvaného „Komplexný posudok“:

„(1)   Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a)

mieru funkčnej poruchy,

b)

vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c)

sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d)

návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e)

vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f)

vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,

g)

termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

h)

odôvodnenie komplexného posudku.

(2)   Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v komplexnom posudku sa uvedie aj ročný rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 4, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná.

…“

15

§ 18 tohto zákona obsahuje ustanovenia týkajúce sa posudzovania a zisťovania príjmu a majetku osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu.

16

§ 20 uvedeného zákona, ktorý upravuje osobnú asistenciu, stanovuje:

„(1)   Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

(2)   Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.“

17

Podľa § 21 zákona č. 447/2008, týkajúceho sa posudzovania rozsahu osobnej asistencie:

„(1)   Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.

(3)   Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia, ak školské zariadenie je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb alebo mimo priestorov zariadenia sociálno‑právnej ochrany detí a sociálnej kurately.

…“

18

§ 22 tohto zákona upravuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu takto:

„(1)   Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

(7)   Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok.

(9)   Ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…, od príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa odpočíta suma štvornásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… Ak tento rozdiel je nižší ako rozsah osobnej asistencie určenej [v] eurách, výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm. Ak rozdiel medzi príjmom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a štvornásobkom sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… je vyšší ako rozsah osobnej asistencie určenej v eurách, peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa neprizná; odseky 7 a 8 platia rovnako.

(10)   Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…

(11)   Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

(12)   Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo na základe písomného súhlasu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím agentúre osobnej asistencie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má s touto agentúrou uzatvorenú zmluvu o pomoci pri vykonávaní administratívnych úkonov, ktorej obsahom je aj vyplatenie odmeny osobnému asistentovi.

…“

19

§ 23 uvedeného zákona v odsekoch 9 a 10 stanovuje, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť príslušnému úradu výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac na vyúčtovanie, ako aj potvrdenie o odmenách vyplatených osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac.

20

§ 38 zákona č. 447/2008, týkajúci sa peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, stanovuje:

„(1)   Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak

a)

na diétne stravovanie,

b)

súvisiace

1.

s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

2.

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

3.

so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)   Odkázanosť na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne.

(4)   Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie je mesačne

a)

18,56 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v prvej skupine,

b)

9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v druhej skupine,

c)

5,57 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v tretej skupine.

(10)   Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je mesačne 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…

(14)   Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom je mesačne 22,27 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…

(17)   Peňažný príspevok na zvýšené výdavky nemožno poskytnúť, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…

…“

21

§ 39 tohto zákona, týkajúci sa opatrovania, stanovuje:

„(1)   Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)   Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.“

22

Podľa § 40 uvedeného zákona, nazvaného „Peňažný príspevok na opatrovanie“:

„(1)   Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

(7)   Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 148,42 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)   Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 98,33 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 139,15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…, ak fyzická osoba opatruje najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa poskytuje denná pobytová sociálna služba, alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

(9)   Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 144,71 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…, ak fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, a súčasne opatruje aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa denná pobytová sociálna služba neposkytuje alebo poskytuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, alebo ktorá nenavštevuje školské zariadenie alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu najviac 20 hodín týždenne.

(10)   Ak fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… a mesačne 61,22 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu… pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak. Zníženie peňažného príspevku podľa odseku 12 sa nepoužije.

(12)   Ak je príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako 1,4 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…, výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa odsekov 7 až 9 sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem; ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nezaopatrené dieťa, peňažný príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prevyšuje trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…

(15)   Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu…; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

(18)   Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa zníži za dni pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži podľa druhej vety, ak fyzická osoba vykonávala opatrovanie počas pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, na rehabilitačnom pobyte alebo na rekreačnom pobyte. Preplatky vzniknuté na peňažnom príspevku na opatrovanie možno zúčtovať so sumami peňažného príspevku na opatrovanie poskytnutými v ďalších kalendárnych mesiacoch.

…“

23

§ 42 zákona č. 447/2008 upravuje spoločné ustanovenia o poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu. Podľa tohto ustanovenia:

„(1)   Peňažný príspevok na kompenzáciu sa nevypláca mimo územia Slovenskej republiky. Ak sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako 60 po sebe nasledujúcich dní, peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom táto 60 dňová lehota uplynula.

(2)   Peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na opatrovanie nemožno poskytnúť, ak sa na osobnú asistenciu alebo opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje príspevok alebo dávka rovnakého účelu iného štátu, ktorý je štátom Európskeho hospodárskeho priestoru.

…“

24

§ 43 tohto zákona, nazvaný „Vznik nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu a vznik nároku na ich výplatu…“, stanovuje:

„(1)

Nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní.

…“

Konanie pred podaním žaloby

25

Komisia uvádza, že dostala množstvo sťažností týkajúcich sa nevyplatenia rôznych príspevkov poberateľom slovenských dôchodkov, ktorí sú odkázaní na pomoc a ktorí sa usadili v Českej republike, aby tu žili so svojimi plnoletými deťmi. Komisia preto listom zo 17. marca 2010 upozornila slovenské orgány na skutočnosť, že podľa jej názoru peňažný príspevok na opatrovanie, peňažný príspevok na asistenciu a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov (ďalej len „predmetné dávky“) predstavujú „nemocenské dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a v dôsledku toho sa majú v súlade s článkom 21 tohto nariadenia vyplácať aj osobám oprávneným na uvedené dávky a ich rodinným príslušníkom, ktorí nemajú bydlisko na Slovensku.

26

Slovenská republika síce najprv uviedla, že prijme potrebné opatrenia, aby dosiahla súlad s nariadením č. 883/2004, avšak svoju prax nezmenila a vo svojej odpovedi na nový list Komisie tvrdila, že predmetné dávky nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, lebo sa nevzťahujú na žiadnu z kategórií rizík uvedených v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

27

Keďže Komisia s touto analýzou nesúhlasila, zaslala Slovenskej republike výzvu doručenú 26. marca 2012, v ktorej tvrdila, že predmetné dávky treba považovať za nemocenské dávky v zmysle nariadenia č. 883/2004 a v súlade s článkom 21 uvedeného nariadenia nemožno ich vyplácanie podmieniť bydliskom príjemcu.

28

Slovenská republika odpovedala na výzvu listom z 25. mája 2012, v ktorom uviedla, že predmetné dávky nepatria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, lebo boli vyplácané po individuálnom posúdení sociálnej a ekonomickej situácie príjemcu.

29

Komisia, ktorú argumentácia Slovenskej republiky nepresvedčila, adresovala 25. októbra 2012 slovenským orgánom odôvodnené stanovisko, ktoré im bolo doručené v ten istý deň. V uvedenom odôvodnenom stanovisku Komisia najmä uviedla, že podmienky, ktoré treba splniť na účely priznania predmetných dávok, boli vnútroštátnou právnou úpravou stanovené všeobecným a objektívnym spôsobom bez toho, aby dotknuté orgány v tomto smere disponovali diskrečnou právomocou. Preto nebolo správne tvrdiť, že predmetné dávky sa nevzťahujú na žiadnu z kategórií rizík uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Okrem toho podľa Komisie nebolo možné uvedené dávky považovať za osobitné nepríspevkové peňažné dávky v zmysle článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004.

30

V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že Slovenská republika si tým, že odmieta poskytnúť predmetné dávky príjemcom, ktorí nemajú bydlisko na slovenskom území, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 48 ZFEÚ a z článkov 7 a 21 nariadenia č. 883/2004, a vyzvala tento členský štát, aby prijal požadované opatrenia a vyhovel tak odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

31

Slovenská republika vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko v liste z 20. decembra 2012 uviedla, že trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého predmetné dávky nepatria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, lebo sa nevzťahujú na žiadnu z kategórií rizík uvedených v článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže ich cieľom nie je zlepšenie zdravotného stavu osôb so zdravotným postihnutím, ale ich zaradenie do spoločnosti.

32

Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podať túto žalobu.

O žalobe

O prípustnosti

Argumentácia účastníkov konania

33

Slovenská republika v prvom rade namieta neprípustnosť žaloby, lebo Komisia vo fáze pred podaním žaloby o nesplnenie povinnosti nezaujala stanovisko k základným skutočnostiam, ktoré Slovenská republika uviedla na svoju obhajobu, a naopak preskúmala otázky, ktoré medzi stranami neboli sporné.

34

Komisia na jednej strane neodpovedala na tvrdenia, ktoré mali za cieľ preukázať, že predmetné dávky predstavovali „opatrenia sociálnej pomoci“ v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia č. 883/2004, na ktoré sa toto nariadenie neuplatňuje. V dôsledku toho Komisia nedodržala pravidlá riadneho priebehu konania pred podaním žaloby (uznesenie Komisia/Španielsko, C‑266/94, EU:C:1995:235, bod 25) a neurčila dostatočne jasne predmet konania. Komisia na druhej strane tvrdila, že Slovenská republika vo fáze pred podaním žaloby uvádzala, že predmetné dávky predstavujú „osobitné nepríspevkové peňažné dávky“ v zmysle článku 70 nariadenia č. 883/2004, pričom to tak nie je. V dôsledku týchto mylných tvrdení Komisie bola žaloba nejasná.

35

Komisia tvrdí, že predmet konania ani nerozšírila, ani nezmenila a nepoškodila právo Slovenskej republiky na obhajobu. Po prvé tak vo výzve, ako aj v odôvodnenom stanovisku uviedla, že posúdenie osobných potrieb príjemcov týchto dávok nepovažovala za akékoľvek individuálne a diskrečné posúdenie ich situácie v zmysle judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti. Hoci platí, že predmet žaloby podanej podľa článku 258 ZFEÚ je vymedzený konaním pred podaním žaloby uvedeným v tomto ustanovení, a teda odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia byť založené na rovnakých výhradách, táto požiadavka nemôže za každých okolností spočívať na úplnej zhode formulácií, ktoré obsahujú, ak predmet konania nebol rozšírený alebo zmenený (rozsudok Komisia/Nemecko, C‑433/03, EU:C:2005:462, bod 28). Komisia okrem toho tvrdí, že z rozsudkov Komisia/Írsko (C‑362/01, EU:C:2002:739, body 18 až 20) a Komisia/Luxembursko (C‑519/03, EU:C:2005:234, bod 21) vyplýva, že nezohľadnenie odpovede dotknutého členského štátu na výzvu a odôvodnené stanovisko nespôsobuje neprípustnosť žaloby.

36

Po druhé na účely rozhodnutia predmetného sporu bolo potrebné určiť, či sa naň uplatňuje článok 70 nariadenia č. 883/2004. Komisia sa teda mohla touto otázkou zaoberať aj bez toho, aby ju k tomu vyzvala Slovenská republika.

37

Subsidiárne Slovenská republika tiež tvrdí, že žaloba Komisie je neprípustná v rozsahu, v akom sa vzťahuje na výhradu týkajúcu sa porušenia článku 48 ZFEÚ, lebo táto výhrada nebola uvedená vo výzve a po prvýkrát bola vznesená až v štádiu odôvodneného stanoviska.

38

Komisia, ktorá sa domnieva, že táto námietka čiastočnej neprípustnosti sa v skutočnosti týka merita veci, tvrdí, že Slovenská republika tým, že predmetné dávky nevyplatila príjemcom, ktorí nemajú bydlisko na jej území, porušila nariadenie č. 883/2004 a zároveň zásadu exportovateľnosti dávok stanovenú v článku 48 ZFEÚ.

Posúdenie Súdnym dvorom

39

Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti žaloby Komisie uplatnenú Slovenskou republikou, je dôležité zdôrazniť, že cieľom konania pred podaním žaloby je poskytnúť dotknutému členskému štátu možnosť splniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, alebo sa účinne brániť proti výhradám formulovaným Komisiou. Zachovávanie tohto postupu vytvára základnú záruku ochrany práv predmetného členského štátu, ale aj zabezpečenia toho, že predmetom prípadného súdneho konania bude jasne vymedzený spor (pozri najmä rozsudky Komisia/Francúzsko, C‑1/00, EU:C:2001:687, bod 53; Komisia/Nemecko, C‑135/01, EU:C:2003:171, body 19 a 20, ako aj Komisia/Holandsko, C‑79/09, EU:C:2010:171, bod 21).

40

Konanie pred podaním žaloby teda sleduje tri ciele, a to dať členskému štátu príležitosť ukončiť prípadné porušovanie, umožniť mu vykonať svoje právo na obhajobu a spresniť predmet konania s ohľadom na prípadné predloženie sporu Súdnemu dvoru (rozsudky Komisia/Írsko, C‑362/01, EU:C:2002:739, bod 18; Komisia/Nemecko, C‑135/01, EU:C:2003:171, bod 21, a Komisia/Holandsko, C‑79/09, EU:C:2010:171, bod 22).

41

Vzhľadom na uvedené preto Komisii v zásade prináleží, aby v odôvodnenom stanovisku uviedla svoje vyjadrenie k pripomienkam predloženým členským štátom v jeho odpovedi na výzvu (pozri rozsudky Komisia/Írsko, C‑362/01, EU:C:2002:739, bod 19, a Komisia/Nemecko, C‑135/01, EU:C:2003:171, bod 22).

42

Ak by sa aj preukázalo, že v prejednávanej veci Komisia len stručne odpovedala, prípadne vôbec neodpovedala na tvrdenia Slovenskej republiky, ktoré mali za cieľ preukázať, že predmetné dávky predstavovali „opatrenia sociálnej pomoci“ v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia č. 883/2004, táto skutočnosť nemala vplyv na určenie predmetu sporu, neznemožnila členskému štátu ukončiť údajné porušovanie ani nepoškodila jeho právo na obhajobu.

43

Komisia totiž tak vo svojej výzve, ako aj vo svojom odôvodnenom stanovisku uviedla, že predmetné dávky považuje za nemocenské dávky a určenie príjmu príjemcov týchto dávok nepovažuje za akékoľvek individuálne a diskrečné posúdenie ich situácie v zmysle judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti. Prostredníctvom tejto analýzy Komisia vylúčila uplatniteľnosť článku 3 ods. 5 nariadenia č. 883/2004 týkajúceho sa sociálnej pomoci.

44

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Slovenská republika, ani skutočnosť, že Komisia vo svojej žalobe preskúmala uplatniteľnosť článku 70 nariadenia č. 883/2004 na predmetné dávky s cieľom preukázať, že nepatria do pôsobnosti tohto článku, bez toho, aby sa Slovenská republika k tejto otázke vyjadrila vo fáze pred podaním žaloby, pričom obaja účastníci konania sa pred Súdnym dvorom zhodli na tom, že tento článok sa v prejednávanej veci neuplatňuje, nepredstavuje porušenie práv Slovenskej republiky na obhajobu či nedostatočné určenie predmetu sporu.

45

Na jednej strane Komisia počas konania pred podaním žaloby sústavne tvrdila, že predmetné dávky sú „dávkami sociálneho zabezpečenia“ v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, a preto by mali byť exportovateľné, čím tieto dávky z právneho hľadiska vhodným spôsobom kvalifikovala a určila tak predmet konania. Keďže pojem „dávka sociálneho zabezpečenia“ v zmysle článku 3 ods. 1 tohto nariadenia a pojem „osobitná nepríspevková dávka“ v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 70 tohto nariadenia sa vzájomne vylučujú (rozsudok Hosse, C‑286/03, EU:C:2006:125, bod 36), tvrdenie Komisie týkajúce sa neuplatniteľnosti uvedeného článku 70 na sporné dávky vznesené vo fáze pred podaním žaloby patrí do takto vymedzeného predmetu sporu bez toho, aby ho rozširovalo.

46

Na druhej strane, keďže žiadne procesné ustanovenie nezaväzuje predmetný členský štát, aby už počas konania pred podaním žaloby predložil všetky tvrdenia na svoju obhajobu v rámci žaloby založenej na článku 258 ZFEÚ (pozri rozsudky Komisia/Španielsko, C‑414/97, EU:C:1999:417, bod 19, a Komisia/Holandsko, C‑34/04, EU:C:2007:95, bod 49), Komisii nemožno vytýkať, že vo svojej žalobe uviedla tvrdenia týkajúce sa neuplatniteľnosti článku 70 nariadenia č. 883/2004 na sporné dávky, hoci Slovenská republika počas konania pred podaním žaloby nenamietala uplatniteľnosť uvedeného článku, lebo jej právo namietať túto skutočnosť počas sporového konania ostalo zachované.

47

Preto treba hlavnú námietku neprípustnosti zamietnuť.

48

Pokiaľ ide o námietku čiastočnej neprípustnosti žaloby, ktorá je založená na skutočnosti, že porušenie článku 48 ZFEÚ bolo prvýkrát vznesené až v štádiu odôvodneného stanoviska, stačí konštatovať, že výzva z 22. marca 2013 neuvádza výhradu založenú na porušení tohto článku, ale uvádza len, že článok 21 nariadenia č. 883/2004 vykonáva uvedený článok 48 ZFEÚ.

49

Okrem toho, ak Komisia vo svojej žalobe uvádza, že nariadenie č. 883/2004 sa má vykladať z hľadiska článku 48 ZFEÚ, žaloba neobsahuje argumentáciu spôsobilú podporiť výhradu založenú na porušení článku 48 ZFEÚ, ale toto porušenie odvodzuje od porušenia ustanovení nariadenia č. 883/2004.

50

Z toho vyplýva, že prejednávaná žaloba nie je prípustná v časti, v ktorej smeruje k určeniu, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti podľa článku 48 ZFEÚ.

O veci samej

Argumentácia účastníkov konania

51

Komisia tvrdí, že predmetné dávky treba považovať za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004. V dôsledku toho by mali byť vyplácané aj príjemcom, ktorí nemajú alebo už nemajú zvyčajné bydlisko na Slovensku. Obmedzenie práva týchto príjemcov na vyplácanie predmetných dávok nie je v súlade s článkami 7 a 21 nariadenia č. 883/2004.

52

Predmetné dávky sú priznané bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb žiadateľov na základe zákonom stanovenej situácie. Kritériá posúdenia zdravotného stavu a sociálna a ekonomická situácia žiadateľov vychádzajú zo zákona č. 447/2008 a pre príslušné orgány sú objektívne a záväzné. Rozhodnutia týchto orgánov možno súdne preskúmať, aby sa zabezpečilo dodržanie podmienok priznania predmetných dávok stanovených týmto zákonom a jeho účelu. Okolnosť, že slovenské orgány pri rozhodovaní o priznaní predmetných dávok uplatňujú dodatočné kritérium, ktoré spočíva v posúdení, či kompenzáciu zdravotného postihnutia možno zaistiť iným vhodným spôsobom, neznamená, že tieto orgány majú v tomto smere diskrečnú právomoc. Z paragrafov 43 až 48 zákona č. 447/2008 totiž vyplýva, že platnosť tohto dodatočného kritéria tiež podlieha súdnemu preskúmaniu a k jeho uplatneniu dochádza v rámci platnej právnej úpravy.

53

Zákon č. 447/2008 definuje kritériá, na základe ktorých vzniká osobe nárok na predmetné dávky, čím obmedzuje voľnú úvahu orgánov poverených uplatňovaním tohto zákona. Hoci je pravda, že tieto orgány majú diskrečnú právomoc pri priznávaní týchto dávok, uvedená právomoc sa vykonáva v medziach stanovených týmto zákonom. V rozsudku, ktorý sa vzťahuje na sporné dávky a ktorý predložila Slovenská republika, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol fakultatívny charakter predmetných dávok a potvrdil, že dávky možno poskytnúť len osobe, ktorá spĺňa podmienky stanovené zákonom.

54

Komisia ďalej uvádza, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora dávky priznávané objektívne na základe zákonom stanovenej situácie a zamerané na zlepšenie zdravotného stavu a života odkázaných osôb majú najmä dopĺňať dávky sociálneho zabezpečenia a musia byť považované za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2008 (pozri najmä rozsudky Gaumain‑Cerri a Barth, C‑502/01 a C‑31/02, EU:C:2004:413, bod 20; Hosse, C‑286/03, EU:C:2006:125, bod 38, ako aj Komisia/Parlament a Rada, C‑299/05, EU:C:2007:608, bod 61).

55

Po prvé z § 39 ods. 2 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 vyplýva, že úlohou peňažného príspevku na opatrovanie je umožniť osobám odkázaným na opatrovanie kompenzovať zvýšené výdavky vyvolané ich zdravotným stavom. Hoci má tento príspevok osobitné vlastnosti, treba ho považovať za „nemocenskú dávku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004.

56

Po druhé podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Účelom peňažného príspevku na osobnú asistenciu je teda doplniť nemocenské dávky a zlepšiť stav a kvalitu života osôb odkázaných na túto asistenciu. Príspevok na osobnú asistenciu spočíva vo finančnej pomoci a skutočnosť, že sa vypláca na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac, neumožňuje kvalifikovať ho ako vecnú dávku.

57

Po tretie peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov treba tiež považovať za „nemocenskú dávku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, lebo jeho cieľom je umožniť ťažko zdravotne postihnutým osobám viesť uspokojivejší život. V súlade s § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 možno tento peňažný príspevok poskytnúť na kompenzovanie zvýšených výdavkov na diétne stravovanie alebo výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla alebo so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Súdny dvor už rozhodol, že podobný príspevok poskytnutý vo Švédsku treba považovať za nemocenskú dávku (Komisia/Parlament a Rada, C‑299/05, EU:C:2007:608, bod 62).

58

Účelom predmetných dávok je pokrytie rizika závislosti a nie kompenzovanie materiálnej deprivácie príjemcov, lebo tieto dávky nezvyšujú príjem príjemcov na úroveň sumy životného minima, ale môžu byť priznané, aj ak ich príjmy 1,4‑ až 4‑násobne prekračujú uvedené životné minimum.

59

Napokon, keďže predmetné dávky pokrývajú riziká vymenované v nariadení č. 883/2004, nejde o dávky sociálnej pomoci. Nie sú ani „osobitnými nepríspevkovými peňažnými dávkami“ v zmysle článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004.

60

Slovenská republika po prvé tvrdí, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je vecnou dávkou, lebo sa podľa § 22 ods. 11 zákona č. 447/2008 vypláca na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac. Vecnú dávku možno poskytnúť tiež v peňažnej podobe, ak sú zdroje vyplatené príslušným orgánom na základe dokladu o vynaložených nákladoch.

61

Po druhé peňažný príspevok na opatrovanie, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ako aj, subsidiárne, peňažný príspevok na asistenciu majú za cieľ kompenzovať situácie materiálnej deprivácie jednej kategórie príjemcov, a teda majú znaky dávok sociálnej pomoci, ktoré sú podľa článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 vylúčené z pôsobnosti uvedeného nariadenia.

62

Tieto dávky sú na jednej strane úzko spojené so sociálno‑ekonomickou situáciou ich príjemcov a nemajú za cieľ zlepšiť ich zdravotný stav alebo vo všeobecnosti ich stav odkázanosti či kompenzovať zvýšené výdavky spôsobené ich zdravotným stavom. Tieto dávky majú za cieľ podporovať sociálne začlenenie ťažko zdravotne postihnutých fyzických osôb s nízkym príjmom a majetkom s nízkou hodnotou do spoločnosti. Zlepšenie kvality života ich príjemcov je logickým a zamýšľaným dôsledkom zlepšenia ich sociálneho začlenenia, ale neumožňuje považovať tieto príspevky za nemocenské dávky, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 833/2004.

63

Na druhej strane osobná situácia žiadateľa je predmetom rôznych posudkov, na základe ktorých je vypracovaný komplexný posudok. Na základe toho príslušný orgán prijíma rozhodnutie týkajúce sa priznania dávky. Aj za predpokladu, že žiadateľ spĺňa všetky kritériá na priznanie príspevku, je jeho priznanie fakultatívne a k priznaniu práva na príspevok nemusí dôjsť, lebo príslušný orgán sa môže s ohľadom na osobitné okolnosti rozhodnúť uvedený príspevok nepriznať. Zákon č. 447/2008 nezaväzuje správny orgán prijať určité konkrétne rozhodnutie, ale umožňuje mu prijať čo najvhodnejšie rozhodnutie, ktoré zohľadňuje osobitosti každej situácie spôsobom, ktorý je v súlade so všeobecným záujmom, a to na základe individuálneho posúdenia potrieb osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a s ohľadom na účel a cieľ tohto zákona.

64

Slovenská republika sa v tejto súvislosti opiera o formuláciu „možno poskytovať alebo možno poskytnúť“ uvedenú v § 22 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008, o § 52 písm. o) zákona č. 447/2008, ktorý stanovuje, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny „vykonáva kontrolu účelnosti kompenzácie“, o slovenskú judikatúru, podľa ktorej príspevky stanovené zákonom č. 447/2008 sú fakultatívnymi dávkami, ako aj o § 43 ods. 1 zákona č. 447/2008, ktorý stanovuje, že nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho vyplatenie vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní.

65

Slovenská republika sa okrem toho domnieva, že nepríspevkový charakter a spôsob financovania týchto troch predmetných dávok spolu s cieľom ich poskytovania potvrdzujú, že majú charakter dávok sociálnej pomoci.

66

Subsidiárne Slovenská republika tvrdí, že tieto tri predmetné dávky nemajú znaky dávok sociálneho zabezpečenia, lebo v prvom rade neexistuje nijaký nárok na ich priznanie, v druhom rade ich priznanie závisí od individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb žiadateľa na základe zákonom stanovenej situácie a napokon tieto dávky sa nevzťahujú na niektorú z kategórií rizík vymenovaných v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004.

67

Pokiaľ ide o túto poslednú otázku, Slovenská republika uvádza, že keďže uvedené dávky nemajú za cieľ zlepšiť zdravotný stav odkázaných osôb ani krátkodobo kompenzovať stratu príjmu počas choroby, nemožno ich kvalifikovať ako nemocenské dávky v pravom zmysle slova (rozsudok da Silva Martins, C‑388/09, EU:C:2011:439, bod 47) ani ako doplnkové nemocenské dávky v zmysle rozsudkov Molenaar (C‑160/96, EU:C:1998:84) a Jauch (C‑215/99, EU:C:2001:139).

Posúdenie Súdnym dvorom

68

Podľa ustálenej judikatúry je v rámci konania o nesplnenie povinnosti úlohou Komisie, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia si povinnosti. Komisia musí Súdnemu dvoru predložiť dôkazy nevyhnutné na to, aby preveril existenciu tohto nesplnenia si povinnosti bez toho, aby sa opieral o akúkoľvek domnienku (pozri najmä rozsudky Komisia/Taliansko, C‑135/05, EU:C:2007:250, bod 26, a Komisia/Grécko, C‑305/06, EU:C:2008:486, bod 41).

69

Na účely posúdenia dôvodnosti žaloby Komisie treba určiť, či predmetné dávky predstavujú, ako tvrdí Komisia, „nemocenské dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004.

70

Rozdiel medzi dávkami, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, a dávkami vylúčenými z jeho pôsobnosti spočíva v podstate v znakoch, ktoré tvoria každú dávku, najmä v účele takejto dávky a podmienkach jej priznania, a nie v tom, či vnútroštátna právna úprava v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia túto dávku určitým spôsobom kvalifikuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Molenaar, C‑160/96, EU:C:1998:84, bod 19).

71

Podľa ustálenej judikatúry dávku možno považovať za dávku sociálneho zabezpečenia, pokiaľ je príjemcom priznávaná bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb na základe zákonom stanovenej situácie a ak sa vzťahuje na jedno z rizík výslovne vymenovaných v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 (pozri najmä rozsudok da Silva Martins, C‑388/09, EU:C:2011:439, bod 38 a citovanú judikatúru).

72

Preto treba najprv preskúmať, či sú predmetné dávky, ako tvrdí Komisia, priznané príjemcom bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb na základe zákonom stanovenej situácie, alebo sú príjemcom priznané, ako tvrdí Slovenská republika, až na základe posúdenia ich individuálnej situácie, ktoré však nezakladá žiaden nárok na vyplatenie jednej z týchto dávok, hoci sú všetky kritériá priznania tejto dávky splnené.

73

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že prvá z dvoch podmienok uvedených v bode 71 tohto rozsudku je splnená, keď priznanie dávky závisí od objektívnych kritérií, ktorých splnenie vedie k vzniku nároku na túto dávku bez toho, aby príslušný orgán mohol zohľadniť iné aspekty osobných pomerov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Hughes, C‑78/91, EU:C:1992:331, bod 17; Molenaar, C‑160/96, EU:C:1998:84, bod 21; Maaheimo, C‑333/00, EU:C:2002:641, bod 23, a De Cuyper, C‑406/04, EU:C:2006:491, bod 23).

74

Zo spisu vyplýva, že predmetné dávky možno priznať, ak je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím na základe komplexného posudku vypracovaného na základe lekárskeho a sociálneho posudku označená za odkázanú na osobnú asistenciu, kompenzáciu zvýšených výdavkov alebo opatrovanie.

75

V tejto súvislosti podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery o jednotlivých druhoch odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 tohto zákona a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu tejto osoby.

76

Sociálny posudok uvedený v § 13 uvedeného zákona obsahuje posúdenie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, jej rodinného prostredia a prostredia, v ktorom sa zdržiava, vrátane hodnotenia dopravných systémov a podmienok bývania a prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia.

77

Komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 obsahuje najmä nasledujúce prvky: mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, prípadne vyjadrenie, či je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na sprievodcu, prípadne vyjadrenie, či je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, ako aj termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár.

78

Z uvedeného vyplýva, že cieľom slovenskej právnej úpravy je priznať osobám s ťažkým zdravotným postihnutím dávku, ktorá najlepšie zodpovedá ich osobným potrebám. Nič to nemení na tom, že lekársky a sociálny posudok, ako aj komplexný posudok, v rámci ktorého je navrhnutý typ dávky, ktorá sa má poskytnúť z dôvodu kompenzácie, sú vyhotovené na základe objektívnych kritérií definovaných zákonom. Taktiež nie je sporné, že predmetné dávky sú poskytované len v prípadoch stanovených zákonom č. 447/2008 a sú odňaté, keď príjemca prestane spĺňať podmienky ich priznania.

79

Komisia však nepreukázala, že uvedené kritériá zakladajú nárok na predmetné dávky bez toho, aby príslušný orgán disponoval voľnou úvahou, pokiaľ ide o ich priznanie.

80

Výrazy „možno poskytovať“ alebo „možno poskytnúť“ v § 22 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008, ako aj v § 43 ods. 1 tohto zákona, ktorý stanovuje, že nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho vyplatenie vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní, skôr podporujú stanovisko Slovenskej republiky, podľa ktorého má správny orgán pri priznaní predmetných dávok priestor na voľnú úvahu.

81

Ako vyplýva z pripomienok Slovenskej republiky, tento výklad je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozsah vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení sa má posudzovať so zohľadnením ich výkladu vnútroštátnymi súdmi (pozri najmä rozsudok Komisia/Nemecko, C‑490/04, EU:C:2007:430, bod 49 a tam citovanú judikatúru).

82

Existencia takejto voľnej úvahy, ktorú treba vykonávať primerane a nie svojvoľne, neumožňuje dospieť k záveru, že predmetné dávky sú priznané príjemcom na základe zákonom stanovenej situácie bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia ich osobných potrieb.

83

V dôsledku toho uvedené príspevky nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia v zmysle nariadenia č. 883/2004.

84

Za týchto podmienok je potrebné žalobu podanú Komisiou zamietnuť.

O trovách

85

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Slovenská republika navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

 

1.

Žaloba sa zamieta.

 

2.

Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: slovenčina.