ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 2. júla 2015 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Poľnohospodárstvo — Spoločná poľnohospodárska politika — Režim jednotnej platby — Nariadenie (ES) č. 73/2009 — Článok 34 ods. 2 písm. a) — Pojem ‚plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu‘ — Pojem ‚poľnohospodárska plocha‘ — Plocha predstavujúca rastlinnú pokrývku skládky, ktorej prevádzka bola ukončená — Využívanie na poľnohospodárske účely — Prípustnosť“

Vo veci C‑422/13,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Schleswig‑Holsteinisches Oberverwaltungsgericht (Nemecko) z 15. júla 2013 a doručený Súdnemu dvoru 25. júla 2013, ktorý súvisí s konaním:

Landesamt für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig‑Holstein

proti

Ute Wree,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia S. Rodin, A. Borg Barthet (spravodajca), E. Levits, a F. Biltgen,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Landesamt für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig‑Holstein, v zastúpení: W. Ewer, a A. Behnsen, Rechtsanwälte,

U. Wree, v zastúpení: A. Kröner, Rechtsanwältin,

dánska vláda, v zastúpení: C. Thorning a R. Holdgaard, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: H. Kranenborg a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. júla 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Landesamt für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig‑Holstein (Úrad spolkovej krajiny Šlezvicko‑Holštajnsko pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a vidiek, ďalej len „Landesamt“) a pani Wree vo veci zohľadnenia plôch predstavujúcich rastlinnú pokrývku dvoch skládok, z ktorých jedna je vo fáze ukončovania prevádzky a druhá vo fáze následnej starostlivosti po ukončení jej prevádzky, ako plôch, na ktoré možno poskytnúť dotknutú podporu.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 73/2009

3

Nariadenie č. 73/2009 od 1. januára 2009 zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269).

4

Odôvodnenie 7 nariadenia č. 73/2009 znie takto:

„Nariadenie… č. 1782/2003 uznalo, že trvalé pasienky majú pozitívny účinok na životné prostredie. Opatrenia v uvedenom nariadení, ktorých cieľom je podporiť zachovanie súčasných trvalých pasienkov, aby sa zabránilo ich rozsiahlej premene na ornú pôdu, by sa mali zachovať.“

5

Podľa článku 2 nariadenia č. 73/2009 sa uplatňovali tieto vymedzenia pojmov:

„…

c)

‚poľnohospodárska činnosť‘ je produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako sa ustanovuje v článku 6;

h)

‚poľnohospodárska plocha‘ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo trvalé plodiny.“

6

Článok 34 nariadenia č. 73/2009 stanovoval:

„1.   Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.

2.   Na účely tejto hlavy je ‚hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘:

a)

akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku a plochy, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (kód KN ex060290 41), ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť…

…“

Nariadenie (ES) č. 1120/2009

7

Článok 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 316, s. 1), stanovoval:

„Na účely hlavy III nariadenia… č. 73/2009 a na účely tohto nariadenia sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

a)

‚orná pôda‘ je pôda obrábaná na pestovanie plodín alebo udržiavaná v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave v súlade s článkom 6 nariadenia… č. 73/2009…

.…

c)

‚trvalý pasienok‘ je pôda, ktorá sa minimálne päť rokov používa na pestovanie bylinných kŕmnych plodín prirodzene (samoosiate) alebo prostredníctvom kultivácie (sejba) a nie je zahrnutá v systéme hospodárstva na striedanie plodín, okrem pôdy vyňatej…; a v tejto súvislosti ‚trávy alebo iné bylinné kŕmne plodiny‘ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členských štátoch (aj nevyužívaných na spásanie zvieratami)…

…“

8

Podľa článku 9 nariadenia č. 1120/2009:

„Na účely článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia… č. 73/2009, ak sa poľnohospodárska oblasť hospodárstva využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, takáto oblasť sa považuje za oblasť na prevažne poľnohospodárske využitie v prípade, že sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez významných obmedzení spôsobených intenzitou, povahou, trvaním a načasovaním nepoľnohospodárskej činnosti.

Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie prvého odseku na ich území.“

Nariadenie (ES) č. 1122/2009

9

Podľa článku 58 tretieho odseku nariadenia (ES) Komisie č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, s. 65), ak je rozdiel medzi plochou deklarovanou poľnohospodárom a plochou, v prípade ktorej sa splnili všetky podmienky stanovené v pravidlách poskytovania pomoci, väčší ako 50 % tejto poslednej uvedenej plochy, žiadna pomoc sa nevyplatí a poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi týmito dvoma plochami.

Smernica 1999/31/ES

10

Článok 1 ods. 1 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228) stanovuje:

„S cieľom splniť požiadavky smernice 75/442/EHS, najmä jej článkov 3 a 4, je cieľom tejto smernice, prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky, ustanoviť opatrenia, postupy a pokyny pre prechádzanie alebo obmedzovanie, pokiaľ je to možné, negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia a globálneho životného prostredia, vrátane skleníkového efektu, ako aj akéhokoľvek rizika pre zdravie ľudí, ktoré by skládka odpadu mohla predstavovať počas celého svojho životného cyklu.“

11

Podľa článku 13 smernice 1999/31:

„Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby všade tam, kde to prichádza do úvahy, v súlade s povolením:

c)

po definitívnom uzatvorení skládky je prevádzkovateľ zodpovedný za jej údržbu, monitorovanie a kontrolu v etape starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky po takú dlhú dobu, ako to požaduje príslušný orgán, berúc do úvahy dobu, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo.

Prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu všetky významné nepriaznivé dopady na životné prostredie odhalené pomocou kontrolných postupov a riadi sa rozhodnutím príslušného orgánu o povahe a časovom harmonograme nápravných opatrení, ktoré majú byť prijaté;

d)

prevádzkovateľ skládky je zodpovedný za monitorovanie a analýzu skládkových plynov a vôd presakujúcich zo skládky a režimu podzemných vôd v blízkosti skládky v súlade s prílohou III po takú dlhú dobu, akú príslušný orgán považuje za potrebnú, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie, bez toho, aby sa to dotklo právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zodpovedností držiteľa odpadu.“

Nemecké právo

12

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že podľa § 3 ods. 10 zákona o podpore recyklačnej činnosti a zabezpečení likvidácie odpadov v súlade s ochranou životného prostredia [Gesetz zur Förderung der Kreislaufwirtschaft und Sicherung der umweltverträglichen Beseitigung von Abfällen (Kreislaufwirtschafts‑ und Abfallgesetz)] predstavujú skládky stavebné zariadenia, resp. zariadenia na likvidáciu odpadov. V každom prípade zostávajú takýmito zariadeniami dovtedy, kým naďalej podliehajú povinnosti následnej starostlivosti po ukončení prevádzky alebo bezpečnostným právnym predpisom.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13

Pani Wree je veterinárnou lekárkou a prevádzkuje salaš. Venuje sa v ňom najmä chovu oviec a chová jatočné jahňatá.

14

Jej stáda spásajú rozličné trávnaté plochy v oblastiach okresu Nordfriesland (Nemecko) a okresu Schleswig‑Flensburg (Nemecko).

15

Tieto pasienky pozostávajú predovšetkým z rastlinnej pokrývky skládky Ahrenshöft v okrese Nordfriesland, ako aj skládky Schleswig‑Haferteich v okrese Schleswig‑Flensburg. Na oboch nadzemných skládkach sa fáza ukladania odpadov už ukončila. Skládka Ahrenshöft sa ešte nachádza vo fáze ukončovania prevádzky a onedlho má prejsť do fázy následnej starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky, kým skládka Schleswig‑Haferteich sa už nachádza vo fáze následnej starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky.

16

Pani Wree je podľa zmluvy, ktorú uzavrela s dotknutými prevádzkovateľmi skládok, oprávnená bezodplatne pásť svoje ovce na trávnatých plochách, ktoré sa na týchto skládkach nachádzajú.

17

Zmluva uzavretá medzi pani Wree a prevádzkovateľom skládky Ahrenshöft je označená ako „zmluva o prenájme jednotlivých plôch“. Podľa § 7 ods. 1 prvej a druhej vety tejto zmluvy „cieľom prenájmu je zabrániť tomu, aby na ploche vyrástli kríky [a] nájomca je povinný po dohode s prenajímateľom a v spolupráci s ním zabrániť poškodeniu mačiny“.

18

V § 19 ods. 1 tejto zmluvy sa uvádza:

„Prenajímateľ alebo osoba, ktorú poveril, má kedykoľvek právo vstúpiť na prenajaté plochy a nechať ich skontrolovať.“

19

Zmluvné dohody boli od roku 2007 uzatvorené aj medzi pani Wree a prevádzkovateľom skládky Schleswig‑Haferteich.

20

Pani Wree 11. mája 2010 požiadala o vyplatenie podpory v rámci režimu jednotnej platby za rok 2010 a na tento účel deklarovala plochu, na ktorú možno poskytnúť túto podporu, vo veľkosti 25,5098 hektára, do ktorej započítala trávnaté plochy nachádzajúce sa na skládkach Ahrenshöft a Schleswig‑Haferteich.

21

Rozhodnutím zo 14. decembra 2010 Landesamt túto žiadosť zamietol z dôvodu, že dotknuté plochy s rozlohou 19,7855 hektára neboli zapísané v katastri ako poľnohospodárske pozemky a že pani Wree deklarovaná plocha, na ktorú možno poskytnúť túto podporu, má v skutočnosti mať rozlohu 5,7243 hektára. V dôsledku toho Landesamt na základe článku 58 tretieho odseku nariadenia č. 1122/2009 rozhodol, že sa pani Wree v rámci režimu jednotnej platby nemá poskytnúť podpora.

22

Pani Wree podala proti rozhodnutiu, ktoré prijal Landesamt, námietku. Tvrdila v nej, že plochy nachádzajúce sa na uvedených skládkach využíva ako pasienky na chov oviec a že niektoré časti týchto plôch vyrovnáva a kosí. Na podporu svojho opravného prostriedku uviedla, že celkový povrch týchto skládok možno bez obmedzenia využívať ako pasienky pre ovce.

23

Landesamt rozhodnutím z 31. marca 2011 uvedený opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný. V odôvodnení svojho rozhodnutia Landesamt vychádzal z toho, že v prípade plôch, ktoré boli predmetom žiadosti pani Wree, nejde o poľnohospodárske úžitkové plochy v zmysle nariadenia č. 73/2009, ale o uzatvorené skládky v zmysle nariadenia o skládkach (Deponieverordnung).

24

Pani Wree 15. apríla 2011 podala na Schleswig‑Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd v Šlezvicku‑Holštajnsku) žalobu proti tomuto rozhodnutiu, v ktorej predovšetkým tvrdí, že dotknuté plochy nemožno považovať za plochy, ktoré sa v prvom rade „využívajú“ ako uzatvorené skládky, keďže tu ide o stav, a nie o využívanie. Landesamt naopak tvrdil, že uvedené plochy sa predovšetkým využívajú ako skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky a z dôvodov stability skládok uvedené plochy môžu kontrolovane slúžiť ako pasienky pre ovce. Podľa Landesamtu prevádzkovatelia skládok bezodplatne poskytli dotknuté plochy pani Wree prevažne s cieľom zabrániť škodlivým biologickým procesom, ktoré ovplyvňujú stabilitu skládok.

25

Rozsudkom z 19. januára 2012 Schleswig‑Holsteinisches Verwaltungsgericht vyhovel žalobe pani Wree. Rozhodol, že pani Wree mala nárok na jednotnú platbu za rok 2010 a že uvedené plochy sa mali zohľadniť na účely výpočtu podpory, o ktorú dotyčná požiadala.

26

Schleswig‑Holsteinisches Oberverwaltungsgericht (Vyšší správny súd v Šlezvicku‑Holštajnsku) uznesením z 3. septembra 2012 rozhodol o prípustnosti odvolania Landesamtu proti tomuto rozsudku.

27

Pred vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, Landesamt predovšetkým uvádza, že plochy skládok Ahrenshöft a Schleswig‑Haferteich nemožno považovať za poľnohospodárske plochy v zmysle článku 2 písm. h) nariadenia č. 73/2009.

28

Schleswig‑Holsteinisches Oberverwaltungsgericht usúdil, že vyriešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu práva Únie, a vzhľadom na to rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ide o poľnohospodársku plochu v zmysle článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 aj v tom prípade, keď jej využívanie slúži síce aj na poľnohospodárske účely (na spásanie porastu v rámci chovu oviec), ale pritom táto plocha predstavuje aj pokrývku skládky odpadov vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky?“

O prejudiciálnej otázke

29

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 vykladať v tom zmysle, že za poľnohospodársku plochu v zmysle tohto ustanovenia sa považuje plocha, ktorá hoci sa využíva ako pasienok na chov oviec, predstavuje pokrývku skládky odpadov vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky.

30

V súlade s uvedeným ustanovením sa za plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, rozumie predovšetkým akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť.

31

Pojem „poľnohospodárska plocha“ je definovaný v článku 2 písm. h) nariadenia č. 73/2009 ako „akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo trvalé plodiny“.

32

Vo veci samej je nesporné, že sporné plochy sa využívajú ako pasienky.

33

Na to, aby sa takéto plochy mohli považovať za „trvalé pasienky“ a teda za „poľnohospodárske plochy“ v zmysle článku 2 písm. h) nariadenia č. 73/2009, musia takéto plochy zodpovedať definícii obsiahnutej v článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009, podľa ktorej „trvalý pasienok“ je „pôda, ktorá sa minimálne päť rokov používa na pestovanie bylinných kŕmnych plodín prirodzene (samoosiate) alebo prostredníctvom kultivácie (sejba) a nie je zahrnutá v systéme hospodárstva na striedanie plodín okrem [vyňatej] pôdy“. Toto ustanovenie spresňuje, že „v tejto súvislosti ‚trávy alebo iné bylinné kŕmne plodiny‘ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členských štátoch (aj nevyužívaných na spásanie zvieratami)tradične rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú normálne zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členských štátoch (aj nevyužívaných na spásanie zvieratami)“.

34

Predovšetkým v súvislosti s otázkou, či plochy tvoriace pokrývku skládky odpadov vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky môžu byť kvalifikované ako „pôda“ v zmysle uvedeného ustanovenia, treba uviesť, že pani Wree vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, že skládky dotknuté vo veci samej sú pokryté viacerými vrstvami, pričom vrchná vrstva obsahuje zložky vyskytujúce sa aj v prirodzenej pôde, teda piesok a hlinu.

35

S výhradou preskúmania, ktoré má vykonať vnútroštátny súd v tomto ohľade, ak je úlohou rastlinnej pokrývky týchto skládok, čo najviac sa priblížiť ploche pokrytej trávou a inými bylinnými kŕmnymi plodinami, musí byť považovaná za „pôdu“ v zmysle nariadenia č. 73/2009.

36

Následne kvalifikácia sporných plôch ako „trvalých pasienkov“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009 závisí od skutočného využívania spornej pôdy, pričom plocha, ktorá sa využíva ako „trvalý pasienok“ v zmysle tohto ustanovenia sa musí považovať za „poľnohospodársku“ (pozri analogicky rozsudok Landkreis Bad Dürkheim, C‑61/09, EU:C:2010:606, bod 37).

37

Z uvedeného vyplýva, že v nájomnej zmluve uvedená skutočnosť, že činnosť vykonávaná pani Wree na plochách dotknutých vo veci samej má taktiež zabrániť zarastaniu plôch kríkmi alebo ho obmedziť a na tieto účely zabrániť zničeniu pokrývky skládok, je z tohto hľadiska irelevantná.

38

Takisto skutočnosť, ktorú uvádza Landesamt, že uvedené plochy podliehajú režimu nakladania s odpadmi, nemôže ako taká brániť tomu, aby boli tieto plochy kvalifikované ako „trvalé pasienky“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

39

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že plocha, ktorá tvorí pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky je „poľnohospodárskou plochou“ v zmysle článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, pokiaľ sa skutočne využíva ako trvalý pasienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

40

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba dodať, že na to, aby sa na poľnohospodárske plochy dotknuté vo veci samej mohla poskytnúť podpora podľa článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, musia sa plochy využívať na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, musia sa využívať prevažne na poľnohospodársku činnosť.

41

V tejto súvislosti článok 9 prvý odsek nariadenia č. 1120/2009 spresňuje, že plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodárske účely, ak sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez významných obmedzení spôsobených intenzitou, povahou, trvaním a načasovaním nepoľnohospodárskej činnosti.

42

Vo veci samej je nesporné, že pani Wree pasie svoje stáda na plochách predstavujúcich rastlinnú pokrývku oboch skládok. Táto činnosť je „poľnohospodárskou činnosťou“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009, pretože spočíva v plemenitbe a chove zvierat na poľnohospodárske účely.

43

Vnútroštátnemu súdu zároveň prináleží overiť, či sa nepoľnohospodárska činnosť vykonávala na predmetných plochách a prípadne za akých podmienok sa uvedená činnosť vykonávala, pričom samotná možnosť výkonu nepoľnohospodárskych činností na dotknutých plochách, zakotvená v zmluve alebo v zákone, nepostačuje na to, aby sa uvedené plochy považovali za plochy využívané na dané činnosti. Z uvedeného vyplýva, že zo skutočnosti, že nájomca má podľa zmluvy právo kedykoľvek vstúpiť na sporné plochy a nechať ich skontrolovať, nemožno vyvodiť záver o skutočnom využívaní týchto plôch.

44

Napokon treba pripomenúť, že na to, aby sa na poľnohospodárske plochy dotknuté vo veci samej mohla poskytnúť podpora v zmysle článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, musia byť súčasťou poľnohospodárskeho podniku dotknutého poľnohospodára. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že o takúto situáciu ide v prípade, že poľnohospodár má právo spravovať tieto plochy na účely výkonu poľnohospodárskej činnosti, t. j. pokiaľ je vo vzťahu k týmto plochám uvedený poľnohospodár dostatočne nezávislý na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti (pozri analogicky rozsudok Landkreis Bad Dürkheim, C‑61/09, EU:C:2010:606, body 58 a 62).

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že plocha, ktorá tvorí pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky, je „poľnohospodárskou plochou“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sa skutočne využíva ako trvalý pasienok.

O trovách

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

 

Článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, sa má vykladať v tom zmysle, že plocha, ktorá tvorí pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky, je „poľnohospodárskou plochou“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sa skutočne využíva ako trvalý pasienok.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.