—

Apple Inc., v zastúpení: V. Schmitz‑Fohrmann a A. Ruge, Rechtsanwälte,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a F.‑X. Bréchot, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: F. W. Bulst a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Apple Inc. (ďalej len „Apple“) a Deutsches Patent‑ und Markenamt (Nemecký patentový úrad a úrad pre ochranné známky, ďalej len „DPMA“) vo veci zamietnutia prihlášky ochrannej známky týmto úradom.

3

Článok 2 smernice 2008/95 stanovuje:

„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov.“

4

Podľa článku 3 ods. 1 tej istej smernice:

„Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:

…

…“

5

Znenie článkov 2 a 3 smernice 2008/95 zodpovedá zneniu článkov 2 a 3 smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorá bola od 28. novembra 2008 zrušená a nahradená smernicou 2008/95.

6

§ 3 ods. 1 zákona o ochrane ochranných známok a iných rozlišovacích označení [Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz)] z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3082) v podstate zodpovedá článku 2 smernice 2008/95. Odsek 2 tohto § 3 stanovuje:

„Ochrana ako v prípade ochrannej známky sa nevzťahuje na označenia pozostávajúce výlučne z tvaru, ktorý:

7

V § 8 uvedeného zákona sa uvádza:

„1.   Označenia, ktoré sú podľa § 3 spôsobilé požívať ochranu ako ochranné známky, sú zo zápisu vylúčené, ak sa nedajú graficky znázorniť.

2.   Zo zápisu sú vylúčené ochranné známky,

8

Dňa 10. novembra 2010 spoločnosť Apple získala od United States Patent and Trademark Office (Patentový úrad a úrad pre ochranné známky Spojených štátov) zápis trojrozmernej ochrannej známky pozostávajúcej zo znázornenia jej vlajkových obchodov („flagship stores“) prostredníctvom viacfarebnej kresby (predovšetkým v oceľovosivej a svetlohnedej farbe) pre služby zaradené do triedy 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok, prijatej na diplomatickej konferencii v Nice z 15. júna 1957, naposledy revidovanej v Ženeve 13. mája 1977 a zmenenej a doplnenej 28. septembra 1979 (Zbierka dohovorov Spojených národov, zv. 1154, číslo I‑18200, s. 89, ďalej len „Niceská dohoda“), konkrétne pre „služby maloobchodnej povahy súvisiace s počítačmi, počítačovým softvérom, počítačovými periférnymi zariadeniami, mobilnými telefónmi, so spotrebnou elektronikou a s príslušenstvom a prezentáciou súvisiacich výrobkov“.

9

Znázornenie, ktoré spoločnosť Apple opísala ako „jedinečné stvárnenie a rozvrhnutie maloobchodu“, vyzerá takto:

10

Následne Apple túto ochrannú známku medzinárodne rozšírila v zmysle Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochranných známok zo 14. apríla 1891, naposledy zmenenej a doplnenej 28. septembra 1979 (Zbierka dohovorov Spojených národov, zv. 828, číslo I‑11852, s. 390). Toto rozšírenie bolo v niektorých štátoch prijaté a v iných odmietnuté.

11

Dňa 24. januára 2013 DPMA odmietol rozšírenie tejto medzinárodnej trojrozmernej ochrannej známky (IR 1060321) na nemecké územie z dôvodu, že znázornenie priestorov určených na predaj výrobkov určitého podniku nie je ničím iným než znázornením podstatného obchodného aspektu tohto podniku. Spotrebiteľ síce môže chápať zariadenie takej predajne ako ukazovateľ hodnoty a cenovej kategórie výrobkov, nemôže však také zariadenie chápať ako ukazovateľ ich pôvodu. Okrem iného sa predajňa vo veci samej dostatočne neodlišuje od obchodov ostatných dodávateľov elektronických výrobkov.

12

Apple podala proti tomuto zamietavému rozhodnutiu DPMA žalobu na Bundespatentgericht.

13

Uvedený súd zastával názor, že zariadenie znázornené trojrozmerným označením zobrazeným v bode 9 tohto rozsudku sa vyznačuje osobitosťami, ktoré ho odlišujú od zvyčajného zariadenia predajní v tomto hospodárskom odvetví.

14

Bundespatentgericht sa však domnieval, že v spore, o ktorom rozhoduje, vznikajú podstatnejšie otázky týkajúce sa oblasti práva ochranných známok, a preto sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

15

Na úvod treba spresniť, že ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, pojem „prezentácia stvárňujúca službu“ použitý v prvých dvoch otázkach odkazuje na okolnosť, že spoločnosť Apple žiada o zápis označenia pozostávajúceho zo znázornenia jej vlajkových predajní ako ochrannej známky pre služby, ktoré podľa nej patria do triedy 35 Niceskej dohody a spočívajú v rôznych plneniach s cieľom priviesť zákazníka ku kúpe jej výrobkov.

16

Preto sa vnútroštátny súd svojou prvou až treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa majú články 2 a 3 smernice 2008/95 vykladať tak, že znázornenie zariadenia predajne prostredníctvom jednoduchej kresby bez uvedenia veľkosti a proporcií možno zapísať ako ochrannú známku pre služby, ktoré spočívajú v rôznych plneniach s cieľom priviesť zákazníka ku kúpe výrobkov prihlasovateľa, a či v prípade kladnej odpovede možno s takouto „prezentáciu stvárňujúcou službu“ zaobchádzať rovnako ako s „obalom“.

17

Na úvod treba pripomenúť, že predmet prihlášky musí na to, aby mohol tvoriť ochrannú známku podľa článku 2 smernice 2008/95, spĺňať tri podmienky. Po prvé musí tvoriť označenie. Po druhé sa toto označenie musí dať vyjadriť graficky. Po tretie musí byť toto označenie spôsobilé rozlíšiť „tovar“ alebo „služby“ jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov (v súvislosti s článkom 2 smernice 89/104 pozri rozsudky Libertel, C‑104/01, EU:C:2003:244, bod 23; Heidelberger Bauchemie, C‑49/02, EU:C:2004:384, bod 22, a Dyson, C‑321/03, EU:C:2007:51, bod 28).

18

Z článku 2 smernice 2008/95 jednoznačne vyplýva, že kresby patria medzi označenia, ktoré sa dajú vyjadriť graficky.

19

Z toho vyplýva, že také znázornenie ako vo veci samej, ktoré zobrazuje zariadenie predajne prostredníctvom celistvého súboru čiar, obrysov a tvarov, môže tvoriť ochrannú známku, pod podmienkou, že je spôsobilé odlíšiť tovar alebo služby podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov. V dôsledku toho také znázornenie spĺňa prvú a druhú podmienku, ktoré boli pripomenuté v bode 17 tohto rozsudku, a to bez toho, aby bolo potrebné prikladať význam skutočnosti, že kresba neobsahuje údaje o veľkosti a proporciách predajne, ktorú zobrazuje, ani preskúmať, či s takou kresbou ako s „prezentáciou stvárňujúcou službu“ možno tiež zaobchádzať ako s „obalom“ v zmysle článku 2 smernice 2008/95.

20

Kresba znázorňujúca zariadenie predajne môže byť tiež spôsobilá odlíšiť tovar alebo služby podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov a spĺňať tak tretiu podmienku pripomenutú v bode 17 tohto rozsudku. V tejto súvislosti stačí uviesť, že nemožno vylúčiť, že zariadenie predajne zobrazené takým označením umožní identifikovať tovar alebo služby, o ktorých zápis sa žiada, ako tovar alebo služby pochádzajúce od určitého podniku. Ako uviedli francúzska vláda a Komisia, môže to tak byť vtedy, keď sa zobrazené zariadenie podstatným spôsobom odlišuje od normy alebo zvyklostí predmetného hospodárskeho odvetvia (pozri analogicky, pokiaľ ide o označenia tvorené vzhľadom výrobku, rozsudky Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, EU:C:2006:422, bod 28, a Vuitton Malletier/ÚHVT, C‑97/12 P, EU:C:2014:324, bod 52).

21

Všeobecná spôsobilosť označenia tvoriť ochrannú známku v zmysle článku 2 smernice 2008/95 však neznamená, že toto označenie nevyhnutne má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) tejto smernice vo vzťahu k tovaru alebo službám, ktoré sú uvedené v prihláške [v súvislosti s článkami 4 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), ktorých obsah zodpovedá obsahu článkov 2 a 3 smernice 2008/95, pozri rozsudky Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, bod 32, ako aj ÚHVT/BORCO‑Marken‑Import Matthiesen, C‑265/09 P, EU:C:2010:508, bod 29].

22

Táto rozlišovacia spôsobilosť označenia sa má posudzovať konkrétne jednak vo vzťahu k tovaru alebo službám uvedeným v prihláške, a jednak vo vzťahu k ich vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú predstavuje priemerný spotrebiteľ uvedených výrobkov alebo služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (pozri najmä rozsudky Linde a i., C‑53/01 až C‑55/01, EU:C:2003:206, bod 41; Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, EU:C:2004:86, bod 34, a ÚHVT/BORCO‑Marken‑Import Matthiesen, EU:C:2010:508, body 32 a 35).

23

Takisto prostredníctvom konkrétneho preskúmania má príslušný orgán určiť, či je označenie opisné, pokiaľ ide o dotknuté tovary alebo služby, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95, alebo či sa naň vzťahuje niektorý z iných dôvodov zamietnutia zápisu, ktoré sú tiež vymenované v uvedenom článku 3 (rozsudky Koninklijke KPN Nederland, EU:C:2004:86, body 31 a 32).

24

S výnimkou článku 3 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice, ktorý sa týka výlučne označení tvorených tvarom, o ktorého zápis sa žiada pre výrobok, a ktorý v dôsledku toho nie je relevantný pre riešenie sporu vo veci samej, také ustanovenia tohto článku 3 ods. 1, ako sú uvedené v tom istom odseku písm. b) a c), výslovne nerozlišujú medzi rôznymi kategóriami označení (pozri v tomto zmysle rozsudok Linde a i., EU:C:2003:206, body 42 a 43). Z toho vyplýva, že kritériá posúdenia, ktoré má príslušný orgán dodržiavať pri uplatňovaní posledných uvedených ustanovení na označenia tvorené kresbou znázorňujúcou zariadenie predajne, sa nelíšia od kritérií používaných pri iných typoch označení.

25

Pokiaľ ide napokon o otázku, takisto podstatnú na vyriešenie sporu vo veci samej, ktorá bola na pojednávaní predmetom diskusií, spoločnosť Apple na otázku Súdneho dvora určenú na ústnu odpoveď, či plnenia s cieľom priviesť spotrebiteľa ku kúpe výrobkov žiadateľky o zápis môžu predstavovať „služby“ v zmysle článku 2 smernice 2008/95, pre ktoré také označenie ako dotknuté označenie vo veci samej môže byť zapísané ako ochranná známka, tvrdila, že to tak je práve v tomto prípade, pričom odkazovala na to, že Súdny dvor už rozlišoval medzi predajom výrobkov na jednej strane a plneniami, na ktoré sa vzťahuje pojem „služba“, ktoré k tomuto predaju majú viesť, na strane druhej (rozsudok Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, C‑418/02, EU:C:2005:425, body 34 a 35). Komisia sa naproti tomu domnieva, že táto judikatúra nie je uplatniteľná na situáciu, aká je predmetom sporu vo veci samej, v ktorej jediným cieľom týchto plnení je priviesť spotrebiteľa ku kúpe výrobkov samotného prihlasovateľa.

26

V tejto súvislosti sa treba domnievať, že pokiaľ tomu nebráni žiadny z dôvodov zamietnutia zápisu vymenovaných v smernici 2008/95, označenie znázorňujúce zariadenie vlajkových predajní výrobcu výrobkov môže byť platne zapísané nielen pre tieto výrobky, ale aj pre plnenia, ktoré patria do jednej z tried podľa Niceskej dohody týkajúcich sa služieb, pokiaľ tieto plnenia netvoria neoddeliteľnú súčasť predaja uvedených výrobkov. Niektoré plnenia, ako sú tie, ktoré Apple uviedla v prihláške a objasnila ich na pojednávaní, ktoré spočívajú v tom, že v takýchto predajniach sa vykonávajú demonštrácie tam vystavených výrobkov prostredníctvom seminárov, môžu samy osebe predstavovať odplatné plnenia, na ktoré sa vzťahuje pojem „služby“.

27

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu otázku odpovedať tak, že články 2 a 3 smernice 2008/95 sa majú vykladať v tom zmysle, že znázornenie zariadenia predajne výrobkov prostredníctvom jednoduchej kresby bez uvedenia veľkosti alebo proporcií môže byť zapísané ako ochranná známka pre služby spočívajúce v plneniach, ktoré sa týkajú týchto výrobkov, ale netvoria neoddeliteľnú súčasť ich predaja, pod podmienkou, že toto znázornenie je vhodné na odlíšenie služieb prihlasovateľa od služieb iných podnikov a že tomu nebráni žiadny z dôvodov zamietnutia vymenovaných v uvedenej smernici.

28

Ako vyplýva z bodov 26 a 27 tohto rozsudku, smernica 2008/95 nevylučuje zápis ochrannej známky pre služby, ktoré sa týkajú výrobkov prihlasovateľa.

29

Naproti tomu otázka, aký je rozsah ochrany priznanej takou ochrannou známkou, zjavne nemá – ako uviedli Apple a Komisia – nijakú súvislosť s predmetom sporu vo veci samej, ktorý sa týka výlučne zamietnutia DPMA zapísať označenie zobrazené v bode 9 tohto rozsudku ako ochrannú známku.

30

V dôsledku toho v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej v prípade, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, sa má návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom zamietnuť (pozri najmä rozsudky Cipolla a i., C‑94/04 a C‑202/04, EU:C:2006:758, bod 25, ako aj Jakubowska, C‑225/09, EU:C:2010:729, bod 28), treba štvrtú otázku vyhlásiť za neprípustnú.

31

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Články 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa majú vykladať v tom zmysle, že znázornenie zariadenia predajne výrobkov prostredníctvom jednoduchej kresby bez uvedenia veľkosti alebo proporcií môže byť zapísané ako ochranná známka pre služby spočívajúce v plneniach, ktoré sa týkajú týchto výrobkov, ale netvoria neoddeliteľnú súčasť ich predaja, pod podmienkou, že toto znázornenie je vhodné na odlíšenie služieb prihlasovateľa od služieb iných podnikov a že tomu nebráni žiadny z dôvodov zamietnutia vymenovaných v uvedenej smernici.