—

bpost SA, v zastúpení: H. Gilliams, J. Bocken a T. Baumé, avocats,

—

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Depré a P. Vernet, avocats,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a F. Gloaguen, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

—

švédska vláda, v zastúpení: E. Karlsson a A. Falk, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a F. W. Bulst, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, s. 3, ďalej len „smernica 97/67“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou bpost SA (ďalej len „bpost“), poskytovateľom univerzálnej poštovej služby v Belgicku, a Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT) (Belgický inštitút poštových služieb a telekomunikácií) vo veci rozhodnutia IBPT, ktorým bola spoločnosti bpost uložená povinnosť zaplatiť pokutu z dôvodu porušenia zásady nediskriminácie pri uplatňovaní zmluvných sadzieb na rok 2010.

3

Prostredníctvom postupných zmien a doplnení na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Ú. v. ES L 176, s. 21; Mim. vyd. 06/004, s. 316) a smernice 2008/6 sleduje smernica 97/67 postupnú liberalizáciu trhu s poštovými službami, ktorá začala v roku 1998.

4

Odôvodnenie 8 smernice 97/67 znie:

„Keďže sú potrebné opatrenia na zabezpečenie postupnej a riadenej liberalizácie trhu a primeranej rovnováhy pri jej uplatňovaní s cieľom zaručiť slobodné poskytovanie služieb v samotnom sektore poštových služieb v celom spoločenstve pri dodržaní povinností a práv poskytovateľov univerzálnej poštovej služby“.

5

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia nasledovné definície:

…

…“

6

Článok 12 uvedenej smernice znie:

„Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sadzby za každú službu, ktorá je súčasťou univerzálnej služby, boli v súlade s týmito zásadami:

7

Podľa článku 2 smernice 2008/6 členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2010.

8

Článok 12 smernice 97/67, zmenenej a doplnenej smernicou 2002/38, bol do belgického právneho poriadku prebratý článkom 144b zákona z 21. marca 1991 o reforme niektorých štátnych hospodárskych podnikov (loi du 21 mars 1991 portant réforme de certaines entreprises publiques économiques) (Moniteur belge z 27. marca 1991, s. 6155), zmeneným a doplneným kráľovským nariadením zo 7. októbra 2002 (Moniteur belge z 25. októbra 2002, s. 49053) a zákonom z 13. decembra 2010 (Moniteur belge z 31. decembra 2010, s. 83267).

9

Spoločnosť bpost je v Belgicku historickým poskytovateľom poštových služieb, ktorý sa zaoberá predovšetkým poštovou distribúciou zahrnujúcou najmä vyberanie, triedenie, prepravu a odovzdanie poštových zásielok adresátom.

10

Spoločnosť bpost ponúka služby poštovej distribúcie nielen širokej verejnosti, ale aj dvom osobitným kategóriám zákazníkov, a to odosielateľom hromadných zásielok (ďalej len „odosielatelia“) a sprostredkovateľom.

11

Odosielatelia sú konečnými spotrebiteľmi služieb poštovej distribúcie. Vymedzujú správu, ktorá má byť predmetom zásielky, a podávajú žiadosť o poštové zásielky. Pokiaľ ide o sprostredkovateľov, tí poskytujú odosielateľom služby triedenia, ktoré predstavujú prvú fázu služby poštovej distribúcie. Tieto služby môžu zahrnovať prípravu zásielky pred jej odovzdaním spoločnosti bpost (triedenie, tlač, vloženie do obálky, označovanie, adresovanie a stanovenie poštového poplatku), ako aj ukladanie zásielok (zozbieranie od odosielateľov, zhromažďovanie a balenie zásielok do poštových vriec, preprava a ukladanie v miestach určených poskytovateľom poštových služieb).

12

Spoločnosť bpost uplatňuje rôzne druhy sadzieb, medzi ktoré patria zmluvné sadzby, ktoré sú osobitnými sadzbami vo vzťahu k štandardnej sadzbe platenej širokou verejnosťou. Tieto osobitné sadzby vyplývajú zo zmluvy medzi spoločnosťou bpost a dotknutými zákazníkmi, ktorá môže stanovovať zľavy priznávané určitým zákazníkom vytvárajúcim stanovený obrat v prospech poskytovateľa poštových služieb. Najčastejšími zmluvnými zľavami sú množstevné zľavy priznávané v závislosti od objemu poštových zásielok dosiahnutého počas referenčného obdobia a prevádzkové zľavy, ktoré spočívajú v odmeňovaní niektorých činností týkajúcich sa triedenia a predstavujú protihodnotu nákladov, ktoré bpost usporila.

13

IBPT je vnútroštátnym regulačným orgánom v sektore poštových služieb podľa smernice 97/67.

14

V prípade roku 2010 bpost oznámila IBPT zmenu svojho systému zliav pre zmluvné sadzby týkajúce sa služieb distribúcie adresovaných reklamných zásielok a administratívnych zásielok. Tieto zásielky predstavovali približne 20 % obratu spoločnosti bpost v sektore poštových služieb.

15

Tento nový systém zliav zahrnoval množstevné zľavy, ktoré boli vypočítané na základe objemu podaných zásielok a boli priznávané tak odosielateľom, ako aj sprostredkovateľom. Zľava priznávaná sprostredkovateľom však nebola vypočítaná na základe celkového objemu zásielok pochádzajúcich od všetkých odosielateľov, ktorým poskytovali služby, ale na základe objemu zásielok dosiahnutého jednotlivo každým z ich zákazníkov (ďalej len „množstevná zľava na odosielateľa“).

16

Popri množstevnej zľave na odosielateľa nový systém zahrnoval tiež prevádzkovú zľavu, nazvanú „Indirect Channel Rebate“. Táto zľava zodpovedala protihodnote nákladov, ktoré bpost usporila tým, že niektoré plnenia patriace pod službu poštovej distribúcie prebrali sprostredkovatelia.

17

Rozhodnutím z 20. júla 2011 IBPT usúdil, že bpost porušila najmä povinnosť nediskriminácie, pokiaľ ide o množstevné zľavy zmluvných sadzieb na rok 2010.

18

IBPT v tomto rozhodnutí spoločnosti bpost vytýka, že sprostredkovateľom neposkytovala najvyššie zľavy na množstvá podaných zásielok, hoci podali objemy hromadných zásielok, ktoré sú porovnateľné s objemami, ktoré podali najväčší odosielatelia. V dôsledku toho tento systém predstavoval diskrimináciu na úkor sprostredkovateľov.

19

Dňa 23. septembra 2011 bpost podala na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd v Bruseli) návrh na zrušenie rozhodnutia IBPT.

20

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú, pokiaľ ide o rozsah článku 12 piatej zarážky smernice 97/67 a výklad, ktorý v prípade tohto ustanovenia poskytol Súdny dvor v rozsudku Deutsche Post a i. (C‑287/06 až C‑292/06, EU:C:2008:141).

21

Tento súd, ktorý priznáva, že sa nezdá, že by došlo k zmene rozsahu článku 12 piatej zarážky smernice 97/67 po tom, čo bol zmenený a doplnený na základe smernice 2008/6, však vyjadruje pochybnosti o tom, či sa toto ustanovenie týka rovnako prevádzkových zliav a množstevných zliav, alebo naopak, či sú množstevné zľavu vyňaté z jeho pôsobnosti.

22

Za týchto podmienok Cour d’appel de Bruxelles rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Na úvod treba uviesť, že spor vo veci samej sa týka žaloby o neplatnosť podanej spoločnosťou bpost proti rozhodnutiu IBPT, ktorým sa spoločnosti bpost ukladá pokuta za porušenie zásady nediskriminácie z dôvodu uplatňovania množstevnej zľavy na odosielateľa.

24

Otázka, či táto zľava patrí do pôsobnosti článku 12 štvrtej zarážky smernice 97/67 alebo skôr do pôsobnosti piatej zarážky toho istého článku, nie je rozhodujúca na účely preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd.

25

Z článku 12 smernice 97/67 totiž vyplýva, že každá služba, ktorá je súčasťou univerzálnej služby, musí byť v súlade najmä so zásadou nediskriminácie tak v prípade „sadzieb“ (štvrtá zarážka), ako aj v prípade „osobitných sadzieb“ (piata zarážka).

26

Z toho vyplýva, že na posúdenie údajne diskriminačnej povahy množstevných zliav uplatňovaných spoločnosťou bpost v roku 2010 nemala vplyv skutočnosť, či sa na tieto zľavy uplatní skôr štvrtá zarážka než piata zarážka článku 12 smernice 97/67, alebo naopak.

27

V rámci tohto posúdenia treba iba overiť, či je predmetná prax v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej si všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi základné zásady práva Únie, vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Ruckdeschel a i., 117/76 a 16/77, EU:C:1977:160, bod 7, ako aj Almer Beheer a Daedalus Holding, C‑441/12, EU:C:2014:2226, bod 47).

28

Za týchto podmienok treba prejudiciálne otázky posudzované ako celok chápať tak, že sa v podstate týkajú toho, či sa zásada nediskriminácie z hľadiska poštových sadzieb stanovená v článku 12 smernice 97/67 má vykladať v tom zmysle, že bráni takému systému množstevnej zľavy na odosielateľa, o aký ide v konaní vo veci samej.

29

V tejto súvislosti treba uviesť, že množstevné zľavy sú sadzobnými zľavami, ktorých výška sa mení v závislosti od objemu poštových zásielok dosiahnutého počas referenčného obdobia.

30

Podľa spoločnosti bpost bola množstevná zľava na odosielateľa zaradená do jej zmluvných sadzieb na rok 2010 s cieľom ukončiť prax obmedzeného počtu sprostredkovateľov, ktorí bez toho, aby vykonali akýkoľvek prevádzkový zásah, iba zhromažďovali zásielky od viacerých odosielateľov tak, aby mali nárok na vyššie množstevné zľavy.

31

Ako už bolo uvedené v bode 18 tohto rozsudku, z rozhodnutia IBPT z 20. júla 2011 vyplýva, že tento orgán usúdil, že množstevná zľava na odosielateľa predstavuje diskrimináciu medzi na jednej strane veľkými odosielateľmi, ktorí môžu využívať vyššie zľavy na objemy zásielok zverené spoločnosti bpost, a na druhej strane sprostredkovateľmi, ktorí spoločnosti bpost zverujú síce porovnateľné objemy, ale prostredníctvom ich zhromaždenia od rôznych podnikov alebo úradov.

32

Je nesporné, že v rozsahu, v akom sú množstevné zľavy vypočítané na základe obratu dosiahnutého jednotlivo každým odosielateľom, odosielateľ, ktorý zverí spoločnosti bpost významný objem zásielok, má nárok na vyššiu zľavu, než je zľava, ktorú získa sprostredkovateľ, ktorý tejto spoločnosti podá rovnocenný objem zásielok vyplývajúci zo zhromaždenia zásielok od viacerých odosielateľov.

33

Hoci je pravda, že také konštatovanie umožňuje prijať záver, že množstevná zľava na odosielateľa zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi odosielateľmi a sprostredkovateľmi, nič to nemení na tom, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 27 tohto rozsudku môže toto rozdielne zaobchádzanie predstavovať diskrimináciu zakázanú článkom 12 smernice 97/67 len vtedy, ak sa odosielatelia a sprostredkovatelia nachádzajú v porovnateľnej situácii na trhu poštovej distribúcie a zároveň uvedené rozdielne zaobchádzanie nemožno odôvodniť nijakým legitímnym cieľom.

34

Na účely určenia základu, podľa ktorého treba vykonať porovnanie situácie odosielateľov a situácie sprostredkovateľov, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že systém zavedený spoločnosťou bpost na rok 2010 zahrnoval tak množstevné zľavy, ako aj prevádzkové zľavy.

35

Na účely konštatovania prípadnej diskriminácie na úkor sprostredkovateľov v rámci poskytovania množstevnej zľavy na odosielateľa však treba obmedziť porovnanie situácie odosielateľov na situáciu sprostredkovateľov, pokiaľ títo sprostredkovatelia iba zhromažďujú zásielky od určitého počtu odosielateľov a opätovne im účtujú službu poštovej distribúcie poskytovanú spoločnosťou bpost, pričom nezohľadňujú služby triedenia, ktoré im umožňujú využívať prevádzkové zľavy.

36

Vo svojich pripomienkach bpost a francúzska vláda uvádzajú, že cieľ množstevných zliav spočíva v podnecovaní dopytu v oblasti poštových služieb, ktoré v súčasnosti čelia narastajúcej ponuke konkurenčných spôsobov odosielania, najmä ponuke elektronickej pošty.

37

V tejto súvislosti treba konštatovať, že jedine odosielatelia môžu zvýšiť taký dopyt, pretože sú „zodpovední za odosielanie poštových zásielok“, ako spresňuje definícia pojmu „odosielateľ“ uvedená v článku 2 bode 16 smernice 97/67.

38

Naproti tomu, ak sprostredkovatelia zveria spoločnosti bpost zásielky, ktoré predtým zozbierali od rôznych odosielateľov, nemá to za následok zvýšenie celkového objemu zásielok v prospech spoločnosti bpost. Z toho vyplýva, že okrem konkrétneho prípadu, keď sú títo sprostredkovatelia sami osebe odosielateľmi, ich samotná činnosť neprispieva k zvýšeniu objemu zásielok zverených spoločnosti bpost.

39

Okrem toho uplatnenie systému množstevných zliav, ktorý bol účinný pred rokom 2010 a podľa ktorého sa zľava poskytnutá sprostredkovateľovi vypočítala na základe celkového objemu zásielok pochádzajúcich od všetkých odosielateľov, ktorým poskytoval svoje služby, môže ohroziť cieľ spočívajúci vo zvýšení dopytu po poštových službách.

40

Ako totiž uviedla generálna advokátka v bodoch 69 a 72 svojich návrhov, odosielateľ, ktorý nepodáva dostatok pošty na to, aby získal nárok na množstevnú zľavu, nezíska nárok na nijakú zľavu na základe množstevnej zľavy na odosielateľa, bez ohľadu na to, či sa rozhodne podať svoje zásielky spoločnosti bpost sám alebo touto úlohou poverí sprostredkovateľa. Naopak v rámci systému množstevných zliav, ktorý sa uplatňoval pred rokom 2010, ten istý odosielateľ mohol nepriamo získať takú zľavu za rovnaký objem zásielok, pokiaľ sa rozhodol využiť služby sprostredkovateľa, keďže jeho objem zásielok sa tak konsolidoval s objemom iných odosielateľov využívajúcich služby toho istého sprostredkovateľa.

41

V tomto poslednom uvedenom príklade predmetný odosielateľ získal nepriamo nárok na zľavu bez toho, aby zvýšil svoj objem zásielok, čo nemohlo podnietiť budúce zvýšenie objemu zásielok. Taká situácia, ktorá by bola v úplnom rozpore s cieľom, ktorý sledovala bpost tým, že zaviedla systém množstevných zliav, by mohla viesť tento subjekt k obmedzeniu alebo dokonca k odstráneniu tohto systému na účely zachovania jeho finančnej rovnováhy. Toto rozhodnutie však malo negatívny dopad na dopyt po poštových službách všeobecne, a teda aj na finančnú rovnováhu spoločnosti bpost.

42

Súdny dvor v rozsudku Deutsche Post a i. (EU:C:2008:141, bod 44) nepochybne rozhodol, že článok 12 smernice 97/67 bráni tomu, aby sa sprostredkovateľom zhromažďujúcim poštové zásielky od viacerých odosielateľov nepriznal nárok na využitie osobitných sadzieb, ktoré vnútroštátny poskytovateľ univerzálnej poštovej služby poskytuje samotným odosielateľom.

43

V rámci takej úvahy podporujúcej toto rozhodnutie však Súdny dvor najmä odmietol tvrdenie spoločnosti Deutsche Post AG a nemeckej vlády, podľa ktorého by sa tým, že sa sprostredkovateľom umožní využívať niektoré zľavy, ohrozila finančná rovnováha spoločnosti Deutsche Post AG (rozsudok Deutsche Post a i., EU:C:2008:141, bod 36).

44

Na rozdiel od toho, čo tvrdia belgická, talianska a švédska vláda, ako aj Európska komisia, sa však táto judikatúra neuplatní na vec samu.

45

Vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Deutsche Post a i. (EU:C:2008:141), sa totiž netýka množstevných zliav, ale prevádzkových zliav. Súdny dvor v tejto súvislosti v bode 37 tohto rozsudku usúdil, že keďže osobitné sadzby, ktoré zohľadňujú usporené náklady v porovnaní so štandardnými službami, možno chápať tak, že sa odlišujú od bežných sadzieb len z toho dôvodu, že jedine náklady, ktoré subjekt skutočne usporil, sú odpočítané od bežných sadzieb, potom poskytnutie týchto sadzieb sprostredkovateľovi nemohlo ovplyvniť finančnú rovnováhu spoločnosti Deutsche Post AG ako poskytovateľa univerzálnej poštovej služby.

46

Súdny dvor prijal záver, že pokiaľ by sa preukázalo, že účinkom poskytnutia zliav, ktoré Deutsche Post AG v súčasnosti poskytuje iba svojim obchodným zákazníkom, sprostredkovateľom by bolo to, že uvedené zľavy by boli nadmerné oproti nákladom, ktoré boli usporené, potom by bolo na voľnej úvahe tejto spoločnosti, či v nevyhnutnej miere zníži tieto zľavy pre všetky osoby, voči ktorým sa uplatňujú (rozsudok Deutsche Post a i., EU:C:2008:141, bod 38).

47

Hoci sa tak odosielatelia a sprostredkovatelia mohli nachádzať v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o prevádzkové zľavy, ako to vyplýva z rozsudku Deutsche Post a i. (EU:C:2008:141), nemusí ísť o taký prípad, pokiaľ ide o také množstevné zľavy, akými sú zľavy, o ktoré ide vo veci samej. Množstevné zľavy na odosielateľa totiž môžu podnietiť odosielateľov, aby spoločnosti bpost zverovali väčšie objemy zásielok, a tým jej umožnili dosiahnuť úspory z rozsahu. Naproti tomu činnosť vykonávaná sprostredkovateľmi sama osebe neprispieva – ako už bolo uvedené v bode 38 tohto rozsudku – k nárastu objemu zásielok zverených spoločnosti bpost, a teda k tomu, aby bpost dosiahla tieto úspory.

48

Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že odosielatelia a sprostredkovatelia nie sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o cieľ sledovaný systémom množstevnej zľavy na odosielateľa, a to podnecovať dopyt v oblasti poštových služieb, keďže jedine odosielatelia môžu byť týmto systémom podnecovaní k zvyšovaniu svojho objemu zásielok zverených spoločnosti bpost, a teda k zvyšovaniu obratu tejto spoločnosti. V dôsledku toho rozdielne zaobchádzanie medzi týmito dvomi kategóriami zákazníkov, ktoré vyplýva z uplatňovania systému množstevnej zľavy na odosielateľa, nepredstavuje diskrimináciu zakázanú článkom 12 smernice 97/67.

49

Na položenú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že zásada nediskriminácie z hľadiska sadzieb stanovená v článku 12 smernice 97/67 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému systému množstevnej zľavy na odosielateľa, o aký ide vo veci samej.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Zásada nediskriminácie z hľadiska sadzieb stanovená v článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému systému množstevnej zľavy na odosielateľa, o aký ide vo veci samej.