1

Španielske kráľovstvo svojou žalobou navrhuje zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 1260/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov (Ú. v. EÚ L 361, s. 89, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

2

Toto nariadenie bolo prijaté Radou Európskej únie v dôsledku rozhodnutia Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (Ú. v. EÚ L 76, s. 53, ďalej len „rozhodnutie o posilnenej spolupráci“).

3

Článok 14 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov, ktorý bol podpísaný v Mníchove 5. októbra 1973 a nadobudol účinnosť 7. októbra 1977, v znení uplatniteľnom na prejednávaný spor (ďalej len „EPD“), nazvaný „Jazyky Európskeho patentového úradu, európskych patentových prihlášok a ostatných písomností“, stanovuje:

„(1)   Úradnými jazykmi Európskeho patentového úradu [(ďalej len ‚EPÚ‘)] sú anglický, francúzsky a nemecký jazyk.

(2)   Európska patentová prihláška sa podáva v jednom z úradných jazykov, alebo ak je podaná v inom jazyku, prekladá sa do jedného z úradných jazykov podľa Vykonávacieho predpisu. Počas konania pred [EPÚ] sa môže takýto preklad uvádzať do súladu s pôvodným znením prihlášky. Ak nie je požadovaný preklad podaný včas, prihláška sa považuje za vzatú späť.

(3)   Úradný jazyk [EPÚ], v ktorom bola európska patentová prihláška podaná alebo do ktorého bola preložená, sa bude používať ako jazyk konania počas celého konania pred [EPÚ], ak nie je Vykonávacím predpisom určené inak.

(4)   Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú trvalé bydlisko alebo sídlo na území zmluvného štátu s úradným jazykom iným, ako je angličtina, francúzština alebo nemčina, a štátni príslušníci toho štátu, ktorí majú bydlisko v zahraničí, môžu podať písomnosti, ktoré majú byť podané v stanovenej lehote, v úradnom jazyku tohto štátu. Musia však predložiť preklad do úradného jazyka [EPÚ] v súlade s Vykonávacím predpisom. Ak nie je písomnosť s výnimkou dokumentov tvoriacich európsku patentovú prihlášku podaná v predpísanom jazyku alebo ak nie je požadovaný preklad podaný včas, písomnosť sa považuje za nepodanú.

(5)   Európske patentové prihlášky sa zverejňujú v jazyku konania.

(6)   Európske patentové spisy sa zverejňujú v jazyku konania a obsahujú preklad patentových nárokov do dvoch ostatných úradných jazykov [EPÚ].

…

(8)   Zápisy do Európskeho patentového registra sa vykonávajú v troch úradných jazykoch [EPÚ]. V prípade pochybností je rozhodujúci zápis v jazyku konania.“

4

Článok 142 EPD, nazvaný „Jednotné patenty“, stanovuje:

„(1)   Skupina zmluvných štátov, ktorá v osobitnej dohode stanovila, že európsky patent udelený pre tieto štáty má na celom ich území jednotnú povahu, môže stanoviť, že európsky patent možno udeliť iba spoločne pre všetky tieto štáty.

(2)   Ak skupina zmluvných štátov využije možnosti uvedené v odseku 1, použijú sa ustanovenia tejto časti.“

5

Článok 143 EPD, nazvaný „Osobitné útvary [EPÚ]“, stanovuje:

„(1)   Skupina zmluvných štátov môže poveriť [EPÚ] ďalšími úlohami.

(2)   Na vykonávanie ďalších úloh môžu byť v rámci Európskeho patentového úradu vytvorené osobitné útvary spoločné pre štáty patriace do tejto skupiny. Tieto osobitné útvary riadi prezident [EPÚ]; článok 10 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.“

6

Článok 145 EPD, nazvaný „Užší výbor Správnej rady“, stanovuje:

Skupina zmluvných štátov môže vytvoriť užší výbor Správnej rady na kontrolu činnosti osobitných útvarov vytvorených podľa článku 143 ods. 2; [EPÚ] poskytne tomuto výboru zamestnancov, priestory a vybavenie potrebné na plnenie úloh. Prezident [EPÚ] zodpovedá užšiemu výboru Správnej rady za činnosť osobitných útvarov.

(2)   Zloženie, právomoc a činnosť užšieho výboru určí skupina zmluvných štátov.“

7

Dohoda o jednotnom patentovom súde podpísaná v Bruseli 19. februára 2013 (Ú. v. EÚ C 175, s. 1, ďalej len „Dohoda o JPS“) vo svojom článku 32 ods. 1 písm. i) stanovuje:

„Súd má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o:

…

8

Článok 89 ods. 1 Dohody o JPS:

„Táto dohoda nadobúda platnosť 1. januára 2014 alebo v prvý deň štvrtého mesiaca po tom, ako sa uloží trinásta listina o ratifikácii alebo pristúpení v súlade s článkom 84 vrátane listín troch členských štátov, na ktorých území mal v roku predchádzajúcom roku, v ktorom sa dohoda podpísala, účinky najvyšší počet európskych patentov, alebo v prvý deň štvrtého mesiaca po tom, ako nadobudli účinnosť zmeny a doplnenia nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1215/2012 [o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, s. 1)] týkajúce sa vzťahu s touto dohodou, podľa toho, ktorý dátum je najneskorší.“

9

V odôvodneniach 9, 24 a 25 nariadenia č. 1257/2012 sa uvádza:

…

10

Článok 1 nariadenia č. 1257/2012 stanovuje:

„1.   Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany povolenej rozhodnutím [o posilnenej spolupráci].

2.   Toto nariadenie predstavuje osobitnú dohodu v zmysle článku 142 [EPÚ].“

11

Článok 2 písm. e) uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

12

Článok 3 ods. 1 prvý pododsek toho istého nariadenia stanovuje:

„Európsky patent udelený s rovnakým súborom nárokov vo vzťahu ku všetkým zúčastneným členským štátom má výhody jednotného účinku v zúčastnených členských štátoch za predpokladu, že jeho jednotný účinok bol zaregistrovaný v registri pre jednotnú patentovú ochranu.“

13

Článok 9 nariadenia č. 1257/2012, nazvaný „Administratívne úlohy v rámci Európskej patentovej organizácie“, stanovuje:

„1.   Zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD zverujú EPÚ nasledujúce úlohy, ktoré má vykonávať v súlade s vnútornými pravidlami EPÚ:

2.   Zúčastnené členské štáty pri plnení svojich medzinárodných záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z EPD, zabezpečia súlad s týmto nariadením a s týmto cieľom vzájomne spolupracujú. Zúčastnené členské štáty vo svojom postavení zmluvných štátov EPD zabezpečia riadenie činností súvisiacich s úlohami uvedenými v odseku 1 tohto článku a dohľad nad nimi, ako aj stanovenie výšky udržiavacích poplatkov v súlade s článkom 12 tohto nariadenia a stanovenie podielu z rozdelenia udržiavacích poplatkov v súlade s článkom 13 tohto nariadenia.

S týmto cieľom zriadia užší výbor správnej rady Európskej patentovej organizácie (ďalej len ‚užší výbor‘) v zmysle článku 145 EPD.

Užší výbor pozostáva zo zástupcov zúčastnených členských štátov a zástupcu Komisie ako pozorovateľa, ako aj ich náhradníkov, ktorí ich budú zastupovať v ich neprítomnosti. Členom užšieho výboru môžu asistovať poradcovia alebo experti.

Užší výbor prijíma svoje rozhodnutia s náležitým zohľadnením stanoviska Komisie a v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 35 ods. 2 EPD.

3.   Zúčastnené členské štáty zaručia účinnú právnu ochranu pred príslušným súdom jedného alebo viacerých zúčastnených členských štátov proti rozhodnutiam prijatým zo strany EPÚ pri vykonávaní úloh uvedených v odseku 1.“

14

Odôvodnenia 5, 6, 9 a 15 napadnutého nariadenia znejú takto:

…

…

15

Článok 2 písm. b) napadnutého nariadenia stanovuje „jazyk konania“ na účely tohto nariadenia ako „jazyk používaný v konaní pred EPÚ, ako je definovaný v článku 14 ods. 3 [EPD]“.

16

Články 3 až 7 napadnutého nariadenia stanovujú:

„Článok 3

Režim prekladov pre [EPJÚ]

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 6 tohto nariadenia, v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu, ktorý má výhody jednotného účinku v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady.

2.   Žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 sa predkladá v jazyku konania.

Článok 4

Preklad v prípade sporu

1.   V prípade sporu týkajúceho sa údajného porušenia [EPJÚ] majiteľ patentu poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad [EPJÚ] do úradného jazyka zúčastneného členského štátu [na posilnenej spolupráci], v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo členského štátu, v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo.

2.   V prípade sporu týkajúceho sa [EPJÚ] poskytne majiteľ patentu v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného v zúčastnených členských štátoch pre spory týkajúce sa [EPJÚ] úplný preklad patentu do jazyka používaného v konaní pred týmto súdom.

3.   Náklady na preklady uvedené v odsekoch 1 a 2 znáša majiteľ patentu.

4.   V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zhodnotí a zohľadní najmä v prípadoch, kde údajným porušovateľom je MSP, fyzická osoba alebo nezisková organizácia, univerzita alebo verejná výskumná organizácia, či údajný porušovateľ predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, konal bez toho, aby vedel alebo bez dostatočných dôvodov domnievať sa, že porušoval [EPJÚ].

Článok 5

Správa systému kompenzácie

1.   Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, zúčastnené členské štáty v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 v zmysle článku 143 EPD poverujú EPÚ úlohou spravovať systém kompenzácie na úhradu všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky pre prihlasovateľov podávajúcich patentové prihlášky na EPÚ v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom EPÚ.

2.   Systém kompenzácie uvedený v odseku 1 je financovaný z poplatkov uvedených v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 a mal by byť dostupný iba pre MSP, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné inštitúcie s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte.

Článok 6

Prechodné opatrenia

1.   Počas prechodného obdobia, ktoré sa začína dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, musí byť žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 predložená spolu:

2.   V súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú EPÚ úlohou uverejniť preklady uvedené v odseku 1 tohto článku čo najskôr po dátume podania žiadosti o jednotný účinok uvedenej v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012. Text týchto prekladov nemá právne účinky a slúži len na informatívne účely.

3.   Šiesty rok odo dňa účinnosti tohto nariadenia a následne každé dva roky nezávislá odborná komisia vykonáva objektívne vyhodnotenie dostupnosti vysokokvalitných strojových prekladov patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie vypracovaných EPÚ. Táto odborná komisia je zriadená zúčastnenými členskými štátmi v rámci Európskej patentovej organizácie a je zložená zo zástupcov EPÚ a mimovládnych organizácií zastupujúcich používateľov európskeho patentového systému pozvaných ako pozorovateľov Správnou radou Európskej patentovej organizácie v súlade s článkom 30 ods. 3 EPD.

4.   Komisia na základe prvých vyhodnotení uvedených v odseku 3 tohto článku a následne každé dva roky na základe nasledujúcich vyhodnotení predkladá Rade správu a v prípade potreby návrhy na ukončenie prechodného obdobia.

5.   Ak prechodné obdobie neskončí na základe návrhu Komisie, zanikne 12 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 1. januára 2014 alebo odo dňa nadobudnutia platnosti Dohody o [JPS], podľa toho, čo nastane neskôr.“

17

Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 22. marca 2013 Španielske kráľovstvo podalo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

18

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 12. septembra 2013 bol Belgickému kráľovstvu, Českej republike, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej republike Nemecko, Francúzskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarsku, Holandskému kráľovstvu, Švédskemu kráľovstvu, Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, Európskemu parlamentu, ako aj Komisii povolený vstup do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Rady v súlade s článkom 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

19

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

20

Rada, ktorú podporujú všetci vedľajší účastníci konania, navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Španielske kráľovstvo uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov založených na porušení zásady zákazu diskriminácie na základe jazyka, na porušení zásad stanovených v rozsudku Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7) z dôvodu delegovania administratívnych úloh týkajúcich sa EPJÚ na EPÚ, na nedostatočnom právnom základe, na porušení zásady právnej istoty a na porušení zásady autonómie práva Únie.

22

Španielske kráľovstvo tvrdí, že prijatím sporného nariadenia Rada porušila zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je zakotvená v článku 2 ZEÚ, lebo pre EPJÚ zaviedla jazykový režim, ktorý je na ujmu osobám, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov EPÚ. Uvedený režim vytvára nerovnosť medzi na jednej strane občanmi a podnikmi Únie, ktorí sú schopní pochopiť s určitým stupňom znalostí dokumenty vyhotovené v týchto jazykoch, a na druhej strane tými, ktorí ich nie sú schopní pochopiť a musia si dať vyhotoviť preklady na vlastné náklady. Akékoľvek obmedzenie používania úradných jazykov Únie musí byť vzhľadom na dodržiavanie zásady proporcionality riadne odôvodnené.

23

Po prvé prístup k prekladu dokumentov priznávajúcim práva spoločenstvu nebude zaručený. To vyplýva zo skutočnosti, že špecifikácia EPJÚ sa bude uverejňovať v jazyku konania a bude zahŕňať preklad nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov EPÚ, bez možnosti iného prekladu, čo je diskriminačné a porušuje zásadu právnej istoty. Napadnuté nariadenie dokonca nespresňuje jazyk, v ktorom bude EPJÚ vydaný, ani to, či táto skutočnosť bude uverejnená. Skutočnosť, že normotvorca Únie použil na účely stanovenia jazykového režimu EPJÚ režim používaný na EPÚ, nezaručuje jeho zlučiteľnosť s právom Únie.

24

Po druhé napadnuté nariadenie je údajne neprimerané a nemožno ho odôvodniť dôvodmi všeobecného záujmu. V prvom rade neexistencia požiadavky na preklad, alebo aspoň na preklad nárokov, spôsobuje značnú právnu neistotu a môže mať negatívne účinky na hospodársku súťaž. V druhom rade EPJÚ bude predstavovať titul priemyselného vlastníctva, ktorý bude v rámci vnútorného trhu nevyhnutný. V treťom rade toto nariadenie nestanovuje prechodný režim, ktorý by zabezpečil primeranú známosť patentu. Ani rozvoj strojových prekladov, ani povinnosť predložiť úplný preklad v prípade sporu nepredstavujú primerané opatrenia v tejto súvislosti.

25

Z toho vyplýva, že zavedenie výnimky zo zásady rovnosti medzi úradnými jazykmi Únie by malo byť odôvodnené na základe iných kritérií než len ekonomických, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 5 a 6 napadnutého nariadenia.

26

Rada vo svojej odpovedi v prvom rade uviedla, že zo Zmlúv nemožno vyvodiť žiadnu zásadu, podľa ktorej by sa so všetkými úradnými jazykmi Únie malo za každých okolností zaobchádzať rovnako, čo údajne potvrdzuje aj článok 118 druhý odsek ZFEÚ, ktorý by nedával zmysel, keby existoval len jeden možný jazykový režim zahŕňajúci všetky úradné jazyky Únie.

27

V druhom rade v rámci súčasného systému môže každá fyzická alebo právnická osoba požiadať o udelenie európskeho patentu v akomkoľvek jazyku, avšak za predpokladu, že do dvoch mesiacov predloží preklad do jedného z troch úradných jazykov EPÚ, ktorý sa stane jazykom konania, pričom nároky sa potom uverejnia v dvoch ďalších úradných jazykoch EPÚ. Prihláška teda bude preložená a uverejnená v španielskom jazyku len v prípade, že sa validácia patentu požiada pre Španielske kráľovstvo.

28

V treťom rade neuverejnenie v španielskom jazyku bude mať len obmedzený účinok. Po prvé napadnuté nariadenie stanovuje systém náhrady nákladov. Po druhé patenty spravujú vo všeobecnosti patentoví zástupcovia, ktorí poznajú iné jazyky Únie. Po tretie dopad na prístup k vedeckým informáciám v španielskom jazyku bude len obmedzený. Po štvrté len malá časť európskych patentových prihlášok sa v súčasnosti prekladá do španielskeho jazyka. Po piate napadnuté nariadenie upravuje systém vysokokvalitného strojového prekladu do všetkých úradných jazykov Únie. Napokon po šieste článok 4 uvedeného nariadenia stanovuje obmedzenia zodpovednosti malých a stredných podnikov, fyzických osôb, neziskových organizácií, univerzít a verejných výskumných organizácií.

29

V štvrtom rade obmedzenie počtu jazykov používaných v rámci EPJÚ sleduje legitímny cieľ súvisiaci s primeranými nákladmi na tento patent.

30

Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady. Zdôrazňujú, že hľadanie rovnováhy medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi bolo mimoriadne náročné, pretože rozdielne názory medzi členskými štátmi o jazykovom režime viedli k neúspechu všetkých predchádzajúcich projektov jednotného patentu.

31

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odkazy na použitie jazykov Únie v Zmluvách nemožno považovať za prejav všeobecnej zásady práva Únie, podľa ktorej všetko, čo by mohlo ovplyvniť záujmy občana Únie, musí byť spísané v jeho jazyku za každých okolností (rozsudky Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, EU:C:2003:434, bod 82, a Polska Telefonia Cyfrowa, C‑410/09, EU:C:2011:294, bod 38).

32

V prejednávanej veci nemožno konštatovať, že napadnuté nariadenie vytvára rozdielne zaobchádzanie s úradnými jazykmi Únie. Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje režim prekladov EPJÚ, odkazuje na uverejnenie špecifikácie EPJÚ v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD. Podľa tohto ustanovenia a článku 14 ods. 1 EPD sa európske patentové spisy zverejňujú v jazyku konania, ktorým musí byť jeden z úradných jazykov EPD, teda anglický, francúzsky alebo nemecký jazyk, a obsahujú preklad patentových nárokov do dvoch ostatných úradných jazykov EPÚ. Ak sú dodržané požiadavky stanovené v ustanoveniach EPD, na účely uznania jednotného účinku dotknutého európskeho patentu sa nepožaduje žiaden ďalší preklad.

33

Hoci sa možno odvolávať na legitímny cieľ všeobecného záujmu a preukazovať jeho skutočnú existenciu, treba pripomenúť, že rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka musí okrem toho rešpektovať zásadu proporcionality, t. j. musí byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri rozsudok Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752, bod 93).

34

Pokiaľ ide po prvé o cieľ sledovaný Radou, z odôvodnenia 16 napadnutého nariadenia vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je vytvoriť jednotný a zjednodušený režim prekladov pre EPJÚ, ktorý je stanovený nariadením č. 1257/2012. Odôvodnenia 4 a 5 napadnutého nariadenia spresňujú, že v súlade s rozhodnutím o posilnenej spolupráci by mal byť režim prekladov pre EPJÚ jednoduchý a nákladovo efektívny. Mal by okrem toho zaručovať právnu istotu a stimulovať inovácie, a najmä byť na prospech malým a stredným podnikom, a mal by sa nimi zabezpečiť jednoduchší, menej nákladný a z právneho hľadiska bezpečný prístup k EPJÚ a k patentovému systému ako celku. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté nariadenie má za cieľ zjednodušiť prístup v patentovej ochrane, a to najmä pre malé a stredné podniky.

35

Legitimitu tohto cieľa nemožno spochybniť. Vynálezcovi sa v momente, keď sa rozhodne získať ochranu svojho vynálezu prostredníctvom patentu, ponúka viacero možností, medzi ktorými figuruje voľba územného rozsahu zamýšľanej ochrany, pričom táto voľba sa uskutočňuje na základe všeobecného posúdenia výhod a nevýhod každej možnosti, ktorá zahŕňa najmä komplexné ekonomické posúdenie týkajúce sa obchodného významu ochrany v rôznych štátoch vo vzťahu k celkovým nákladom súvisiacim s vydaním patentu v týchto štátoch, vrátane nákladov na preklad (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF, C‑44/98, EU:C:1999:440, bod 18).

36

Systém ochrany európskym patentom, ktorý vyplýva z EPD, je veľmi komplexný a vyznačuje sa veľmi vysokými nákladmi pre prihlasovateľa, ktorý zamýšľa získať ochranu svojho vynálezu prostredníctvom patentu, ktorý by sa uplatňoval na územie všetkých členských štátov. Táto komplexnosť a tieto náklady, ktoré vyplývajú najmä z požiadavky, aby majiteľ európskeho patentu vydaného EPÚ predložil na validovanie takého patentu na území členského štátu jeho preklad do úradného jazyka tohto členského štátu, predstavujú prekážku patentovej ochrany v Únii.

37

Okrem toho je nesporné, že aktuálny systém ochrany patentov, ktorý vyplýva z EPD, má negatívny vplyv na schopnosť inovácie a konkurencieschopnosti podnikov Únie, a to najmä malých a stredných podnikov, ktoré bez použitia komplexných a nákladných postupov nemôžu rozvíjať nové technológie chránené patentmi uplatňujúcimi sa v celej Únii, pričom jazykový režim zavedený napadnutým nariadením umožňuje, aby bol prístup k EPJÚ a k patentom vo všeobecnosti jednoduchší, menej nákladný a z právneho hľadiska bezpečnejší.

38

Po druhé treba overiť, či systém zavedený napadnutým nariadením je vhodný na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je zjednodušenie prístupu k patentovej ochrane.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnuté nariadenie má za cieľ určiť režimy prekladov európskych patentov, ktorým je priznaný jednotný účinok podľa nariadenia č. 1257/2012. Keďže EPÚ je zodpovedný za vydávanie európskych patentov, napadnuté nariadenie vychádza z režimu prekladov, ktorý platí na EPÚ, ktorý stanovuje používanie anglického, francúzskeho a nemeckého jazyka, avšak uvedené nariadenie nevyžaduje preklad špecifikácie európskeho patentu alebo aspoň jeho nárokov do úradného jazyka každého členského štátu, v ktorom bude EPJÚ vyvolávať svoje účinky, ako je to v prípade európskeho patentu. V dôsledku toho režim stanovený napadnutým nariadením skutočne umožňuje zjednodušiť prístup k patentovej ochrane znížením nákladov súvisiacich s požiadavkami na preklad.

40

Po tretie treba overiť, či režim zavedený napadnutým nariadením nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa.

41

V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 92 rozsudku Kik/ÚHVT (C‑361/01 P, EU:C:2003:434) zdôraznil, že treba chrániť nevyhnutnú rovnováhu medzi záujmami hospodárskych subjektov a záujmami Spoločenstva vo vzťahu k výdavkom spojeným s konaním a medzi záujmami prihlasovateľov právnych titulov duševného vlastníctva a záujmami ostatných hospodárskych subjektov vo vzťahu k prístupnosti prekladov dokumentov, ktoré priznávajú práva, alebo ku konaniam s viacerými hospodárskymi subjektmi.

42

Pokiaľ ide po prvé o ochranu rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov a záujmami spoločenstva vo vzťahu k výdavkom spojeným s konaním o uznaní jednotného účinku európskeho patentu, treba uviesť, že hoci Únia chráni jazykovú rozmanitosť, ktorej dôležitosť je pripomenutá v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku ZEÚ a v článku 22 Charty základných práv Európskej únie, v bode 36 tohto rozsudku bolo uvedené, že vysoké náklady na vydanie európskeho patentu uplatňujúceho sa na území všetkých členských štátov predstavujú prekážku patentovej ochrany v Únii, takže bolo nevyhnutné, aby sa režim prekladov EPJÚ vyznačoval dobrým pomerom medzi jeho cenou a efektívnosťou.

43

Po druhé treba zdôrazniť, že Rada stanovila vytvorenie viacerých mechanizmov na účely zaistenia potrebnej rovnováhy medzi záujmami prihlasovateľov EPJÚ a záujmami ostatných hospodárskych subjektov vo vzťahu k prístupnosti prekladov dokumentov, ktoré priznávajú práva, alebo konaniam s viacerými hospodárskymi subjektmi.

44

Preto na účely uľahčenia získania EPJÚ a predovšetkým, aby sa prihlasovateľom umožnilo podať svoju prihlášku na EPÚ v akomkoľvek jazyku Únie, článok 5 napadnutého nariadenia stanovuje systém kompenzácie na úhradu všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky pre prihlasovateľov, najmä pre malé a stredné podniky, podávajúcich patentové prihlášky na EPÚ v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom EPÚ.

45

Ďalej na účely obmedzenia nevýhod pre hospodárske subjekty, ktoré nie sú schopné pochopiť s určitým stupňom znalostí dokumenty vyhotovené v angličtine, francúzštine, či nemčine, Rada v článku 6 napadnutého nariadenia stanovila prechodné obdobie v dĺžke maximálne dvanásť rokov, až kým nebudú dostupné vysokokvalitné strojové preklady do všetkých úradných jazykov Únie. Počas tohto prechodného obdobia musí byť každá žiadosť o jednotný účinok predložená spolu s úplným prekladom špecifikácie európskeho patentu do angličtiny, ak je jazykom konania francúzština alebo nemčina, alebo s úplným prekladom špecifikácie európskeho patentu do akéhokoľvek iného úradného jazyka Únie, ak je jazykom konania angličtina.

46

S cieľom chrániť hospodárske subjekty, ktoré nie sú schopné pochopiť s určitým stupňom znalostí dokumenty vyhotovené v jednom z úradných jazykov EPÚ, Rada v článku 4 napadnutého nariadenia stanovila viacero ustanovení uplatňujúcich sa v prípade sporu, ktoré majú jednak umožniť týmto hospodárskym subjektom, ktoré sa údajne dopustili porušenia, získať za podmienok stanovených týmto článkom úplný preklad EPJÚ, a ďalej v prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody umožňujú súdu, na ktorom sa spor prejednáva, zhodnotiť a zohľadniť dobrú vôľu údajného porušovateľa.

47

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba dospieť k záveru, že napadnuté nariadenie chráni nevyhnutnú rovnováhu medzi rôznymi dotknutými záujmami a v dôsledku toho nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa. Preto, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 61 až 74 svojich návrhov, je rozhodnutie Rady, že bude rozdielne zaobchádzať s úradnými jazykmi Únie a obmedzí sa na anglický, francúzsky a nemecký jazyk, vhodné a primerané na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorý toto nariadenie sleduje.

48

Je preto potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod.

49

Španielske kráľovstvo tvrdí, že Rada sa tým, že na EPÚ preniesla podľa článku 5 a článku 6 ods. 2 sporného nariadenia správu systému kompenzácie na úhradu nákladov na preklad a na uverejnenie prekladov v rámci prechodného režimu, dopustila porušenia zásad uvedených v rozsudku Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7), ktoré boli potvrdené rozsudkami Romano (98/80, EU:C:1981:104) a Tralli/ECB (C‑301/02 P, EU:C:2005:306).

50

Po prvé ani odôvodnenia nariadenia č. 1257/2012, ani odôvodnenia napadnutého nariadenia údajne neobsahujú objektívne odôvodnenie tohto prenesenia právomocí.

51

Po druhé z rozsudku Meroni/Vysokú úrad (9/56, EU:C:1958:7) vyplýva, že prenesenie sa môže týkať len jasne vymedzených vykonávacích právomocí, v prípade ktorých neexistuje priestor pre voľnú úvahu, a ich používanie preto podlieha prísnej kontrole vzhľadom na objektívne kritériá stanovené delegujúcim orgánom. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde.

52

V prvom rade článok 5 napadnutého nariadenia zveruje riadenie systému kompenzácie EPÚ, ktorý môže na základe voľnej úvahy rozhodnúť o vykonaní práva na úhradu nákladov na preklad, ktorý tento systém stanovuje. Okrem toho, hoci podľa Španielskeho kráľovstva článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1257/2012 ukladá členským štátom povinnosť zaručiť účinnú súdnu ochranu proti rozhodnutiam prijatým zo strany EPÚ pri vykonávaní úloh uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia a táto právomoc bola zverená výlučne jednotnému patentovému súdu v článku 32 ods. 1 písm. i) Dohody o JPS, Európsky patentový úrad má imunitu voči právomoci súdov a exekučnú imunitu a v dôsledku toho akty EPÚ nemôžu byť predmetom akéhokoľvek súdneho preskúmania.

53

V druhom rade úloha uverejniť preklady stanovená v článku 6 ods. 2 napadnutého nariadenia je činnosťou, v rámci ktorej neexistuje žiadna voľná úvaha. Preto nepodlieha žiadnemu súdnemu preskúmaniu.

54

Rada na úvod uvádza, že Španielske kráľovstvo nepopiera, že zúčastnené členské štáty majú za úlohu vykonávať prostredníctvom EPÚ správu systému kompenzácie a uverejňovať preklady. Vykonávanie práva Únie je predovšetkým úlohou členských štátov a na úlohy súvisiace so systémom kompenzácie a s uverejňovaním prekladov nie je nevyhnutné mať jednotné podmienky na vykonávanie v zmysle článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Zásady stanovené v rozsudkoch Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7), Romano (98/80, EU:C:1981:104) a Tralli/ECB (C‑301/02 P, EU:C:2005:306) nie sú relevantné. V každom prípade tieto zásady neboli porušené.

55

Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady.

56

Na úvod treba uviesť, že z písomností Španielskeho kráľovstva vyplýva, že tento členský štát tvrdí, že podmienky umožňujúce, aby Rada preniesla v článku 5 a článku 6 ods. 2 napadnutého nariadenia právomoci, nie sú splnené, čím dochádza k porušeniu zásad uvedených v rozsudku Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7).

57

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 5 a článok 6 ods. 2 napadnutého nariadenia vyzývajú zúčastnené členské štáty, aby v súlade s článkom 9 nariadenia č. 1257/2012 poverili EPÚ v zmysle článku 143 EPD úlohami, ktoré sú v nich určené.

58

Z článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012 vyplýva, že toto nariadenie predstavuje osobitnú dohodu v zmysle článku 142 EPD a na takúto dohodu sa teda uplatňujú ustanovenia deviatej časti tohto dohovoru týkajúce sa osobitných dohôd, ktorá obsahuje články 142 až 149 tohto dohovoru.

59

Podľa článkov 143 a 145 EPD skupina zmluvných štátov môže na základe ustanovení deviatej časti EPD poveriť EPÚ úlohami.

60

Na účely vykonania uvedených ustanovení článok 9 ods. 1 písm. d) a f) nariadenia č. 1257/2012 stanovuje, že zúčastnené členské štáty poveria EPÚ jednak úlohou uverejňovať preklady uvedené v článku 6 napadnutého nariadenia počas prechodného obdobia stanoveného v tomto článku a ďalej úlohou spravovať systém kompenzácie na úhradu nákladov na preklady uvedený v článku 5 tohto nariadenia.

61

Tieto úlohy sú však neoddeliteľne spojené s vykonaním jednotnej patentovej ochrany vytvorenej nariadením č. 1257/2012, ktorej režim prekladov je stanovený napadnutým nariadením.

62

Preto treba dospieť k záveru, že zverenie dodatočných úloh EPÚ vyplýva zo skutočnosti, že zúčastnené členské štáty vo svojom postavení zmluvných štátov EPD uzatvorili osobitnú dohodu v zmysle článku 142 tohto dohovoru.

63

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, Rada nezverila zúčastneným členským štátom alebo EPÚ vlastné vykonávacie právomoci, ktoré jej prináležia podľa práva Únie, takže zásady odvodené v rozsudku Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7) sa neuplatňujú.

64

Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod.

65

Španielske kráľovstvo tvrdí, že právny základ použitý na začlenenie článku 4 do napadnutého nariadenia je nesprávny, pretože toto ustanovenie sa netýka „jazykového režimu“ európskeho právneho titulu podľa článku 118 druhého odseku ZFEÚ, ale začlenenia určitých procesných záruk do rámca súdneho konania, čo nemôže byť založené na tomto ustanovení Zmluvy o FEÚ.

66

Rada tvrdí, že napadnuté nariadenie skutočne stanovuje pravidlo týkajúce sa jazykového režimu, pretože stanovuje požadované preklady po vydaní a zaregistrovaní jednotného účinku EPJÚ. Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje jazykový režim EPJÚ a pokiaľ ide o situáciu po zaregistrovaní jednotného účinku, spresňuje, že v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu v súlade s EPD sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady. Článok 4 uvedeného nariadenia zapĺňa právnu medzeru, lebo jazykový režim podľa EPD neupravuje jazykové požiadavky v prípade sporu. Okrem toho, keďže procesné pravidlá členských štátov neboli harmonizované právom Únie, treba zabezpečiť, aby údajný porušovateľ mal vždy právo, že mu bude predložený preklad dotknutého EPJÚ v celom rozsahu.

67

Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady.

68

Podľa ustálenej judikatúry voľba právneho základu aktu Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré možno preskúmať v rámci súdneho preskúmania, medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah tohto aktu (rozsudky Komisia/Rada, C‑377/12, EU:C:2014:1903, bod 34 a citovaná judikatúra, ako aj Spojené kráľovstvo/Rada, C‑81/13, EU:C:2014:2449, bod 35).

69

Pokiaľ ide o cieľ napadnutého nariadenia, treba v prejednávanej veci uviesť, že podľa jeho názvu a článku 1 toto nariadenie vykonáva posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov. Z odôvodnenia 16 napadnutého nariadenia preto vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je vytvoriť jednotný a zjednodušený režim prekladov pre EPJÚ.

70

Pokiaľ ide o obsah napadnutého nariadenia, treba uviesť, že článok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa prekladu v prípade sporu a prechodné ustanovenia, v prípade uverejnenia špecifikácie európskeho patentu, ktorý má výhody jednotného účinku v súlade s článkom 14 ods. 6 EPD, sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady. Podľa tohto ustanovenia sa európske patentové spisy zverejňujú v jazyku konania a obsahujú preklad patentových nárokov do dvoch ostatných úradných jazykov EPÚ.

71

Z uvedených úvah vyplýva, že napadnuté nariadenie stanovuje v súlade s článkom 118 druhým odsekom ZFEÚ jazykový režim EPJÚ, ktorý je definovaný odkazom na článok 14 ods. 6 EPD.

72

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 118 druhý odsek ZFEÚ nevylučuje, aby sa pri určení jazykového režimu európskeho titulu použil odkaz na jazykový režim organizácie, do ktorej patrí orgán, ktorý bude poverený vydávaním titulu, ktorému je priznaný jednotný účinok. Nie je teda relevantné, že napadnuté nariadenie nestanovuje vyčerpávajúcu právnu úpravu jazykového režimu uplatniteľnú na EPJÚ. Článok 118 druhý odsek ZFEÚ nepožaduje, aby Rada harmonizovala všetky jazykové aspekty titulov práv duševného vlastníctva vytvorených na základe prvého odseku tohto článku.

73

Pokiaľ ide o článok 4 napadnutého nariadenia, treba konštatovať, že sa priamo týka jazykového režimu EPJÚ, lebo upravuje osobitné pravidlá, ktoré upravujú prekladanie EPJÚ v osobitnom kontexte sporu. Keďže jazykový režim EPJÚ je stanovený všetkými ustanoveniami napadnutého nariadenia, a konkrétnejšie jeho článkami 3, 4 a 6, ktoré upravujú rôzne situácie, článok 4 tohto nariadenia nemôže byť, pokiaľ ide o právny základ, oddelený od ostatných ustanovení tohto nariadenia.

74

Vzhľadom na uvedené úvahy treba tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého článok 118 druhý odsek ZFEÚ nemôže slúžiť ako právny základ článku 4 napadnutého nariadenia, zamietnuť.

75

Je preto potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod.

76

Španielske kráľovstvo tvrdí, že Rada porušila zásadu právnej istoty. V prvom rade napadnuté nariadenie obmedzuje možnosti hospodárskych subjektov získať informácie, lebo špecifikácie EPJÚ budú zverejnené len v jazyku konania a ostatných úradných jazykoch EPÚ. Ďalej toto nariadenie nestanovuje režim, najmä jazykový, vydávania EPJÚ. Okrem toho sa v rámci správy systému kompenzácie neuvádza maximálna výška nákladov ani spôsob jej stanovenia. Okrem toho ustanovenia článku 4 uvedeného nariadenia nestačia na zhojenie neexistencie informácií týkajúcich sa EPJÚ. Preklad EPJÚ poskytnutý v prípade sporu nemá právnu silu a toto ustanovenie nestanovuje konkrétne dôsledky situácie, keď porušovateľ konal v dobrej viere. Napokon systém strojového prekladu neexistoval v čase prijatia napadnutého nariadenia a neexistujú záruky, že bude fungovať v oblasti, v ktorej je presnosť prekladu kľúčová.

77

Rada sa domnieva, že tvrdenia Španielskeho kráľovstva neprihliadajú na zásady nepriamej správy a subsidiarity, na ktorých je Únia založená. Napadnuté nariadenie ponecháva na členské štáty, aby konkrétne upravili také aspekty ako systém kompenzácie alebo strojové preklady. Zásada právnej istoty nevyžaduje, aby všetky pravidlá boli podrobne stanovené v základnom nariadení, pretože určité pravidlá môžu upraviť členské štáty alebo môžu byť vymedzené v delegovaných či vykonávacích aktoch. Okrem toho článok 4 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje základné prvky a kritériá na ich uplatnenie vnútroštátnym súdom.

78

Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady.

79

Podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, s cieľom umožniť dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie (pozri rozsudky France Télécom/Komisia, C‑81/10 P, EU:C:2011:811, bod 100 a citovanú judikatúru, ako aj LVK – 56, C‑643/11, EU:C:2013:55, bod 51).

80

Po prvé tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého napadnuté nariadenie obmedzuje možnosti hospodárskych subjektov získať informácie, spochybňuje jazykový režim stanovený týmto nariadením v rozsahu, v akom nestanovuje preklad EPJÚ do všetkých úradných jazykov Únie. Táto argumentácia však už bola zamietnutá v rámci prvého žalobného dôvodu.

81

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že napadnuté nariadenie nestanovuje režim, a to najmä jazykový, priznávania jednotného účinku, výklad tohto nariadenia v spojení s nariadením č. 1257/2012 umožňuje vylúčiť akékoľvek porušenie zásady právnej istoty.

82

Článok 3 ods. 2 napadnutého nariadenia stanovuje, že každá žiadosť o jednotný účinok uvedená v článku 9 nariadenia č. 1257/2012 sa predkladá v jazyku konania. V tejto súvislosti je jazyk konania definovaný v článku 2 písm. b) napadnutého nariadenia ako jazyk konania pred EPÚ v zmysle článku 14 ods. 3 EPD.

83

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1257/2012 musí byť jednotný účinok zaregistrovaný v registri pre jednotnú patentovú ochranu, pričom tento register je podľa článku 2 písm. e) tohto nariadenia súčasťou Európskeho patentového registra, ktorý spravuje EPÚ. Zápisy do Európskeho patentového registra sa podľa článku 14 ods. 8 EPD vykonávajú v troch úradných jazykoch EPÚ.

84

Po tretie, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu maximálnej výšky alebo spôsobu stanovenia tejto maximálnej výšky, stačí konštatovať, že generálny advokát v bodoch 110 a 111 svojich návrhov v podstate uviedol, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012 stanovuje, že zúčastnené členské štáty vo svojom postavení zmluvných štátov EPD zabezpečia riadenie činností súvisiacich s úlohami uvedenými v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia a že na tento účel vytvoria užší výbor správnej rady Európskej patentovej organizácie v zmysle článku 145 EPD, takže rozhodnutie týkajúce sa maximálnej výšky alebo spôsobu stanovenia tejto maximálnej výšky prijmú zúčastnené členské štáty v rámci tohto užšieho výboru. V tejto súvislosti preto nemožno konštatovať žiadne porušenie zásady právnej istoty.

85

Po štvrté skutočnosť, že právne účinky má patent len v jazyku, v ktorom bol vydaný, a nie preklad, ktorý musí byť poskytnutý v prípade sporu podľa článku 4 napadnutého nariadenia, nevedie k žiadnej právnej neistote, lebo predmetným hospodárskym subjektom umožňuje s istotou poznať jazyk, ktorý je rozhodujúci, na účely posúdenia rozsahu ochrany priznanej EPJÚ.

86

Po piate ani nestanovenie konkrétnych dôsledkov situácie, keď porušovateľ konal v dobrej viere, neporušuje zásadu právnej istoty. Naopak, ako vyplýva z odôvodnenia 9 napadnutého nariadenia, táto skutočnosť umožňuje, aby príslušný súd mohol posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu, pričom najmä preskúma, či je údajný porušovateľ malým alebo stredným podnikom pôsobiacim len na miestnej úrovni, a zohľadní jazyk konania pred EPÚ a počas prechodného obdobia preklad predložený spolu so žiadosťou o jednotný účinok.

87

Po šieste, pokiaľ ide o tvrdenia Španielskeho kráľovstva o neexistencii záruk riadneho fungovania strojového prekladu, ktorý v čase prijatia napadnutého nariadenia ešte nebol operatívny, treba uviesť, že v skutočnosti sa spochybňuje voľba normotvorcu Únie, ktorý stanovil prechodné obdobie dvanásť rokov na zavedenie jednej zložky jazykového režimu, ktorá sa týka strojového prekladu patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie. Hoci platí, že chýba záruka, že uvedený systém, ktorý bude operatívny na konci prechodného obdobia, bude riadne fungovať, nestačí to na zrušenie napadnutého nariadenia z dôvodu porušenia zásady právnej istoty, lebo takúto záruku nemožno poskytnúť. Tvrdenie Španielskeho kráľovstva preto treba zamietnuť ako neúčinné.

88

Z uvedeného vyplýva, že porušenie zásady právnej istoty nebolo zistené.

89

Je preto potrebné zamietnuť štvrtý žalobný dôvod.

90

Španielske kráľovstvo tvrdí, že článok 7 napadnutého nariadenia porušuje zásadu autonómie práva Únie, pretože rozlišuje medzi jednak nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a jednak jeho uplatňovaním od 1. januára 2014, pričom sa uvádza, že tento dátum sa posunie, ak Dohoda o JPS nenadobudne platnosť v súlade s jej článkom 89 ods. 1. V tomto prípade bola zmluvným stranám Dohody o JPS daná právomoc určiť dátum nadobudnutia účinnosti právnej normy Únie a v dôsledku toho výkon jej právomoci. Španielske kráľovstvo dodáva, že príklady Rady založené na legislatívnej praxi nie sú relevantné.

91

Rada tvrdí, že zo znenia odôvodnenia 9 v spojení s odôvodneniami 24 a 25 nariadenia č. 1257/2012 vyplýva, že cieľom politického rozhodnutia normotvorcu Únie na účely zabezpečenia riadneho fungovania EPJÚ, konzistentnosti judikatúry, a tým aj právnej istoty, ako aj nákladovej efektívnosti pre majiteľov patentov, bolo spojiť EPJÚ s fungovaním samostatného súdneho orgánu, ktorý bude ustanovený skôr, než sa vydá prvý EPJÚ. V tejto súvislosti neexistuje nijaká právna prekážka, ktorá by bránila vytvoreniu spojitosti medzi EPJÚ a jednotným patentovým súdom, pričom táto spojitosť bola dostatočne odôvodnená v odôvodneniach 24 a 25 nariadenia č. 1257/2012. V legislatívnej praxi napokon existuje viacero príkladov spojitosti medzi účinnosťou aktu Únie a udalosťou, ktorá sa tohto aktu netýka.

92

Vedľajší účastníci konania súhlasia s tvrdeniami Rady.

93

Je potrebné uviesť, že článok 7 ods. 2 napadnutého nariadenia stanovuje, že sa „[u]platňuje… od 1. januára 2014 alebo odo dňa nadobudnutia platnosti Dohody o [JPS], podľa toho, čo nastane neskôr“.

94

Podľa judikatúry Súdneho dvora priame uplatnenie nariadenia stanovené v článku 288 druhom odseku ZFEÚ vyžaduje, aby sa nadobudnutie jeho účinnosti a jeho uplatnenie v prospech alebo neprospech právnych subjektov uskutočnilo bez akéhokoľvek vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia, pokiaľ predmetné nariadenie nestanovuje členským štátom povinnosť, aby prijali zákony, iné právne predpisy, správne a finančné opatrenia nevyhnutné na to, aby mohli byť ustanovenia uvedeného nariadenia účinne uplatňované (pozri rozsudky Bussone, 31/78, EU:C:1978:217, bod 32, ako aj ANAFE, C‑606/10, EU:C:2012:348, bod 72 a citovanú judikatúru).

95

O takýto prípad ide v prejednávanej veci, lebo normotvorca Únie nechal na členské štáty, aby na účely uplatnenia ustanovení napadnutého nariadenia jednak prijali viacero opatrení v právnom rámci vymedzenom EPD a jednak vytvorili jednotný patentový súd, ktorý, ako je uvedené v odôvodneniach 24 a 25 nariadenia č. 1257/2012, je nevyhnutný na zabezpečenie správneho fungovania tohto patentu, konzistentnosti judikatúry a tým aj právnej istoty a nákladovej efektívnosti majiteľom patentu.

96

Z uvedených úvah vyplýva, že piaty žalobný dôvod treba zamietnuť.

97

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť žalobu v celom rozsahu, ako aj návrh na čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia podaný subsidiárne Španielskym kráľovstvom.

98

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada navrhla zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že tento členský štát znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli Rade.

99

Podľa článku 140 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: