—

V. L. B. Dupuy, v zastúpení: M. Stawska‑Höbel, Rechtsanwältin,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: F. Dedousi a M. Skorila, splnomocnené zástupkyne,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci L. D’Ascia, avvocato dello Stato,

—

Európska komisia, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët a B. Eggers, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov na jednej strane medzi spoločnosťou eco cosmetics GmbH & Co. KG (ďalej len „eco cosmetics“) so sídlom v Nemecku a Virginiou Laetitiou Barbarou Dupuy s bydliskom vo Francúzsku, a na strane druhej, medzi združením Raiffeisenbank St. Georgen reg. Gen. mbH so sídlom v Rakúsku a Tetyanou Bonchykovou s bydliskom v Nemecku, vo veciach týkajúcich sa európskeho konania o platobnom rozkaze.

3

Odôvodnenia 13, 19 a 23 až 25 nariadenia č. 1896/2006 znejú takto:

…

…

4

Podľa odôvodnenia 27 uvedeného nariadenia „by sa konania o výkone európskeho platobného rozkazu mali naďalej spravovať vnútroštátnym právom“.

5

Článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1896/2006 uvádza:

„Účelom tohto nariadenia je:

6

Článok 6 uvedeného nariadenia s názvom „Právomoc“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením [Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42)].“

7

Článok 12 ods. 3 a 5 nariadenia č. 1896/2006 znie:

„3.   V európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:

…

5.   Súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch 13, 14 a 15.“

8

Článok 13 nariadenia č. 1896/2006 nazvaný „Doručovanie s dokladom o prijatí odporcovi“ stanovuje:

„Európsky platobný rozkaz sa môže doručovať odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia, a to niektorým z týchto spôsobov:

9

Článok 14 ods. 1 a 2 tohto nariadenia nazvaný „Doručovanie bez dokladu o prijatí odporcovi“ stanovuje:

„1.   Európsky platobný rozkaz sa odporcovi môže doručovať v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia aj niektorým z týchto spôsobov:

2.   Na účely tohto nariadenia je doručenie podľa odseku 1 neprípustné, ak adresa odporcu nie je s určitosťou známa.

…“

10

Článok 15 tohto nariadenia s názvom „Doručovanie zástupcovi“ znie:

„Rozkaz sa podľa článkov 13 alebo 14 môže doručiť aj zástupcovi odporcu.“

11

Podľa článku 16 nariadenia č. 1896/2006:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.

…“

12

V článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia sa uvádza:

„Ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2 konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.

…“

13

Článok 18 tohto nariadenia nazvaný „Vykonateľnosť“ stanovuje:

„1.   Ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2 po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G ako je uvedené v prílohe VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, formálne požiadavky na vykonateľnosť sa riadia právom členského štátu pôvodu.

3.   Súd zašle vykonateľný európsky platobný rozkaz navrhovateľovi.“

14

Článok 20 nariadenia č. 1896/2006 nazvaný „Preskúmanie vo výnimočných prípadoch“ stanovuje:

„1.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:

za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

2.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

3.   Ak súd zamietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.“

15

Článok 21 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu.

Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným, sa vykonáva za tých istých podmienok ako vykonateľné rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.“

16

Článok 26 uvedeného nariadenia s názvom „Vzťah s vnútroštátnym procesným právom“ znie:

„Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.“

17

Občiansky súdny poriadok (Zivilprozessordnung) upravuje v nemeckom práve konanie uplatniteľné v oblasti týkajúcej sa platobného rozkazu.

18

eco cosmetics, spoločnosť založená podľa nemeckého práva, podala na vnútroštátny súd návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu proti pani Dupuy s bydliskom vo Francúzsku.

19

Dňa 22. marca 2010 Amtsgericht Wedding (okresný súd Wedding) podľa článku 12 nariadenia č. 1896/2006 uvedenému návrhu vyhovel a vydal požadovaný európsky platobný rozkaz, aby ho následne doručil formou medzinárodného doporučeného listu s potvrdením o prijatí. Ako vyplýva z potvrdenia o prijatí, platobný rozkaz bol doručený 31. marca 2010 na adresu, ktorú uviedla eco cosmetics. Potvrdenie o prijatí neobsahuje iné údaje týkajúce sa doručenia.

20

Vnútroštátny súd 20. mája 2010 vyhlásil uvedený platobný rozkaz za vykonateľný.

21

Pani Dupuy prostredníctvom listu právneho zástupcu z 28. júla 2010 podala odpor proti predmetnému platobnému rozkazu. Vnútroštátny súd v liste z 5. augusta 2010 uviedol, že odpor bol podaný po uplynutí lehoty a že v tejto fáze konania možno jedine podať návrh na preskúmanie podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006.

22

O dva mesiace neskôr podala pani Dupuy listom zo 7. októbra 2010 návrh na preskúmanie bez toho, aby sa k veci bližšie vyjadrila. O šesť mesiacov neskôr listom svojho právneho zástupcu z 13. apríla 2011 odôvodnila svoj návrh na preskúmanie.

23

Pani Dupuy predovšetkým tvrdí, že európsky platobný rozkaz vydaný proti nej jej nikdy nebol doručený. Spresňuje, že byt nachádzajúci sa na adrese uvádzanej spoločnosťou eco cosmetics opustila už v októbri 2009 a že o tomto platobnom rozkaze sa dozvedela 23. júla 2010 iba od svojej banky.

24

Raiffeisenbank St. Georgen reg. Gen. mbH, banka založená podľa rakúskeho práva, podala na vnútroštátny súd návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu proti pani Bonchykovej s bydliskom v Nemecku.

25

Dňa 2. septembra 2010 Amtsgericht Wedding vydal požadovaný európsky platobný rozkaz a bezvýsledne sa dvakrát pokúšal doručiť ho poštou na adresy uvedené touto bankou.

26

Táto banka neskôr uviedla ďalšiu adresu, na ktorú bol predmetný európsky platobný rozkaz doručený uložením do poštovej schránky 1. februára 2011.

27

Dňa 10. marca 2011 Amtsgericht Wedding vyhlásil uvedený platobný rozkaz za vykonateľný.

28

Pani Bonchyková faxom z 1. júna 2011 podala proti európskemu platobnému rozkazu odpor. Uviedla, že o existencii tohto rozkazu sa dozvedela iba náhodou a že od roku 2009 už nebýva na adrese, na ktorú jej bol tento rozkaz doručený.

29

Amtsgericht Wedding v liste zo 17. júna 2011 adresovanom pani Bonchykovej uviedol, že odpor bol podaný po uplynutí lehoty a že v tejto fáze konania možno jedine podať návrh na preskúmanie podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006. Listom svojho právneho zástupcu z 24. júna 2011 dotknutá osoba podala návrh na preskúmanie.

30

Za týchto podmienok Amtsgericht Wedding rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, pričom otázky položené vo veciach C‑119/13 a C‑120/13 sú zhodné s výnimkou druhej prejudiciálnej otázky, ktorá sa týka iba veci C‑119/13:

31

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 8. apríla 2013 boli veci C‑119/13 a C‑120/13 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

32

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ náleží Súdnemu dvoru dať vnútroštátnemu sudcovi užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. V tomto smere Súdnemu dvoru prípadne prislúcha právo preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. Povinnosťou Súdneho dvora je totiž vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi (rozsudok Worten, C‑342/12, EU:C:2013:355, bod 30 a citovaná judikatúra).

33

V dôsledku toho napriek tomu, že položené otázky sa z formálneho hľadiska v zásade vzťahujú na výklad článku 20 nariadenia č. 1896/2006, nebráni táto okolnosť tomu, aby Súdny dvor poskytol výklad všetkých častí práva Únie, ktoré môžu byť užitočné pre rozhodnutia vo veciach samých. V tejto súvislosti Súdnemu dvoru prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutí vnútroštátneho súdu, vybral tie právne ustanovenia, ktoré si so zreteľom na predmet sporov vyžadujú výklad (rozsudok Worten, EU:C:2013:355, bod 31 a citovaná judikatúra).

34

V prejednávanej veci zo spisov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že vnútroštátny súd za okolností vo veciach samých nevylučuje podanie odporu stanovené v článkoch 16 a 17 nariadenia č. 1896/2006. Grécka a talianska vláda okrem toho tieto ustanovenia považujú za jediné uplatniteľné ustanovenia na okolnosti vo veciach samých.

35

Výklad článkov 18 a 19 tohto nariadenia je tiež relevantný vo veciach samých, pretože vnútroštátny súd vyhlásil európske platobné rozkazy za vykonateľné.

36

Za týchto podmienok treba na to, aby bolo možné vnútroštátnemu súdu poskytnúť užitočnú odpoveď, prvú prejudiciálnu otázku preformulovať tak, že sa v podstate týka toho, či sa nariadenie č. 1896/2006 má vykladať v tom zmysle, že postupy uvedené v článkoch 16 až 20 tohto nariadenia sú uplatniteľné, ak sa preukáže, že platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 uvedeného nariadenia.

37

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že z článku 12 ods. 5 a článkov 13 až 15 nariadenia č. 1896/2006 vyplýva, že každý rozkaz, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, musí byť predmetom doručovania, ktoré pri dodržaní jedného zo spôsobov opísaných v uvedených článkoch 13 až 15 je v súlade s minimálnymi požiadavkami uloženými týmto nariadením. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 36 až 41 svojich návrhov, v prípade nesplnenia týchto minimálnych požiadaviek by bola ohrozená rovnováha medzi cieľmi sledovanými nariadením č. 1896/2006, ktorými sú na jednej strane rýchlosť a účinnosť a na druhej strane, dodržiavanie práva na obranu.

38

Po prvé, pokiaľ ide o prípadné podanie odporu podľa článkov 16 a 17 nariadenia č. 1896/2006, treba spresniť, že ako vyplýva z odôvodnenia 24 uvedeného nariadenia, odpor predstavuje riadny prostriedok na ukončenie európskeho konania o platobnom rozkaze spôsobujúci automatické pokračovanie sporu v riadnom občianskom súdnom konaní.

39

Pokiaľ sa totiž proti pohľadávkam, na základe ktorých bol vydaný európsky platobný rozkaz, podá odpor, neuplatní sa ďalej osobitné konanie upravené nariadením č. 1896/2006, pretože účelom tohto nariadenia je podľa jeho článku 1 ods. 1 písm. a) iba „zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok“.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 16 nariadenia č. 1896/2006 môže odporca na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ktoré sa mu zašle spolu so vzorovým tlačivom E obsahujúcim platobný rozkaz. Odpor sa musí podať do 30 dní od doručenia rozkazu.

41

Pokiaľ teda európsky platobný rozkaz nie je doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 nariadenia č. 1896/2006, odporca nedostane tlačivá uvedené v bode 40 tohto rozsudku, a teda nie je riadne upovedomený o existencii a základe európskeho platobného rozkazu, ktorý bol proti nemu vydaný. V takomto prípade nemá nevyhnutne všetky potrebné informácie, ktoré mu umožňujú rozhodnúť sa, či má alebo nemá podať odpor proti tomuto rozkazu.

42

Takáto situácia by nebola v súlade s právom na obranu, keďže za okolností, ako sú okolnosti dotknuté vo veciach samých, nemožno uplatniť konanie o odpore stanovené v článkoch 16 a 17 nariadenia č. 1896/2006.

43

Po druhé treba spresniť, že v prípade neexistencie doručenia v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 nariadenia č. 1896/2006 nezačína plynúť lehota na podanie odporu uvedená v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia, takže je spochybnená platnosť úkonov, ktoré sa viažu na uplynutie tejto lehoty, ako je vyhlásenie vykonateľnosti stanovené v článku 18 uvedeného nariadenia alebo návrh na preskúmanie uvedený v jeho článku 20, hoci sa už začalo ich vykonávanie.

44

Presnejšie, pokiaľ ide o konanie o preskúmanie, treba pripomenúť, že toto konanie, ako to uvádza aj samotný názov článku 20 nariadenia č. 1896/2006, nastane iba „vo výnimočných prípadoch“ stanovených vyčerpávajúcim spôsobom v tomto článku, pričom nesprávne doručenie nepatrí do týchto výnimočných prípadov.

45

V každom prípade treba pripomenúť, že podľa článku 26 nariadenia č. 1896/2006, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, „sa riadia vnútroštátnym právom“, takže v takomto prípade je vylúčené obdobné uplatnenie uvedeného nariadenia.

46

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, nariadenie č. 1896/2006 neupravuje prípadné prostriedky nápravy, ktoré má odporca k dispozícii, pokiaľ sa až po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu preukáže, že tento platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v článkoch 13 až 15 tohto nariadenia.

47

V takom prípade z toho vyplýva, že tieto procesné otázky sa naďalej riadia vnútroštátnym právom podľa článku 26 nariadenia č. 1896/2006.

48

V každom prípade treba zdôrazniť, že ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku, ak európsky platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 nariadenia č. 1896/2006, nemožno uplatniť vykonateľnosť stanovenú v článku 18 uvedeného nariadenia. Z toho vyplýva, že vyhlásenie vykonateľnosti takého platobného rozkazu treba považovať za neplatné.

49

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že nariadenie č. 1896/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že postupy uvedené v článkoch 16 až 20 tohto nariadenia nie sú uplatniteľné, ak sa preukáže, že európsky platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 uvedeného nariadenia. Ak sa takáto nezrovnalosť objaví až po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu, odporca musí mať možnosť nahlásiť túto nezrovnalosť, ktorá v prípade, že je riadne preukázaná, musí spôsobiť neplatnosť tohto vyhlásenia vykonateľnosti.

50

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku netreba odpovedať na druhú a tretiu položenú otázku.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, sa má vykladať v tom zmysle, že postupy uvedené v článkoch 16 až 20 tohto nariadenia nie sú uplatniteľné, ak sa preukáže, že európsky platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 uvedeného nariadenia.

Ak sa takáto nezrovnalosť objaví až po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu, odporca musí mať možnosť nahlásiť túto nezrovnalosť, ktorá v prípade, že je riadne preukázaná, musí spôsobiť neplatnosť tohto vyhlásenia vykonateľnosti.