1.

Smernicou o PVŽP ( 2 ) sa Súdny dvor nezaoberá prvý raz – práve naopak. ( 3 ) Zároveň prináša vždy nové otázky.

2.

V prebiehajúcom prejudiciálnom konaní treba objasniť, či skúšobná ťažba zemného plynu pri skúšobných vrtoch predstavuje „ťažbu… zemného plynu na komerčné účely“, ktorá si pri dosiahnutí určitej prahovej hodnoty nevyhnutne vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Ďalej treba vysvetliť, ako túto prahovú hodnotu treba uplatňovať, to znamená predovšetkým to, či a prípadne ktoré ďalšie vrty a iné projekty sa musia zohľadniť.

3.

Okrem toho sa treba venovať tomu, ako treba posúdiť, či si taký skúšobný vrt ako hĺbkový vrt vyžaduje posúdenie, pretože treba počítať s významnými vplyvmi na životné prostredie.

4.

V článku 2 ods. 1 sa stanovuje cieľ smernice o PVŽP:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie z dôvodu, okrem iného, ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov.“

5.

V článku 4 ods. 1 až 3 a v prílohách I až III smernice o PVŽP sa upravuje, ktoré projekty musia byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie:

„1.   … projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

2.   Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, členské štáty určia pre projekty uvedené v prílohe II na základe:

či budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

3.   Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy príslušné výberové kritériá uvedené v prílohe III.“

6.

Príloha I bod 14 smernice o PVŽP sa týka ťažby zemného plynu:

„Ťažba ropy a zemného plynu na komerčné účely, ak extrahované množstvo presahuje 500 ton za deň pre ropu a 500 000 m3/deň pre plyn.“

7.

Aj v prílohe II bode 2 písm. d) a e) sa uvádzajú potenciálne typy projektov, ktoré môžu súvisieť s vyhľadávaním zemného plynu:

8.

Okrem toho treba upozorniť na prílohu II bod 13 písm. b) smernice o PVŽP, ktorá sa týka vývoja a testovania:

„Projekty v prílohe I realizované výnimočne alebo na rozvoj a testovanie nových metód alebo výrobkov a ktoré sa nepoužívali dlhšie ako dva roky.“

9.

Príloha III smernice o PVŽP napokon v článku 4 ods. 3 uvádza výberové kritériá pre výber projektov podľa prílohy II:

„1. Vlastnosti projektov

Projekty sa musia posudzovať najmä so zreteľom na:

2. Umiestnenie projektov

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v pravdepodobne zasiahnutej zemepisnej oblasti, a najmä:

10.

Rakúsko v prílohe I stĺpci 1 bode 29 písm. a) zákona z roku 2000 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (Umweltverträglichkeitsprüfungsgesetz 2000) stanovilo, že prahové hodnoty podľa prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP sa musia splniť „na sondu“:

„Ťažba ropy alebo zemného plynu s kapacitou minimálne 500 ton za deň na sondu pri rope a minimálne 500000 m3/deň na sondu pri zemnom plyne“.

11.

V § 1 bodoch 1 a 2 zákona z roku 1999 o minerálnych surovinách (Mineralrohstoffgesetz 1999, ďalej „MinroG“) sa rozlišuje medzi vyhľadávaním surovín a ich získavaním:

„§ 1. Na účely tohto zákona:

1.   ‚Vyhľadávanie‘ je akékoľvek nepriame a priame hľadanie minerálnych surovín vrátane s ním súvisiacich prípravných činností, ako aj sprístupnenie a skúmanie prírodných nálezísk minerálnych surovín a opustených háld, ktoré ich obsahujú, na účel zistenia, či sú vhodné na ťažbu;

2.   ‚Získavanie‘ je oddeľovanie alebo uvoľňovanie (ťažba) minerálnych surovín a s nimi súvisiace prípravné, sprievodné a následné činnosti;

…“

12.

V konaní pred vnútroštátnym súdom sa rakúska Marktgemeinde Straßwalchen (obec Straßwalchen) a jej 59 obyvateľov, okrem iného pán Kornhuber (ďalej len „obec“ alebo „obec Straßwalchen a i.“) sťažujú, že rakúsky Bundesminister für Wirtschaft, Familie und Jugend (spolkový minister pre hospodárstvo, rodinu a mládež) udelil 29. augusta 2011 spoločnosti Rohöl‑Aufsuchungs AG (ďalej len „RAG“) povolenie na prieskumný vrt na území obce.

13.

Vydané povolenie zahŕňa zriadenie miesta vrtu a príjazdu k nemu, montáž a demontáž vrtného zariadenia, vykonanie vrtných činností, montáž a demontáž testovacieho zariadenia, vykonanie testovacích prác, navrátenie plochy potrebnej pre vrtné zariadenie do pôvodného stavu a rekultivačné opatrenia v prípade neúspešného vrtu, vykonanie navrátenia plochy potrebnej pre vrtné zariadenie do pôvodného stavu až do veľkosti budúcej plochy potrebnej pre sondu a vykonanie rekultivačných opatrení na okrajových oblastiach v prípade úspešného vrtu. Predpokladaná hĺbka vrtu je približne 4150 m.

14.

Pre prípad úspešného vrtu obsahuje povolenie aj skúšobnú ťažbu zemného plynu až do celkového množstva 1000000 m3, aby sa preukázala hospodárnosť vrtu. Ťažiť sa má pritom 150000 až 250000 m3 denne. Vyťažený plyn sa následne na okrajovej oblasti miesta vrtu spáli. Nepredpokladá sa napojenie na plynovod zemného plynu s vysokým tlakom. V prípade úspešného vrtu sa ďalej uskutoční (v podstatne menších množstvách) skúšobná ťažba ropy a asociovaného zemného plynu (maximálne 150 m3, resp. 18900 m3 denne).

15.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa neuskutočnilo, pretože nejde o získavanie zemného plynu alebo ropy a neexistuje súvislosť s inými projektmi.

16.

Podľa tvrdenia spoločnosti RAG sa vrt medzičasom dokončil, pričom sa nenašla ropa ani zemný plyn.

17.

Obec však v konaní vo veci samej zastáva názor, že posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie sa malo uskutočniť. Okrem iného uvádza, že len na jej území sa uskutočnilo viac ako 30 vrtov a ďalšie vrty boli povolené. Okrem toho sa na území obce a v jej okolí vybudovalo množstvo zásobníkov zemného plynu a plynovodov pre zemný plyn.

18.

Verwaltungsgerichtshof preto predkladá Súdnemu dvoru tieto otázky:

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

19.

Obec Straßwalchen a i., Rakúska republika, RAG, Spolková republika Nemecko, Poľská republika a Európska komisia sa vyjadrili písomne a aj na pojednávaní 3. septembra 2014.

20.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zameriava na to, či skúšobná ťažba zemného plynu v rámci skúšobných vrtov musí byť nevyhnutne predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na tento účel treba najprv objasniť, či pritom ide o ťažbu zemného plynu na komerčné účely v zmysle prílohy I bodu 14, následne či sa môže posudzovať rozsah ťažby na dosiahnutie stanovenej prahovej hodnoty na sondu, a napokon, ktoré iné projekty sa musia zohľadniť pri preskúmaní, či je nutné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

21.

Prvou otázkou sa Verwaltungsgerichtshof chce dozvedieť, či pojem „ťažba… zemného plynu na komerčné účely“ v zmysle prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP zahŕňa časovo a množstevne obmedzenú skúšobnú ťažbu zemného plynu, ktorá sa vykonáva v rámci prieskumného vrtu na zistenie hospodárnosti trvalej ťažby zemného plynu.

22.

Na úvod treba pripomenúť, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. ( 4 ) Nie je preto relevantné, ako pojem ťažba definuje rakúske právo.

23.

Rakúsko a RAG zdôrazňujú, že priamym cieľom skúšobného vrtu nie je ťažiť zemný plyn na hospodárske využitie. Vrt slúži naopak len na to, aby sa zistilo, či a v akom rozsahu možno zemný plyn ťažiť v rámci hospodárskej činnosti.

24.

Ako naproti tomu uvádza Nemecko, pojem „získavanie“ v bežnom nemeckom jazyku však celkom všeobecne označuje ťaženie nerastného bohatstva a surovín. Nie je potrebné, aby sa získaný materiál mohol hospodársky využívať alebo aby sa také využitie plánovalo.

25.

Nemecko a Komisia tiež správne upozorňujú, že v anglickom a francúzskom znení smernice o PVŽP sa používa pojem „extraction“, ( 5 ) ktorý hospodárske využitie vyťažených surovín implikuje ešte menej než pojem získavanie. Neexistujú také jazykové verzie, s ktorými by slovné spojenie skúšobná ťažba nebolo zlučiteľné.

26.

Skutočnosť, že je zahrnutá len ťažba na komerčné účely, skúšobnú ťažbu v rámci skúšobného vrtu ešte nevyhnutne nevylučuje z uplatniteľnosti tohto typu projektu. Keďže sa vykonáva preto, aby sa objasnila možnosť komerčnej ťažby zemného plynu alebo ropy, slúži skúšobná ťažba tiež na komerčné účely. Inak by to bolo v prípade skúšobnej ťažby, ktorá slúži len na výskum, ale nie na prípravu hospodárskej činnosti.

27.

Rakúsko a RAG však uvádzajú, že v baníctve a v úprave ťažobných práv sa pojem ťažba chápe reštriktívnejšie. Vzťahuje sa len na produkciu surovín, kým odber surovín v rámci prieskumu sa priraďuje k prieskumu. Týmto rozsahom pôsobnosti podľa úpravy ťažobných práv sa normotvorca riadil pri zostavovaní prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP.

28.

Smernica o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori ( 6 ) potvrdzuje toto chápanie. V článku 2 bodoch 15 a 16 totiž rozlišuje medzi prieskumom a ťažbou, pričom posledné uvedené zahŕňa získavanie. Naopak, prieskum by nepredstavoval získavanie. V prospech toho, že toto rozlišovanie je relevantné aj pre smernicu o PVŽP, svedčí tiež skutočnosť, že podľa odôvodnenia 16 prvej uvedenej smernice sa predovšetkým na niektoré prieskumné operácie nevzťahujú pravidlá o účasti verejnosti – vrátane smernice o PVŽP.

29.

Aj zo smernice o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu ( 7 ) možno odvodiť rozlišovanie medzi prieskumom a ťažbou. V článku 3 bode 21 tejto smernice sa totiž definuje „prieskum“ ako vyhľadávanie ekonomicky využiteľných ložísk nerastných surovín, vrátane odberu vzoriek, objemového vzorkovania, vŕtania a výkopov s výnimkou akýchkoľvek prác potrebných na prípravu ťažby na ložisku a akýchkoľvek činností priamo spojených s existujúcou ťažobnou činnosťou.

30.

Obe smernice majú spoločné to, že na účely začlenenia do oblasti, ktorú upravujú, definujú prieskum samostatne. Aj v rámci smernice o PVŽP sa preto zdá, že začlenenie prieskumu do ťažby bez výslovnej úpravy je skôr sporné.

31.

Definícia pojmov v iných predpisov zároveň nemá pre výklad typov projektov podľa smernice o PVŽP záväznú povahu. Súdny dvor vyložil pojem zneškodnenie odpadu uvedený v smernici PVŽP v tom zmysle, že zahŕňa jeho zhodnotenie, kým smernica o odpade tieto dva pojmy prísne oddeľuje. ( 8 ) Ak vymedzenie v iných úpravách nijako nesúvisí s dôsledkami pre životné prostredie a smernica o PVŽP výslovne neodkazuje na inú úpravu, pojem uvedený v smernici o PVŽP treba totiž vykladať nezávisle od týchto úprav a predovšetkým s ohľadom na vplyvy projektu na životné prostredie. ( 9 ) Okrem toho by obmedzenie pojmu zneškodnenie odpadu v smernici o PVŽP na význam podľa smernice o odpadoch viedlo k tomu, že zhodnotenie odpadu by úplne vypadlo z pôsobnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie.

32.

V prejednávanom prípade však situácia nie je taká jasná ako pri rozlišovaní medzi zneškodnením a zhodnotením odpadu. Vplyvy dlhodobej ťažby zemného plynu a skúšobnej ťažby v rámci skúšobného vrtu sa na prvý pohľad líšia, predovšetkým pokiaľ ide o ich trvanie, ale aj pokiaľ ide o infraštruktúru na zužitkovanie vyťaženého plynu.

33.

Nemožno síce vylúčiť, že z hľadiska významu vplyvov na životné prostredie je relevantný vrt, ktorý sa pri prieskume a ťažbe výrazne neodlišuje. Ale práve v tomto bode neexistuje relevantný rozdiel medzi vrtmi na ťažbu zemného plynu v zmysle prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP a inými hĺbkovými vrtmi, ktoré si podľa článku 4 ods. 2 a 3 a prílohy II bodu 2 písm. d) vyžadujú posudzovanie len vtedy, keď môžu mať významný vplyv na životné prostredie. ( 10 ) Okolnosť, že sa vŕta, nevedie teda nutne k domnienke, že ide o získavanie zemného plynu.

34.

Keďže na prieskumný vrt sa ako na hĺbkový vrt so všetkou pravdepodobnosťou vzťahuje smernica o PVŽP, nie je nutné, aby sa na zaistenie posudzovania takých vplyvov pojem ťažba zemného plynu rozšíril nad rámec jazyka ťažobného práva. Vzhľadom na to, že neexistuje definícia pojmu hĺbkový vrt, Nemecko považuje výklad tohto typu projektov za nejasný. Ale ani tento pojem práva Únie nemôžu členské štáty konkretizovať jednostranne, ale treba ho vykladať autonómne, a predovšetkým v kontexte cieľov smernice o PVŽP.

35.

Ďalší systematický argument, aby sa vyhľadávanie nepriraďovalo k získavaniu, spočíva v použití denných prahových hodnôt pri definícii tohto typu projektov v prílohe I bode 14 smernice o PVŽP. Denná prahová hodnota umožňuje domnievať sa, že normotvorca nemal na mysli dočasnú skúšobnú ťažbu, ale projekt získavania realizovaný dlhší čas. Aj skúšobná ťažba môže síce trvať niekoľko dní, ako preukazuje povolenie sporné v tejto veci, v ktorom sa stanovuje celkové najvyššie vyťažené množstvo, ako aj nižší denný ťažobný limit. Skúšobná ťažba zemného plynu v rámci skúšobného vrtu však nemá rovnakú kvalitu ako trvalá ťažba.

36.

V kontexte týchto argumentov nemôže viesť k inému výsledku ani ustálená judikatúra, podľa ktorej má smernica o PVŽP, pokiaľ ide o povinnosť uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, rozsiahlu pôsobnosť a jej cieľ je veľmi široký. ( 11 )

37.

Na prvú otázku teda treba odpovedať, že pri časovo a množstevne obmedzenej skúšobnej ťažbe zemného plynu, ktorá sa vykonáva v rámci prieskumného vrtu na preskúmanie hospodárnosti trvalej ťažby zemného plynu, nejde o „ťažbu… zemného plynu na komerčné účely“ podľa prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP.

38.

Na druhú otázku odpoviem pre prípad, že sa Súdny dvor k mojej odpovedi na prvú otázku neprikloní. Zameriava sa na to, či príloha I bod 14 smernice o PVŽP umožňuje takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá pri ťažbe zemného plynu neviaže prahové hodnoty uvedené v prílohe I bode 14 smernice 85/337 na samotnú ťažbu, ale na „ťažbu na sondu“, teda na jednotlivý vrt.

39.

Zo znenia smernice o PVŽP sa obmedzenie prahovej hodnoty na ťažbu na sondu nedá odvodiť. Už preto nie je jasné, či je táto podmienka zlučiteľná s rozsiahlou pôsobnosťou smernice a jej cieľmi.

40.

Okrem toho, cieľ smernice o PVŽP nemožno obísť rozdelením projektov a nezohľadnenie kumulatívneho účinku projektov by nemalo mať za následok skutočnosť, že všetky projekty uniknú povinnosti posúdenia, aj keď ako celok môžu mať v zmysle článku 2 ods. 1 významné vplyvy na životné prostredie. ( 12 )

41.

Uvedené sa síce konštatovalo najčastejšie v súvislosti s projektmi podľa prílohy II smernice o PVŽP, ( 13 ) ale ani projekty podľa prílohy I nesmú byť rozdelené tak, aby sa obišla povinnosť posúdiť vplyvy na životné prostredie. ( 14 ) Ako správne uvádza obec, obmedzenie posúdenia prahovej hodnoty podľa prílohy I bodu 14 na požiadavku na sondu vyzýva priamo k takému rozdeleniu.

42.

Netreba rozhodnúť o tom, či je správne protichodné tvrdenie spoločnosti RAG, že také rozdelenie je z hospodárskych dôvodov vylúčené. V tomto prípade by totiž nevznikol nijaký rozdiel, ak by sa upustilo od toho, že sa bude vychádzať z jednotlivých sond.

43.

Rakúsko a RAG síce vysvetľujú, že podľa rakúskeho práva, presnejšie podľa § 3 ods. 2 UVP‑Gesetz 2000, je potrebné zohľadniť kumulatívne účinky. Toto ustanovenie však nie je predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil Verwaltungsgerichtshof.

44.

Uvedené ani neprekvapuje. Úprava kumulácie, ktorú uviedlo Rakúsko, totiž v prípade dosiahnutia prahovej hodnoty pri viacerých projektoch nevedie nevyhnutne k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 a v prílohe I bode 14 smernice o PVŽP. Posúdenie sa skôr uskutoční len vtedy, keď sa dodatočne zistí, že treba počítať so značnými, škodlivými, s obmedzujúcimi alebo so zaťažujúcimi účinkami. Rakúsku úpravu kumulácie treba preto považovať nanajvýš za nástroj na prebratie článku 4 ods. 2 a 3, ako aj prílohy II, kde sa vyžaduje také dodatočné určenie.

45.

Príloha I bod 14 smernice o PVŽP teda bráni takej vnútroštátnej úprave, ktorá pri ťažbe zemného plynu viaže prahové hodnoty uvedené v tomto bode na „ťažbu na sondu“.

46.

Treťou prejudiciálnou otázkou chce Verwaltungsgerichtshof zistiť, ktoré iné projekty treba zohľadniť pri zisťovaní, či existuje povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ sa táto otázka riadi prílohou I bodom 14 smernice o PVŽP, odpoviem na ňu tiež len pre prípad, že Súdny dvor dospeje pri odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku k inému záveru.

47.

Keďže táto otázka sa predkladá len v prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, Verwaltungsgerichtshof sa zjavne domnieva, že povinnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie sa môže opierať len o článok 4 ods. 1 a prílohu I bod 14 smernice o PVŽP, ktorá sa týka ťažby zemného plynu na komerčné účely s objemom ťažby viac ako 500000 m3/deň (o tom v časti 1). Môže však vyplývať aj z článku 4 ods. 2, ako aj z prílohy II bodu 2 písm. d) smernice, pokiaľ skúšobný vrt treba bez ohľadu na vyťažený objem považovať za hĺbkový vrt. Súdny dvor by sa preto mal zaoberať aj týmto hľadiskom, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytol užitočnú odpoveď (o tom v časti 2). ( 15 )

48.

Ak skúšobnú ťažbu zemného plynu, ktorá sa uskutočňuje v rámci skúšobného vrtu, treba považovať za získavanie zemného plynu, musí sa vykonať posudzovanie podľa článku 4 ods. 1 a prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP, keď objem ťažby prekročí 500000 m3/deň. Keďže objem ťažby nemožno posúdiť na základe jednotlivej sondy, vzniká otázka, ako ho treba vymerať.

49.

Verwaltungsgerichtshof spomína možnosť, aby sa zohľadnili všetky vrty uskutočnené na území obce. Uvádza tak dve hľadiská, ktoré v tejto súvislosti môžu byť relevantné, a to po prvé typy projektov, resp. čiastkových projektov, ktoré treba zohľadniť, a po druhé vymedzenie územia, v rámci ktorého sú tieto projekty relevantné. Okrem toho treba zohľadniť tretie hľadisko, a to čas realizácie jednotlivých čiastkových projektov.

50.

Obec zastáva názor, že okrem rôznych sond sa musia zohľadniť aj plynovody a zásobníky zemného plynu.

51.

Toto tvrdenie však nie je presvedčivé. Keď sa povinnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie kvalifikuje v rámci prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP, plynovody a zásobníky zemného plynu nemôžu byť relevantné. Tieto zariadenia sa tam totiž neuvádzajú. Nemôžu prispieť ani k dosiahnutiu prahovej hodnoty, pretože plynovody a zásobníky neslúžia na ťažbu zemného plynu. Treba naopak posúdiť výlučne to, či ťažba zemného plynu na komerčné účely prekračuje prahovú hodnotu 500000 m3/deň; relevantný je teda – ako uvádzajú aj Nemecko a Poľsko – objem ťažby sond, resp. vrtov.

52.

Ďalej vzniká otázka, ktoré sondy treba započítať do výpočtu objemu ťažby.

53.

S Poľskom a Komisiou treba súhlasiť v tom, že obmedzenie na územie obce, ktoré naznačil Verwaltungsgerichtshof, nepredstavuje vhodné kritérium. Také administratívne vymedzenie územia obce totiž nutne nesúvisí s vymedzením projektu alebo s rozsahom jeho vplyvov na životné prostredie. Môže sa ukázať, že územie obce je vymedzené príliš úzko alebo je príliš rozsiahle. Pravdepodobne sa tiež s územím projektu prekrýva len čiastočne.

54.

Keďže objemom ťažby je vyjadrená výnosnosť projektu, presvedčivý je skôr poľský návrh, aby sa zohľadnili všetky vrty, medzi ktorými existuje technologická a geologická súvislosť. Nemecko to opisuje pojmom miesto ťažby a smeruje tam aj Komisia, keď funkčne definuje priestorový rámec projektu.

55.

V prejednávanom konaní nemožno ďalej konkretizovať kritériá technologickej a geologickej súvislosti medzi vrtmi na jednom mieste ťažby, pretože chýbajú potrebné informácie. Predovšetkým nemožno rozhodnúť, či je správne tvrdenie spoločnosti RAG, že každý projekt vrtu je z technologického a geologického hľadiska oddelený od všetkých ostatných projektov. Pri takom posúdení však treba rešpektovať, že smernica o PVŽP má rozsiahlu pôsobnosť a jej cieľ je veľmi široký. ( 16 ) Požiadavky na technologickú a geologickú súvislosť preto nemôžu byť príliš prísne, ale musia primerane zohľadniť možnosť spoločných vplyvov vrtov na životné prostredie.

56.

A napokon treba zohľadniť aj časovú dimenziu, ktorou sa návrh na začatie prejudiciálneho konania nezaoberá. Na uplatnenie prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP totiž nemožno jednoducho sčítať objemy ťažby všetkých skúšobných vrtov, ktoré sú technologicky a geologicky spojené na jednom mieste ťažby.

57.

Ako uvádza Nemecko, prahová hodnota ťažby 500000 m3/deň sa aj v prípade spoločného posúdenia vrtov môže dosiahnuť len vtedy, pokiaľ sa zemný plyn ťaží týmito vrtmi zároveň, t. j. v rovnaký deň.

58.

Ako znázorňuje prvá prejudiciálna otázka, skúšobná ťažba v rámci skúšobného vrtu nie je obmedzená len množstevne, ale aj časovo. Aj v prípade väčšieho počtu skúšobných vrtov je preto zrejme skôr nepravdepodobné, že viacerými z týchto vrtov sa zemný plyn skúšobne ťaží súčasne. Ak je tento odhad správny, nemusí byť nevyhnutné, aby skúšobné vrty s prípustným objemom ťažby 250000 m3/deň, ktorý je prípustný pri každom z nich, dosiahli aj spolu s ostatnými skúšobnými vrtmi prahovú hodnotu 500000 m3/deň. Naproti tomu je predstaviteľné, že prípustný objem ťažby skúšobného vrtu dosiahne spolu so skúšobnými vrtmi, ktoré už existujú, prahovú hodnotu. Podmienkou je však technologická a geologická väzba medzi vrtmi. Je úlohou vnútroštátneho súdu, resp. príslušných orgánov, aby to posúdili v konkrétnom prípade.

59.

Na túto časť tretej otázky preto treba odpovedať, že na účely posúdenia, či projekt ťažby zemného plynu na komerčné účely prekračuje prahovú hodnotu ťažby vo výške 500000 m3/deň podľa prílohy I bodu 14 smernice o PVŽP, a preto musí byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, sa musí zohľadniť paralelná ťažba na všetkých vrtoch, medzi ktorými existuje na mieste ťažby technologická a geologická súvislosť.

60.

Povinnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie však môže vyplývať aj z článku 2 ods. 1, ako aj z článku 4 ods. 2 a 3 smernice o PVŽP, pretože skúšobný vrt v hĺbke viac než 4000 m bez ohľadu na objem ťažby treba v každom prípade považovať za hĺbkový vrt v zmysle prílohy II bodu 2 písm. d).

61.

Podľa článku 4 ods. 2 smernice o PVŽP musia členské štáty v prípade projektov, ktoré sú uvedené v prílohe II a môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, analýzou konkrétneho prípadu alebo na základe prahových hodnôt, resp. kritérií, ktoré stanovili, určiť, či taký projekt musí byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

62.

Pokiaľ ide o stanovenie prahových hodnôt alebo kritérií, aby sa rozhodlo, či daný projekt musí byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, článok 4 ods. 2 písm. b) smernice o PVŽP priznáva členským štátom istú mieru voľnej úvahy. Jej rozsah je však obmedzený povinnosťou stanovenou v článku 2 ods. 1, aby sa projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné prostredie z dôvodov, okrem iného, ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, posúdili z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie. ( 17 )

63.

Nutnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie môže teda vyplývať priamo z článku 2 ods. 1, článku 4 ods. 2 a z prílohy II smernice o PVŽP, ak sa na projekt vzťahuje táto príloha a môže mať významný vplyv na životné prostredie. ( 18 ) Príslušné vnútroštátne orgány, ktoré sa zaoberajú žiadosťou o povolenie projektu podľa prílohy II tejto smernice, musia osobitne posúdiť otázku, či pri zohľadnení kritérií v prílohe III smernice ( 19 ) treba vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie. ( 20 ) Okrem toho dotknutí jednotlivci rovnako ako iné dotknuté vnútroštátne orgány musia mať možnosť zabezpečiť dodržanie tejto povinnosti v oblasti overenia, ktorá prislúcha príslušnému orgánu, a to prípadne aj súdnou cestou. ( 21 )

64.

Článok 2 ods. 1 smernice o PVŽP obsahuje prvé kritériá posúdenia, či môže mať hĺbkový vrt významný vplyv na životné prostredie. Povinnosť vykonať posudzovanie sa podľa neho totiž vzťahuje na projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia. To znamená, že relevantný nemôže byť iba objem ťažby, ale musia byť zohľadnené aj ďalšie vlastnosti projektu, predovšetkým jeho umiestnenie. ( 22 )

65.

Podľa toho sa nedá vylúčiť, že na základe okolností konkrétneho prípadu, napríklad typu vrtu alebo citlivosti dotknutého územia, treba už v prípade jediného hĺbkového vrtu počítať s významným vplyvom na životné prostredie.

66.

Práve v prípade projektov v zmysle prílohy II však okrem toho platí, že nezohľadnenie kumulatívneho účinku viacerých projektov v praxi nesmie viesť k tomu, že projekty ako celok možno zbaviť povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, hoci môžu mať významné vplyvy na životné prostredie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o PVŽP. ( 23 ) Podľa prílohy III bodov 1 a 2 prvej zarážky treba pri posudzovaní projektov tohto typu zohľadniť predovšetkým kumulatívne účinky a súčasné využitie územia.

67.

Pri posudzovaní, či projekt môže mať významné účinky na životné prostredie, sa preto musia zohľadniť aj zariadenia, ktoré nemusia v každom prípade súvisieť s projektom tohto typu, ale pre ktoré to v konkrétnom prípade platí.

68.

Najdôležitejšie kumulatívne vplyvy na životné prostredie, ktoré treba zohľadniť pri posúdení hĺbkového vrtu, sú iné hĺbkové vrty, predovšetkým také, ktoré sú technologicky a geograficky na jednom mieste ťažby spojené s vrtom, ktorý treba posúdiť.

69.

Súdny dvor okrem toho z rovnakých dôvodov konštatoval, že pri predbežnom posúdení, či projekt „… prenosu elektrickej energie nadzemnými vodičmi“ podľa prílohy II bodu 3 písm. b) smernice o PVŽP môže mať významné vplyvy na životné prostredie, môže byť relevantné aj rozšírenie rozvodní. To si vyžaduje, aby príslušný súd konštatoval, že toto rozšírenie predstavuje časť projektu, ktorého predmetom je prenos elektrickej energie. ( 24 )

70.

To isté platí vo veci samej pre plynovody, zásobníky zemného plynu a iné zariadenia: príslušný súd, resp. príslušný orgán musí posúdiť, či tieto zariadenia treba priradiť k rovnakému projektu ako skúšobné vrty. Proti tomu svedčí okolnosť, že skúšobný vrt sa nemá napojiť na plynovod ani na zásobník zemného plynu. Nedá sa však vylúčiť, že príčinou skúšobného vrtu bola prinajmenšom aj okolnosť, že zemný plyn možno v prípade úspechu jednoducho ťažiť na základe existujúcej infraštruktúry.

71.

Do predbežného posúdenia treba okrem toho zahrnúť, či vplyvy skúšobných vrtov na životné prostredie môžu mať pre účinky iných projektov na mieste alebo v okolí, napríklad pre plynovody alebo zásobníky zemného plynu, väčší význam ako pri ich absencii.

72.

Na záver treba v kontexte tvrdenia obce pripomenúť, že v rámci neskoršieho povolenia môže existovať aj povinnosť dodatočného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak by sa totiž zistilo, že od nadobudnutia účinnosti smernice o PVŽP došlo k prácam alebo k fyzickým zásahom, ktoré si ako projekt vyžadovali posúdenie vplyvov na životné prostredie, bez toho, aby sa toto posúdenie uskutočnilo na predchádzajúcom stupni povoľovacieho konania, tak je vhodné, aby sa to splnilo pri vydaní neskoršieho povolenia a zabezpečil sa praktický účinok tejto smernice, tým, že sa posúdenie tohto druhu uskutoční aspoň v tejto etape. ( 25 ) V prípade skúšobného vrtu platí uvedené jednoznačne vtedy, ak na mieste stavby technologicky a geologicky súvisí s predchádzajúcimi projektmi alebo s ním tvorí spoločný projekt iná infraštruktúra, ktorá bola vybudovaná skôr.

73.

Na druhú časť tretej otázky teda treba odpovedať, že na zhodnotenie, či hĺbkový vrt podľa článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 2 a 3 v spojení s prílohou II bodom 2 písm. d) smernice o PVŽP môže mať významné vplyvy na životné prostredie, a preto musí byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, treba okrem iného zohľadniť účinky všetkých vrtov, medzi ktorými na jednom mieste ťažby existuje technologická a geologická súvislosť, vplyvy všetkých ostatných zariadení, ktoré s vrtmi súvisia v rámci projektu, ako aj jeho kumulatívne účinky s inými projektmi na mieste alebo v okolí.

74.

Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:

75.

Ak Súdny dvor dospeje pri odpovedi na prvú otázku k inému záveru, mal by poskytnúť odpoveď, ktorú navrhujem v časti 2 a 4, a odpovedať na druhú otázku a na prvú časť tretej otázky takto: