1.

Uplatnenie režimu jednotnej platby predpokladá predovšetkým „hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu“, ako sú vymedzené v článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 ( 2 ).

2.

V prejednávanej veci boli položené dve otázky s cieľom zistiť, či plochy, o ktoré ide vo veci samej, sú „hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu“ na účely jednotnej platby, konkrétne:

3.

Tieto otázky v podstate vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Schleswig‑Holsteinisches Oberverwaltungsgericht (Nemecko) v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pani Uta Wree a Landesamt für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig‑Holstein (Úrad spolkovej krajiny Šlezvicko‑Holštajnsko pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a vidiek, ďalej len „Landesamt“), vo veci zohľadnenia plochy, ktorá predstavuje rastlinnú pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky, ako plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu.

4.

Súdny dvor sa tak má v tejto veci vyjadriť k hlavným pojmom právnej úpravy v oblasti poľnohospodárstva, akými sú pojem „poľnohospodárska činnosť“, kvalifikácia „poľnohospodárskej plochy“ a určenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ako aj využívanie plochy poľnohospodárskym podnikom „prevažne“ na poľnohospodársku činnosť. Na úvod poznamenávam, že návrh sa týka výlučne podmienok režimu jednotnej platby, pričom sú vylúčené akékoľvek iné dôvody, ktoré súvisia s verejným zdravím, bezpečnosťou potravín atď.

5.

Odôvodnenie 7 nariadenia č. 73/2009 znie:

„Nariadenie (ES) č. 1782/2003 uznalo, že trvalé pasienky majú pozitívny účinok na životné prostredie. Opatrenia v uvedenom nariadení, ktorých cieľom je podporiť zachovanie súčasných trvalých pasienkov, aby sa zabránilo ich rozsiahlej premene na ornú pôdu, by sa mali zachovať.“

6.

Podľa článku 2 písm. c) a h) nariadenia č. 73/2009:

…

7.

Článok 34, ktorý sa nachádza v hlave III nariadenia č. 73/2009, nazvanej „Režim jednotnej platby“, stanovuje:

„1.   Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.

2.   Na účely tejto hlavy je ‚hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘:

8.

Nariadenie Komisie č. 1120/2009 ( 6 ) stanovuje podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009.

9.

Článok 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009 stanovuje:

„Na účely hlavy III nariadenia (ES) č. 73/2009 a na účely tohto nariadenia sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

…

10.

Podľa článku 9 nariadenia č. 1120/2009:

„Na účely článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 73/2009, ak sa poľnohospodárska oblasť hospodárstva [poľnohospodárska plocha podniku – neoficiálny preklad] využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, takáto oblasť [plocha – neoficiálny preklad] sa považuje za oblasť [plochu – neoficiálny preklad] na prevažne poľnohospodárske využitie v prípade, že sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez významných obmedzení spôsobených intenzitou, povahou, trvaním a načasovaním nepoľnohospodárskej činnosti.

Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie prvého odseku na ich území“.

11.

Pani Wree je veterinárna lekárka a prevádzkuje chov oviec. Chová tam ovce a produkuje jatočné jahňatá. Jej stáda spásajú rozličné trávnaté plochy v oblastiach okresov Nordfriesland a Schleswig‑Flensburg.

12.

Tieto pasienky pozostávajú predovšetkým z rastlinnej pokrývky skládky Ahrenshöft v okrese Nordfriesland, ako aj skládky Schleswig‑Haferteich v okrese Schleswig‑Flensburg (ďalej spolu len „skládky“). Na oboch nadzemných skládkach sa fáza ukladania odpadov už ukončila. Skládka Ahrenshöft sa v súčasnosti ešte nachádza vo fáze vyraďovania z prevádzky a onedlho má prejsť do fázy následnej starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky, kým skládka Schleswig‑Haferteich sa už nachádza vo fáze následnej starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky. Poznamenávam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka len druhého prípadu, a to aj napriek skutočnosti, že je v ňom opísaná aj situácia týkajúca sa skládky Ahrenshöft.

13.

Pani Wree je podľa zmlúv, ktoré uzavrela s oboma prevádzkovateľmi skládok, oprávnená bezodplatne nechať pásť svoje stáda na pasienkoch, ktoré pozostávajú z rastlinnej pokrývky oboch skládok.

14.

Jednotnou žiadosťou z 11. mája 2010 podala pani Wree na Landesamt žiadosť o poskytnutie jednotnej platby za požadovaný rok 2010. Landesamt žiadosť zamietol. Pani Wree uviedla rozlohu plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu a ktorú má k dispozícii, vo veľkosti 25,5098 hektára, do ktorých započítala aj trávnaté plochy nachádzajúce sa na oboch skládkach. Podľa Landesamt, ktorý uviedol, že zvyšné plochy nie sú v katastri zapísané ako poľnohospodárska pôda, mala plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, rozlohu iba 5,7243 hektára. Landesamt uviedol, že plochy, ktoré v katastri nie sú zapísané ako poľnohospodárska pôda, nepredstavujú plochy využívané na poľnohospodársku činnosť.

15.

Pani Wree podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Tvrdila v ňom, že plochy nachádzajúce sa na skládkach využíva ako pasienky na chov oviec a že niektoré časti týchto plôch vyrovnáva a kosí. Okrem toho na podporu svojho odvolania uviedla, že celú plochu skládok možno bez obmedzenia využívať na pasenie oviec.

16.

Rozhodnutím z 31. marca 2011 Landesamt zamietol odvolanie pani Wree ako nedôvodné. V odôvodnení rozhodnutia vychádzal z toho, že v prípade plôch, ktoré boli predmetom žiadosti žalobkyne, nejde o poľnohospodárske úžitkové plochy v zmysle nariadenia č. 73/2009, ale o uzatvorené skládky podľa vnútroštátneho nariadenia o skládkach (Deponieverordnung) ( 7 ).

17.

Dňa 15. apríla 2011 podala pani Wree žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia, na Schleswig‑Holsteinischen Verwaltungsgericht (Správny súd v Šlezvicku‑Holštajnsku). Na podporu svojej žaloby predovšetkým uviedla, že sporné plochy nemožno považovať za plochy, ktoré sa v prvom rade využívajú ako uzatvorené skládky, keďže tu ide o stav, a nie využívanie. Landesamt naopak tvrdí, že predmetné plochy sa predovšetkým využívajú ako skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky a z dôvodov stability skládky sa plochy môžu kontrolovane využívať ako pasienky pre ovce. Podľa Landesamt prevádzkovatelia skládok bezodplatne poskytli sporné plochy pani Wreeovej prevažne s cieľom zabrániť neželaným biologickým procesom ovplyvňujúcich stabilitu skládok.

18.

Rozsudkom z 19. januára 2012 Verwaltungsgericht vyhovel žalobe, ktorú podala pani Wree. Rozhodol, že pani Wree mala nárok na jednotnú platbu za rok 2010 a že plochy skládok sa mali zohľadniť na účely výpočtu pomoci. Landesamt podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

19.

Keďže Schleswig‑Holsteinisches Oberverwaltungsgericht dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci samej závisí od výkladu práva Únie, uznesením z 15. júla 2013 rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ide o poľnohospodársku plochu v zmysle článku 34 ods. 2 písm. a) [nariadenia č. 73/2009] aj v tom prípade, keď jej využívanie slúži síce aj na poľnohospodársku činnosť (na spásanie porastu v rámci chovu oviec), ale pritom táto plocha zároveň predstavuje pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky?“

20.

Pani Wree, Landesamt, dánska vláda a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Vo veci sa nekonalo pojednávanie.

21.

Na zodpovedanie prejudiciálnej otázky treba postupne preskúmať pojem „poľnohospodárska činnosť“, kvalifikáciu „poľnohospodárska plocha“ a určenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ako aj využívanie plochy poľnohospodárskym podnikom „prevažne“ na poľnohospodársku činnosť.

22.

Landesamt tvrdí, že využívanie plochy ako pokrývky skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky sa nepovažuje za využívanie na poľnohospodárske účely, ale za využívanie na účely nakladania s odpadom. Využívanie uvedenej plochy ako pasienkov predstavuje spôsob, ktorý zodpovedá cieľom tohto využívania.

23.

Zdá sa však, že Landesamt, ako aj Komisia pripúšťajú, že plochy sa tiež využívajú na poľnohospodárske účely, pretože pani Wree pasie svoje stáda na sporných plochách na účely dosiahnutia zisku.

24.

Vnútroštátny súd sa na Súdny dvor neobracia s otázkou, ktorá by výslovne znela, či skutočnosť, že pani Wree pasie svoje stáda na pasienkoch, ktoré pozostávajú z rastlinnej pokrývky dvoch skládok, znamená, že jej činnosť sa musí kvalifikovať ako „poľnohospodárska činnosť“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009.

25.

Podľa môjho názoru to nič nemení na skutočnosti, že pasenie stád na plochách, ktoré pozostávajú z rastlinnej pokrývky skládok, môže samo osebe predstavovať poľnohospodársku činnosť v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009, keďže táto činnosť spočíva v „plemenitbe a chove zvierat na poľnohospodárske účely“, na rozdiel napríklad od činností, ktorých účelom nie je dosahovanie zisku.

26.

Naproti tomu si nemyslím, že činnosť, ktorá spočíva v pasení stád na pasienkoch, ktoré pozostávajú z rastlinnej pokrývky skládok, by sa mala posudzovať ako „udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave“ stanovené v článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009. V tomto smere súhlasím s názorom Landesamt, podľa ktorého, hoci sa fáza následnej starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky týka aj ochrany životného prostredia, nejde o „udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave“, ktoré podľa článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009 tiež predstavuje poľnohospodársku činnosť.

27.

Podľa môjho názoru to musí byť takto, pretože možno len ťažko pripustiť, že bývalá skládka, hoci sa nachádza vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky, spĺňa podmienku „dobrého poľnohospodárskeho stavu“ stanovenú v článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009. ( 8 ) Miesta, ktorých dobrý poľnohospodársky stav je možné veľmi jednoducho udržiavať, nevyžadujú toľko dohľadu, pokiaľ ide o ochranu zdravia, ako predmetné dve skládky v danom prípade.

28.

Okrem toho, ako správne uvádza Komisia, pri výklade pojmu poľnohospodárska plocha je potrebné určiť, či môžu byť dotknuté plochy kvalifikované ako „pôda“, keďže definícia pojmu trvalé pasienky odkazuje v článku 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 1120/2009 na tento pojem, alebo naopak, či treba rastlinnú pokrývku oboch skládok považovať za „stavbu“. Rovnako ako Komisia sa totiž domnievam, že pasienky musia byť samy osebe pôdou a stavba alebo budova nemôže patriť pod definíciu pasienku. ( 9 )

29.

Pani Wree vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že tesniaca vrstva v pravom zmysle slova sa nachádza na vrstve drenáže plynu a vyrovnávacej vrstve. Podľa pani Wreeovej sa táto vrstva skladá z dvoch prvkov, konkrétne vrstvy zloženej z minerálov a geomembrány. V dolnej časti skládky sa nachádza vrstva zložená z minerálov nazývaná Trisoplast, ktorá je zmesou piesku, bentonitu a polyméru. Vrstva zložená z minerálov nachádzajúca sa v hornej časti skládky sa skladá z 50‑centimetrovej vrstvy hliny.

30.

Skládky sú teda pokryté rôznymi vrstvami. Hoci rastlinná pokrývka skládok bola položená, obsahuje zložky, ktoré sa nachádzajú v prirodzenej pôde, teda piesok a hlinu. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že sa nemožno domnievať, že akákoľvek položená pôda musí byť nevyhnutne považovaná za súčasť stavby. Naopak, nič nebráni tomu, aby sa rastlinná pokrývka skládok považovala za pôdu, ak jej konkrétnym účelom je byť čo najpodobnejšia prirodzenej ploche pokrytej trávou a inými bylinnými kŕmnymi plodinami. Rovnako v prípade plôch zodpovedajúcich krajniciam ciest pre motorové vozidlá tieto plochy vznikajú v dôsledku zemných prác, ale po položení rastlinnej pokrývky sa už nelíšia od prirodzených plôch. Je teda nesporné, že tieto plochy patria pod pojem pôda. Domnievam sa teda, že rastlinná pokrývka skládok sa z právneho hľadiska môže považovať za pôdu.

31.

Z článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 vyplýva, že „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, je nesporne súčasťou poľnohospodárskej plochy. Ako už konštatoval generálny advokát Mazák, pod „hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu“, sa rozumie akákoľvek orná pôda a trvalé pasienky – okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy – používané na poľnohospodársku činnosť. ( 10 )

32.

Okrem toho v súlade s výkladom podaným Súdnym dvorom krajinné prvky ako priekopy, cesty a krajnice v zásade nemožno zohľadniť na účely stanovenia plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu ( 11 ).

33.

Naopak trvalé pasienky predstavujú poľnohospodársku plochu. V tejto súvislosti odkazujem na článok 2 nariadenia č. 1120/2009, podľa ktorého trvalým pasienkom je „pôda, ktorá sa minimálne päť rokov používa na pestovanie bylinných kŕmnych plodín prirodzene (samoosiate) alebo prostredníctvom kultivácie (sejba) a nie je zahrnutá v systéme hospodárstva na striedanie plodín, okrem pôdy vyňatej…; a v tejto súvislosti ‚trávy alebo iné bylinné kŕmne plodiny‘ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členských štátoch (aj nevyužívaných na spásanie zvieratami)“.

34.

V rozsudku vo veci Landkreis Bad Dürkheim ( 12 ) Súdny dvor podal výklad článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003, ktorého dosah je rovnaký ako dosah článku 34 nariadenia č. 73/2009. Súdny dvor rozhodol, že kvalifikácia pozemkov ako „orná pôda“ alebo „trvalý pasienok“ a následne „poľnohospodárska pôda“závisí od ich skutočného využívania (kurzívou zvýraznil generálny advokát) ( 13 ) .

35.

Nemyslím si teda, že by v danom prípade mohla byť kvalifikácia sporných plôch z hľadiska pojmu pasienky, ako ani ich skutočné využívanie na tento účel dôvodne spochybňované.

36.

Článok 9 nariadenia č. 1120/2009 spresňuje na účely uplatnenia článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 73/2009 podmienky, za ktorých sa môže poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, považovať za plochu využívanú „prevažne“ na poľnohospodársku činnosť. Podľa článku 9 prvého odseku nariadenia č. 1120/2009 to bude „v prípade, že sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez významných obmedzení spôsobených intenzitou, povahou, trvaním a načasovaním nepoľnohospodárskej činnosti“. Podľa druhého odseku uvedeného článku členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie prvého odseku na ich území.

37.

V tejto veci je teda potrebné skúmať, či činnosti vykonávané vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky skládky významne obmedzujú poľnohospodársku činnosť z dôvodu ich intenzity, povahy, trvania a načasovania.

38.

Objektívne vlastnosti plochy a činnosti sú podľa môjho názoru rozhodujúce na posúdenie, či sa plocha môže považovať za plochu využívanú na poľnohospodársku činnosť a či nepoľnohospodárske činnosti „významne“ obmedzujú poľnohospodársku činnosť. Subjektívny názor poľnohospodára nemôže byť rozhodujúci, ako to dôvodne tvrdí dánska vláda. V určitých prípadoch môžu navyše objektívne vlastnosti vzťahujúce sa na plochu alebo činnosť naozaj predstavovať významné obmedzenie poľnohospodárskej činnosti. ( 14 )

39.

Preskúmanie, či poľnohospodárska činnosť, ktorú vykonáva pani Wree, je významne obmedzená nepoľnohospodárskou činnosťou spočívajúcou v konkrétnych opatreniach súvisiacich s fázou vyraďovania skládky z prevádzky a s fázou následnej starostlivosti po ukončení prevádzky, prináleží vnútroštátnemu súdu. Využívanie sporných plôch ako pokrývky bývalých skládok nie je samo osebe určujúcou skutočnosťou. Na účely splnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení práva Únie a vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú skládok, treba posúdiť činnosti, ktoré uskutočňujú prevádzkovatelia skládok. ( 15 )

40.

Okrem toho na záver poznamenávam, že Súdny dvor v rozsudku Landkreis Bad Dürkheim ( 16 ) tiež preskúmal pojem správa a zistil, že z neho nevyplýva „existencia práva poľnohospodára neobmedzene nakladať s dotknutým pozemkom v rámci jeho využívania na poľnohospodárske účely“. Dospel k záveru, že naopak „poľnohospodár… v súvislosti s týmto pozemkom má mať na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti k dispozícii dostatočnú nezávislosť, čo musí posúdiť vnútroštátny súd pri zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci“. ( 17 ) Domnievam sa, že kritérium dostatočnej nezávislosti možno použiť mutatis mutandis na posúdenie, či iné činnosti významne obmedzujú poľnohospodársku činnosť.

41.

Navrhujem teda, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku odpovedal, že článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že plocha, o ktorú ide vo veci samej, sa považuje za poľnohospodársku plochu v zmysle uvedeného ustanovenia, ak sa na nej spásanie porastu v rámci chovu oviec môže uskutočňovať bez významných obmedzení spôsobených opatreniami potrebnými na účely starostlivosti o bývalú skládku. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad.

42.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Schleswig‑Holsteinisches Oberverwaltungsgericht takto:

Plocha pokrytá trávou alebo inými bylinnými kŕmnymi plodinami, ktoré tvoria pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky a ktorá tiež slúži na pasenie v rámci chovu oviec, sa má považovať za poľnohospodársku plochu v zmysle článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ak sa na nej uvedená činnosť môže uskutočňovať bez významných obmedzení spôsobených opatreniami potrebnými na účely starostlivosti o bývalú skládku. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad.