20.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 236/6

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 4. júna 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Arnhem-Leeuwarden – Holandsko) – F. Faber/Autobedrijf Hazet Ochten BV

(Vec C-497/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 1999/44/ES - Predaj a záruky na spotrebný tovar - Postavenie kupujúceho - Postavenie spotrebiteľa - Nesúlad tovaru - Povinnosť informovať predávajúceho - Nesúlad, ktorý sa objavil do šiestich mesiacov od dodania tovaru - Dôkazné bremeno))

(2015/C 236/08)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gerechtshof Arnhem-Leeuwarden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: F. Faber

Žalovaná: Autobedrijf Hazet Ochten BV

Výrok rozsudku

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť, hneď ako disponuje právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ v zmysle uvedenej smernice, aj keď kupujúci toto postavenie výslovne neuplatňoval.

2.

Článok 5 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že ho treba považovať za normu zodpovedajúcu vnútroštátnemu predpisu, ktorý má vo vnútroštátnom právnom poriadku právnu silu normy verejného poriadku, a že vnútroštátny súd je povinný uplatniť ex offo akékoľvek ustanovenie zabezpečujúce jeho prebratie do vnútroštátneho práva.

3.

Článok 5 ods. 2 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátny predpis, ktorý stanovuje, že spotrebiteľ musí na to, aby mohol využiť práva, ktoré mu vznikajú na základe tejto smernice, informovať predávajúceho o nesúlade v primeranej lehote, za podmienky, že tento spotrebiteľ na oznámenie tejto informácie disponuje lehotou, ktorá nie je kratšia ako dva mesiace od dátumu zistenia tohto nesúladu, že informácia, ktorú treba oznámiť, sa týka iba existencie uvedeného nesúladu a že nepodlieha pravidlám dokazovania, ktoré by uvedenému spotrebiteľovi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali uplatňovanie jeho práv.

4.

Článok 5 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlo, podľa ktorého sa nesúlad považuje za existujúci v čase dodania tovaru:

—

sa uplatňuje, keď spotrebiteľ predloží dôkaz o tom, že predaný tovar nie je v súlade so zmluvou a že predmetný nesúlad sa prejavil, teda reálne objavil v lehote šiestich mesiacov od dodania tovaru. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať dôvod tohto nesúladu, ani preukázať, že za jeho vznik zodpovedá predávajúci,

—

možno neuplatniť, len ak predávajúci z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že dôvod alebo vznik uvedeného nesúladu spočíva v okolnosti, ku ktorej došlo po dodaní tovaru.

(1)  Ú. v. EÚ C 367, 14.12.2013.