23.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/9

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. decembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d’instance d’Orléans – Francúzsko) – CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato

(Vec C-449/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Spotrebiteľský úver - Smernica 2008/48/ES - Povinnosť poskytnúť informácie pred uzavretím zmluvy - Povinnosť overiť úverovú bonitu dlžníka - Dôkazné bremeno - Spôsoby dokazovania))

(2015/C 065/13)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d’instance d’Orléans

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: CA Consumer Finance

Žalovaní: Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato

Výrok rozsudku

1.

Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:

—

jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a

—

jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48.

2.

Článok 8 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

3.

Článok 5 ods. 6 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni, aby veriteľ poskytol spotrebiteľovi primerané vysvetlenia pred ohodnotením jeho finančnej situácie a potrieb, pričom sa ale môže ukázať, že ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa povedie k ich nevyhnutným zmenám, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté s dostatočným časovým predstihom pred podpisom zmluvy o úvere bez potreby vypracovania konkrétneho dokumentu.

(1)  Ú. v. EÚ C 313, 26.10.2013.