8.12.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 379/30

Žaloba podaná 19. októbra 2012 — Pilkington Group/Komisia

(Vec T-462/12)

2012/C 379/51

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Pilkington Group Ltd (St Helens, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Scott, S. Wisking a K. Fountoukakos-Kyriakakos, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	na základe článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie Európskej komisie zo 6. augusta 2012 o zamietnutí žiadosti o dôverné zaobchádzanie (rozhodnutie C(2012) 5718 final) (Vec COMP/39.125 — Autosklo) (a najmä článok 4 tohto rozhodnutia) a

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila článok 296 ZFEÚ, článok 8 rozhodnutia o pôsobnosti vyšetrovateľa (1), článok 41 Charty základných práv Európskej únie a zásadu riadnej správy veci verejných tým, že nedostatočne preskúmala podrobné tvrdenia žalobkyne a nedostatočne odôvodnila svoj postup.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila právo Únie [najmä článok 339 ZFEÚ, článok 28 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (2), článok 8 rozhodnutia o pôsobnosti vyšetrovateľa] tým, že rozhodla uverejniť informácie, na ktoré by sa na základe správnych právnych kritérií a posúdenia mala vzťahovať povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, a to z dôvodu, že Komisia:

—	neuplatnila správne právne kritériá,

—	sa dopustila nesprávneho posúdenia toho, či predmetné informácie sú obchodným tajomstvom alebo predstavujú iné dôverné informácie,

—	uplatnila také irelevantné kritérium, akým je to, že informácie predstavujú skutkový stav údajného porušenia, a

—

sa dopustila nesprávneho posúdenia toho, či existujú naliehavé dôvody umožňujúce uverejnenie, a to najmä vo svetle prístupu Komisie spočívajúcom v odmietnutí sprístupniť dokumenty obsahujúce podobné informácie a judikatúry súdov Únie, ktoré vytvárajú všeobecnú domnienku, že také informácie sú dôverné a nemôžu byť sprístupnené verejnosti.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila právo Únie tým, že porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď vo veci žalobkyne uplatnila nepriaznivý prístup v porovnaní s podnikmi nachádzajúcimi sa v podobných situáciách v rámci iných nedávnych alebo súčasných konaní.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila právo Únie tým, že porušila zásadu legitímnej dôvery, keďže porušila legitímnu dôveru žalobkyne spočívajúcu v tom, že informácie, ktoré Komisia v rámci konaní v oblasti hospodárskej súťaže získala alebo jej boli poskytnuté, sú chránené pred uverejnením.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila právo Únie [najmä článok 339 ZFEÚ, článok 28 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, článok 8 rozhodnutia o pôsobnosti vyšetrovateľa] tým, že rozhodla uverejniť informácie, na základe ktorých bolo možné identifikovať konkrétne osoby.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila zásadu proporcionality a nariadenie (ES) č. 1049/2001 (3) (najmä jeho článok 4 ods. 2) tým, že schválila neprimerané spôsoby uverejnenia predmetných informácií a obišla zásady a postupy stanovené v uvedenom nariadení.

(1) Rozhodnutie predsedu Európskej Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).