22.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 287/35

—

vyhlásil predmetnú žalobu o neplatnosť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a/alebo námietku neuplatniteľnosti podľa článku 277 ZFEÚ smerujúce proti nariadeniam č. 367/2012, 397/2012, 356/2012, 382/2012, 444/2011 a 485/2012 za prípustné a dôvodné,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 367/2012 z 27. apríla 2012, ktorým sa ustanovujú potrebné opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie dodatočných množstiev cukru a izoglukózy mimo kvót na trh Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo počas hospodárskeho roka 2011/2012 (Ú. v. EÚ L 116, 2012, s. 12),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 397/2012 z 8. mája 2012, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, zamietajú ďalšie žiadosti a ukončuje obdobie na predkladanie žiadostí pre dodatočné dostupné množstvá cukru mimo kvóty, ktoré sa majú predať na trhu Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo počas hospodárskeho roka 2011/2012 (Ú. v. EÚ L 123, 2012, s. 35),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1239/2011 (Ú. v. EÚ L 318, 2011, s. 4), zmenené a doplnené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 356/2012, pokiaľ ide o lehoty predkladania ponúk v rámci druhej a každej ďalšej čiastkovej výzvy na predkladanie ponúk na hospodársky rok 2011/2012 na dovoz cukru so zníženým clom (Ú. v. EÚ L 113, 2012, s. 4),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 382/2012 z 3. mája 2012 o stanovovaní minimálnej colnej sadzby na cukor pre piatu čiastkovú verejnú súťaž v rámci výberového konania vyhláseného vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2011 (Ú. v. EÚ L 119, 2012, s. 41),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 444/2012 z 24. mája 2012 o stanovovaní minimálnej colnej sadzby na cukor pre šiestu čiastkovú verejnú súťaž v rámci výberového konania vyhláseného vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2011 (Ú. v. EÚ L 135, 2012, s. 61),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 485/2012 zo 7. júna 2012 o stanovovaní minimálnej colnej sadzby na cukor pre siedmu čiastkovú verejnú súťaž v rámci výberového konania vyhláseného vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2011 (Ú. v. EÚ L 148, 2012, s. 24),

—

subsidiárne, i) vyhlásil námietku neuplatniteľnosti smerujúcu proti článku 186 písm. a) a článku 187 nariadenia č. 1234/2007 (1) za prípustnú a dôvodnú a vyhlásil tieto ustanovenia za protiprávne, a takisto zrušil napadnuté nariadenia, ktoré sa na týchto ustanoveniach priamo alebo nepriamo zakladajú, a ii) vyhlásil námietku neuplatniteľnosti smerujúcu proti nariadeniu č. 1239/2011, zmenenému a doplnenému nariadením č. 356/2012, za prípustnú a dôvodnú,

—

zaviazal Európsku úniu zastúpenú Komisiou na náhradu všetkých škôd, ktoré vznikli žalobkyniam z dôvodu nesplnenia povinností Komisiou, a stanovil výšku náhrady škody vzniknutej žalobkyniam v období od 30. januára 2012 do 24. júna 2012 na sumu 75 051 236 eur vrátane škôd, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalobkyniam od tohto dátumu, alebo určil akúkoľvek inú sumu zodpovedajúcu škode, ktorá žalobkyniam vznikla alebo vznikne a ktorú žalobkyne vyčíslia v priebehu tohto konania, najmä v snahe riadne stanoviť škodu, ktorá ešte vznikne,

—

nariadil zaplatenie úrokov vo výške úrokovej sadzby používanej v dotknutom čase Európskou centrálnou bankou pri hlavných refinančných operáciách zvýšenej o dva percentuálne body alebo v inej primeranej výške úrokovej sadzby, ktorú stanoví Všeobecný súd, a to zo sumy, ktorá sa má vyplatiť, odo dňa rozhodnutia Všeobecného súdu až do jej skutočného zaplatenia,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie, keďže na jednej strane nariadenie č. 367/2012 stanovuje fixný, všeobecne uplatniteľný poplatok za nadbytočné množstvo vo výške 211 eur za tonu — teda menej ako polovicu z obvyklých 50 eur za tonu — uplatniteľný na špecifické množstvo (250 000 ton) cukru, rovnomerne rozdelený len medzi žalobkyne, ktoré sú spracovateľmi cukrovej repy. Na druhej strane, nariadenie č. 1239/2011, zmenené a doplnené nariadením č. 356/2012, stanovuje neznáme a nepredvídateľné clo, uplatniteľné len na úspešných uchádzačov (ktorými môžu byť spracovatelia trstinového cukru, cukrovej repy, alebo tretia strana), pričom nešpecifikuje jeho celkovú výšku. Clo bolo naposledy stanovené na 312 eur za tonu, teda skoro o 50 % viac ako poplatok za nadbytočné množstvo pre spracovateľov cukrovej repy. Kontrast medzi týmito dvoma opatreniami nemôže byť výraznejší. Každý prvok týchto opatrení totiž diskriminuje spracovateľov trstinového cukru v prospech spracovateľov cukrovej repy.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia č. 1234/2007 a neexistencii primeraného právneho základu, keďže vzhľadom na nariadenie č. 367/2012 Komisia nemá právomoc zvyšovať kvóty a je naopak povinná uložiť vysoké a odradzujúce poplatky za uvoľnenie cukru nepodliehajúceho kvóte na trh EÚ. Pokiaľ ide o daňové zadávacie konania, Komisia zjavne nie je splnomocnená ani oprávnená prijať tento druh opatrení, ktorých prijatie základné predpisy nikdy nepredpokladali.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže Komisia vytvorila systém, v ktorom výšku cla nemožno predvídať a nie je stanovená prostredníctvom stálych objektívnych kritérií, ale sa určuje na základe subjektívnej ochoty zaplatiť clo (navyše zo strany subjektov, ktoré v tomto ohľade podliehajú rôznym tlakom a podnetom), pričom neexistuje skutočná súvislosť so skutočne dovážanými výrobkami.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže Komisia mohla na prekonanie nedostatku zásob rovnako prijať menej obmedzujúce opatrenia, ktoré by neboli prijaté výlučne v neprospech dovážajúcich spracovateľov cukru.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery, keďže žalobkyne oprávnene očakávali, že Komisia na obnovenie dostatočných zásob surového trstinového cukru určeného na spracovanie použije opatrenia stanovené nariadením č. 1234/2007. Žalobkyne takisto oprávnene očakávali, že Komisia zachová rovnováhu medzi dovážajúcimi spracovateľmi a domácimi výrobcami cukru.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných, keďže Komisia na odstránenie nedostatku zásob prijala zjavne nevhodné opatrenia. Komisia mala znížiť dovozné obmedzenia pre spracovateľov trstinového cukru. Namiesto toho zvýšila domácu výrobu a prístup k ďalšiemu dovozu podriadila odradzujúcemu a neprimeranému zdaneniu.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ZFEÚ, keďže Komisii sa nepodarilo dosiahnuť dva z cieľov, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Komisie č. 1006/2011 (2), keďže clo uplatnené na rafinovaný cukor je len zanedbateľne vyššie ako clo pre biely cukor, pričom rozdiel predstavuje približne 30 eur na tonu. To jasne kontrastuje s rozdielom 80 eur medzi štandardným dovozným clom pre rafinovaný cukor (419 eur) a surový cukor určený na rafináciu (339 eur), ktoré stanovuje nariadenie č. 1006/2011.