—

vyhlásil predloženú žalobu v celom rozsahu za prípustnú a dôvodnú a vyhovel všetkým žalobným dôvodom,

—

umožnil prejednanie žaloby v skrátenom konaní,

—

určil, že napadnuté akty môžu byť vyhlásené čiastočne za neplatné, keďže časť aktu, ktorú je možné vyhlásiť za neplatnú, sa môže oddeliť od aktu ako celku,

—

zrušil rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/256/SZBP zo 14. mája 2012 v rozsahu, v akom sú do zoznamu v prílohe rozhodnutia Rady 2011/782/SZBP zaradení pán Salim Al Toun a Al Toun Group,

—

zrušil nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii z 18. januára 2012 a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 410/2012 v rozsahu, v akom sú do zoznamu v prílohe II nariadenia (EÚ) č. 36/2012 zaradení pán Salim Al Toun a Al Toun Group,

—

zaviazal Radu na náhradu všetkých trov konania žalobcov, ako aj výdavkov, honorárov a ostatných nákladov súvisiacich s ich ochranou v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na závažnom porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces, keďže žalobcom neboli napadnuté akty, o ktorých sa dozvedeli z médií, doručené, a neboli im predložené žiadne relevantné dôkazy alebo záchytné body, ktoré by odôvodňovali ich uvedenie do zoznamu osôb, na ktoré boli uvalené sankcie. V tejto súvislosti znáša dôkazné bremeno Rada, ktorá musí odôvodniť reštriktívne opatrenia.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia; tým, že sa Rada v napadnutom akte obmedzila na neodôvodnené tvrdenie, porušila túto povinnosť, ktorá bola uložená inštitúciám Európskej únie na základe článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len EDĽP) a článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti sa poukazuje na uplatnenie nejasného pojmu účasti na systéme, pre ktorý akty Rady týkajúce sa situácie v Sýrii neobsahujú žiadnu zákonnú definíciu. Pokiaľ neexistuje jasné a presné odôvodnenie Radou, nemôže Súdny dvor preskúmať zákonnosť napadnutých aktov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinnú súdnu ochranu, keďže v článkoch 6 a 13 EDĽP, článku 215 ZFEÚ a v článkoch 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie upravený prístup k takejto ochrane je znemožnený porušením povinnosti odôvodnenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení Rady, keďže žalobca Salim Al Toun bol nesprávne identifikovaný ako venezuelský štátny príslušník a to nezodpovedá skutočnosti, a Al Toun Group sa od svojho založenia nikdy nepodieľala na obchodovaní s ropu alebo ropnými výrobkami, ako sa uvádza v napadnutom akte.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva zakotveného v článku 1 Dodatkového protokolu k EDĽP a v článku 17 Charty základných práv Európskej únie, zásady proporcionality a slobody podnikania, keďže Rada vzala protiprávne žalobcom svojím vykonávacím rozhodnutím 2012/256/SZBP a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 410/2012 možnosť pokojne užívať svoj majetok, čo ohrozuje ich existenciu a ich fyzické prežitie.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na závažnom porušení práva zakotveného v článku 8 a článku 10 ods. 2 EDĽP na ochranu dobrej povesti, keďže zapísanie mien žalobcov do zoznamu v napadnutých aktoch protiprávne zničilo ich postavenie v sýrskej spoločnosti, v ich okruhu priateľov, v náboženskej komunite a voči ich obchodným partnerom.“