28.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/31

—

zrušil napadnuté rozhodnutie Európskej komisie C(2012) 2069 final z 28. marca 2012 vo veci COMP/39.452 — kovania pre okná a francúzske okná — v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

subsidiárne primerane znížil pokutu uloženú žalobkyni,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Po prvé, rozhodnutie o uložení pokuty nesprávne vychádza z porušenia článku 101 ZFEÚ. Takéto porušenie ale neprichádza do úvahy, pretože rokovania sa uskutočnili s vedomím a na želanie konkurenčného účastníka trhu.

2.

Po druhé, rozhodnutie o uložení pokuty vychádza z nesprávneho predpokladu, že predmetom rokovaní medzi zúčastnenými podnikmi boli iné druhy kovaní, ako vyklápacie a otáčacie kovania.

3.

Po tretie, ak by aj malo dôjsť k porušeniu článku 101 ZFEÚ, rozhodnutie o uložení pokuty sa v každom prípade zakladá na nesprávnom predpoklade, že protisúťažným konaním boli dotknuté aj špeciálne kovania.

4.

Po štvrté, nesprávny je tiež záver, že sa žalobkyňa podieľala na údajných protisúťažných dohodách, ktorých územný dosah prekročil hranice Spolkovej republiky Nemecko. Nanajvýš pre taliansky a grécky trh prichádza pre rok 2007 v súvislosti so žalobkyňou do úvahy porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

5.

Po piate, žalobkyňa vychádzajúc z druhého až štvrtého žalobného dôvodu subsidiárne ďalej namieta, že pri výpočte pokuty sa chybne zohľadnili obraty za posuvné kovania, resp. špeciálne kovania, ako aj obraty, ktoré neboli dosiahnuté v Nemecku. Z dôvodu zahrnutia týchto obratov je obrat stanovený žalovanou na účely určenia základnej sumy jednoznačne príliš vysoký. Tým bol porušený článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

6.

Po šieste, žalobkyňa ďalej subsidiárne namieta nesprávne posúdenie pri výpočte pokuty, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, ako aj pokiaľ ide o rozsah zvýšenia pokuty na odstrašujúce účely (tzv. poplatok za vstup). Percentuálna sadzba pre závažnosť porušenia, resp. pre zvýšenie pokuty na odstrašujúce účely bola v prípade žalobkyne stanovená v neprimeranej výške. Aj v tomto ohľade bol preto porušený článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

7.

Po siedme, žalobkyňa subsidiárne namieta porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu, že boli nesprávne zohľadnené jej obraty, ktoré dosiahla spolu s inými účastníkmi kartelu.

8.

Po ôsme, rozhodnutie je okrem toho poznačené závažným nedostatkom odôvodnenia. Toto rozhodnutie preto treba zrušiť z dôvodu porušenia článku 296 ZFEÚ a z neho vyplývajúceho porušenia práva na obranu žalobkyne v celom rozsahu a bez ohľadu na to, či sa žalobkyňa podieľala na dohodách v rozpore s článkom 101 ZFEÚ alebo nie. Zhojenie vád rozhodnutia neprichádza počas prebiehajúceho konania do úvahy.

9.

Po deviate, Komisia vychádza napokon z nesprávneho predpokladu, že sa žalobkyňa od 16. novembra 1999 do 3. júla 2007 podieľala na (údajne) protisúťažných dohodách. Výhrada založená na jedinom a pretrvávajúcom porušení od 16. novembra 1999 do 3. júla 2007 však neobstojí z dôvodu autonómneho zvýšenia cien pre rok 2001, ako aj z dôvodu neexistencie dohody pre rok 2002. V rozhodnutí by teda nanajvýš mohli byť zahrnuté obdobia od roku 2003. Keďže sa však žalobkyni vytýka protisúťažné správanie prekračujúce hranice nemeckého trhu, možno jej nanajvýš pripisovať zodpovednosť za porušenie článku 101 ZFEÚ za rok 2007. Žalobkyňa sa preto domnieva, že v súvislosti s ňou nemožno vychádzať z porušenia trvajúceho sedem rokov a sedem mesiacov.