UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 25. októbra 2012

Vec F‑8/12

BY

proti

Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA)

„Zamestnanci EASA – Dočasný zamestnanec – Predbežné administratívne konanie – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BY navrhuje náhradu ujmy, ktorú údajne utrpel v dôsledku rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej „EASA“ alebo „agentúra“) z 10. júna 2011 prepustiť ho s účinnosťou k 15. decembru 2011 a psychického obťažovania, ktorého bol obeťou v rámci svojho pracovného pomeru v agentúre

Rozhodnutie: Žaloba BY sa zamieta ako zjavne neprípustná, s výnimkou návrhov smerujúcich k zaviazaniu EASA na zaplatenie náhrady ujmy, ktorá vznikla z dôvodu prepustenia, a to iba v rozsahu, v akom v tejto súvislosti uplatňuje výhradu založenú na porušení povinnosti starostlivosti. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Existencia rozhodovacieho aktu spôsobujúceho ujmu – Možnosť podať žalobu o náhradu škody bez návrhu na zrušenie aktu – Podmienky prípustnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Žaloba z dôvodu povinnosti administratívy nahradiť škodu spôsobenú úradníkovi treťou osobou – Prípustnosť – Podmienka – Vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov – Výnimka – Neexistencia účinných opravných prostriedkov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 druhý odsek)

1.      Ak ide o rozhodovací akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, konanie pred podaním žaloby sa musí začať sťažnosťou smerujúcou proti tomuto rozhodnutiu, pričom nič nebráni tomu, aby sa dotknutá osoba už v tomto štádiu rozhodla získať iba náhradu ujmy, ktorú jej napadnutý akt spôsobil, a nežiadala jeho zrušenie.

Na prípustnosť návrhu je však ešte potrebné, aby nezmenil dôvod alebo predmet sťažnosti. V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o predmet návrhov na náhradu škody uvedených jednak v sťažnosti a jednak v žalobe, kvantitatívny rozdiel pri ohodnotení výšky náhrady nemôže spochybniť zhodu tohto predmetu, pretože v obidvoch prípadoch sa požaduje práve náhrada ujmy, ktorá vznikla v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Navyše návrhy na náhradu škody môžu byť uvedené buď v sťažnosti, alebo po prvýkrát v žalobe pri spochybnení rozhodovacieho aktu spôsobujúceho ujmu. A fortiori môže poškodený úradník alebo zamestnanec zmeniť výšku náhrady škody požadovanej v jeho sťažnosti v štádiu súdnej žaloby.

Po druhé, pokiaľ ide o dôvod sťažnosti a dôvod žaloby, o zmenu dôvodu sporu, a teda o nedodržanie pravidla zhody, pôjde obvykle iba v prípade, ak dotknutá osoba, ktorá vo svojej sťažnosti spochybňuje iba formálnu platnosť aktu spôsobujúceho jej ujmu, vrátane jeho procesných aspektov, vznesie v žalobe vecné žalobné dôvody, alebo naopak, ak táto dotknutá osoba po tom, ako vo svojej sťažnosti spochybňovala iba materiálnu zákonnosť aktu spôsobujúceho jej ujmu, podá žalobu obsahujúcu žalobné dôvody týkajúce sa formálnej platnosti tohto aktu, vrátane jeho procesných aspektov.

(pozri body 41, 43, 45 a 46)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. mája 2005, Dionyssopoulou/Rada, T‑284/02, body 61 až 63

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F‑4/07, body 60 až 67; 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, body 109 a 120 a tam citovaná judikatúra

2.      Cieľom článku 24 druhého odseku služobného poriadku je náhrada škody spôsobenej úradníkovi alebo zamestnancovi konaním tretích osôb alebo iných úradníkov uvedených v prvom odseku toho istého článku, ak sa mu nepodarilo získať náhradu škody od osôb, ktoré ju spôsobili. Prípustnosť žaloby o náhradu škody podanej úradníkom alebo zamestnancom podľa článku 24 druhého odseku služobného poriadku je tak podmienená vyčerpaním vnútroštátnych opravných prostriedkov, pokiaľ tieto prostriedky účinne zabezpečujú ochranu dotknutých osôb a môžu viesť k náhrade uplatňovanej škody.

(pozri bod 50)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. októbra 2006, Schmidt‑Brown, C‑365/05 P, bod 78

Súd prvého stupňa: 9. marca 2005, L/Komisia, T‑254/02, bod 148

Všeobecný súd Európskej únie: 12. júla 2011, Komisia/Q, T‑80/09 P, bod 67